Tento rok sa zúčastnil šampionátu v jazde na historických bicykloch v kanadskom mestečku Waterloo, kde úspešne reprezentoval Slovensko. Historický plášťový bicykel lucifer z roku 1923 našiel na povale v Horných Orešanoch a dobové oblečenie na jazdu elegancie si požičiava z trnavského divadla. Ivana Pašeka v jeho záľube podporuje aj rodina, naposledy mu 92-ročný dedko ochotne poskytol špeciálne podkolienky…
Šport a divadlo v jednom
„Mám rád cyklistiku, staré veci a divadlo,“ začal rozprávať sympatický Ivan Pašek z Trnavy. Svoju záľubu v historických bicykloch berie ako šport, no aj určitú formu prezentácie, pretože človek pritom hrá trochu aj divadlo. K cyklistike na historickom bicykli sa dostal úplnou náhodou. Najskôr jazdil na klasickom horskom, potom na cestnom bicykli a v roku 2001 mu jeden z najlepších priateľov, Karol Lipovský, povedal o majstrovstvách sveta na historických bicykloch v Brne. „I keď sme staré bicykle nemali, rozhodli sme sa, že tam pôjdeme. A bicykle sme zohnali,“ dodáva.
Bicykel s rodným listom
Ivan Pašek má bicykel, ktorý kedysi vyrábala česká fabrika Lucifer. „Bol vyrobený vo filiálke v Belgicku, predaný vo Francúzsku a kúpil si ho Karel Jarolím z Horných Orešian,“ objasňuje. Známy Karola Lipovského mu povedal, že ho nájde niekde na povale a Ivan Pašek neváhal. „Bicykel mal dokonca aj svoj rodný list, kde je popísaná osoba jeho nákupcu. Karel Jarolím, ktorý ho kúpil v roku 1923, bol vysoký, okrúhlej tváre, mal veľký nos a sú tam napísané aj všetky úpravy vykonané na bicykli od roku 1923 do roku 1945.“
V spomínanej súťaži v Brne sa prihlásil na kategóriu päťdesiat míľ a vyhral ju. „Keď som vtedy prišiel do cieľa, športový redaktor Jaro Lieskovský sa na ňom chcel ísť previezť. Sadol si na lucifera a po sto metroch sa pod ním totálne rozpadol,“ spomína. Potom sa s Karolom Lipovským zúčastňovali na ďalších pretekoch v rámci Európy, tento rok cestovali do Kanady.
Zberateľ obetoval dva milióny eur
„Na súťažiach ide aj o priateľské stretnutie ľudí a prívržencov tohto športu,“ popisuje atmosféru špeciálnych cyklistických súťaží. Účastníci sa po extravagantnej jazde elegancie večer stretnú na záhradnej párty alebo si iba tak sadnú do trávy a urobia piknik. „Sú to obrovské zážitky. Cítim sa pritom veľmi dobre a uvoľnene,“ popisuje Ivan Pašek.
Originály historických bicyklov sú však veľmi drahé. „Za originál sa považuje taký, ktorý má aspoň tri z piatich častí originálne. Tých päť častí tvorí rám, riadidlá, kolesá, kľuky a sedlovka,“ vysvetľuje. Pre zberateľov majú najväčšiu hodnotu bicykle, ktoré sú v pôvodnom stave s pôvodnou farbou. Ako nám Ivan Pašek prezradil, medzi najväčšie zberateľské unikáty na svete patrí tricykel, čiže bicykel s dvoma veľkými kolesami vzadu a jedným veľkým kolesom vpredu. Na svete je ich len pár kusov. „Jeden účastník v Kanade zistil, že taký tricykel sa nachádza na zámku v Taliansku. Predávali ho však v rámci dedičského konania a keď si ho chcel kúpiť, povedali mu, že osobitne zo zámku nepredajú ani fľašu vína,“ popisuje spôsob, ako sa k unikátu dostať, Ivan Pašek. „Zámok stál dva milióny eur, tento pán ho celý kúpil, zobral si bicykel a teraz ten zámok zas predáva. Aj takýmito fanatikmi vedia byť niektorí ľudia.“ Prezident Svetovej cyklistickej organizácie na historických bicykloch, Pete Sanderson z Bostonu, má doma originály jedného typu bicyklov, ktoré možno zohnať za desaťtisíc amerických dolárov. On ich má však doma vyše sedemdesiat. „Niektorí prívrženci tohto športu sú dosť bohatí, ale na druhej strane veľmi milí a príjemní ľudia,“ hovorí Ivan Pašek.
V Kanade im vypálili rybník
Zo Slovenska sa súťaží v cyklistike na historických bicykloch zúčastňujú len Ivan Pašek a Karol Lipovský z Trnavy. „V Čechách aj v rámci celej Európy je tento šport veľmi populárny, len na Slovensku je to zatiaľ v plienkach,“ hovorí Ivan Pašek. Ide aj o finančne náročnú záľubu, pri ktorej je potrebné mať sponzorov. „Na budúci mesiac sme pozvaní do Čiech a v roku 2011 sa chystá najväčšia akcia v Trnave,“ prezradil úspešný cyklista.
V Kanade Trnavčania urobili Slovensku dobré meno, ostatným doslova vypálili rybník. Ivan Pašek zvíťazil v kategórii na tridsať míľ. „V pretekoch som ďalej pokračoval, ale to už bolo mimo súťaž, pretože som v nej nebol oficiálne prihlásený. Kategóriu na päťdesiat míľ vyhral Karol Lipovský.“ Obaja šliapali do svojich historických bicyklov ďalej a pomyselnú cieľovú pásku preťali ako prví aj na stomíľovej trase. Ani do tejto súťaže sa však oficiálne neprihlásili. Organizátori im prisľúbili, že zorganizujú majstrovstvá sveta priamo u nás. „Malo by prísť asi päťsto až osemsto ľudí z celého sveta, takže pôjde o veľkolepú akciu, ktorá v Trnave ešte nikdy nebola,“ teší sa bicyklový nadšenec.
Podkolienky od dedka
Niekoľkodňové preteky sa vždy začínajú jazdou elegancie. Každý účastník má bicykel v pôvodnom stave s blatníkmi, svetlami a ozdobami. Jeho úlohou je zároveň nájsť si aj oblečenie, ktoré najviac ladí s obdobím, z ktorého bicykel pochádza. „Ja mám oblečenie, ktoré som si z toho roku ešte odložil,“ smeje sa Ivan Pašek. V skutočnosti si požičiava niektoré kusy odevov z trnavského Divadla Jána Palárika a čo tam nenájde, to mu ochotne poskytne jeho 92-ročný dedko. V Kanade mal tento rok od neho špeciálne podkolienky.
Ivan Pašek je povolaním veterinárny lekár. „Mám priateľov, ktorí majú radi zvieratá a druhá kategória sú cyklisti. Obe skupiny mi fandia,“ hovorí. Cyklisti sa tešia najmä z toho, že s Karolom Lipovským vo svete zviditeľňujú Slovensko. „Keď pri vyhlasovaní výsledkov zahrajú slovenskú hymnu, je to pre nás predsa len reklama.“ Čo sa týka rodiny, sympatický cyklista je zatiaľ slobodný. No ak sa raz ožení, jeho manželka si na jeho špeciálnu záľubu bude musieť zvyknúť. „Známy hokejista Dušan Pašek bol mamin bratranec. Robil meno našej rodine a teraz som ho trochu vystriedal ja. Hlavne babky majú zo mňa radosť,“ dodáva.
Ľudia si toľko nezávideli
Keď Trnavčan Ivan Pašek sedí na svojom historickom bicykli, predstavuje si život v tej dobe. Jazda elegancie je v rámci súťaže vždy situovaná do starších miest. V Kanade prebiehala v dedinke Saint Jacobs, ktorá je národným múzeom z obdobia roku 1900. „Na našu počesť tam prebiehala výstava dostavníkov, starých traktorov a vozidiel. Človek sa dokázal absolútne preniesť na začiatok minulého storočia,“ spomína. „Vtedy určite nebol taký stres ako teraz,“ myslí si Ivan Pašek. „Ľudia mali podľa mňa na seba viac času, boli komunikatívnejší a nezávideli si toľko.“ Chcel by žiť na začiatku 20. storočia pre jeho atmosféru, najmä sa vyhnúť závisti a dnešnej uponáhľanej dobe.
„V mojom živote je natrvalo spätá láska k zvieratám a zároveň k cyklistike,“ hovorí veterinárny lekár, ktorý sa mimochodom jediný na Slovensku špecializuje na insemináciu psov. „Mám rád, keď sa mi pacient po operácii pozrie do očí, pohľad toho zvieraťa je jednoducho úžasný.“ Bicykel je pre veterinára i formou relaxu. Keď sa na ňom túla, premýšľa pritom nad svojimi pacientmi. „Čerpám tak silu na druhý deň. Neviem si už predstaviť inú formu relaxácie,“ hovorí Ivan Pašek.
Stano Štepka by ho bral
„Keby som vypil dva litre vína, možno by som sa dal nahovoriť aj na jazdu v dobovom oblečení po Trnave,“ smeje sa Ivan Pašek. „No ľudia by asi hovorili, že sa pán veterinár zbláznil.“ Nedávno Ivana Pašeka v Trnave nakrúcal štáb Slovenskej televízie. Známych zo žartu klamal, že robí reklamu na tyčinky.
Vášnivý cyklista si párkrát zahral už aj v divadle. „Keď bol Stano Štepka na Divadelnej kaviarni, kde som hral úryvok z jeho hry Ako sme sa hľadali, povedal mi, že je ma škoda. Vraj by ma zobral do Radošínskeho naivného divadla bez talentových skúšok,“ smeje sa Ivan Pašek. Keby mal deň šesťdesiat až sedemdesiat hodín, ráno by bol najradšej v práci, potom by sa šiel pobicyklovať a na sklonku dňa by si zahral v divadle. „Často si robím z ľudí žarty, takže by som si asi najradšej zahral v nejakých komédiách. V práci však musím byť vážny a vierohodný, takže podobné roly by som možno tiež zvládol.“ Jediné, čo by Ivan Pašek nevedel, by bolo zahrať zlého človeka. Ľuboslava Štofková