Motýliky“, ktorej cieľom je integrácia telesne postihnutých detí a mládeže do kolektívu zdravých pomocou aktivít s koňmi. Pre detských a i dospelých návštevníkov bol pripravený skutočne pestrý program. V rámci neho sprístupnili aj expozíciu pamätného domu Juraja Fándlyho, výstavu detských kresieb Maľujeme koníky, predstavili sa deti z Materskej a Základnej školy Naháč i deti z Materskej školy Dechtice.
Deti sa tešili na koníky
„Našou filozofiou je prirodzene zosúladiť potreby a túžby ľudí i koní, aby sme si uvedomili vzťah voči sebe samému, voči handicapovaným i voči prírode,“ vysvetlila nám predsedníčka združenia Butterfly Drahoslava Šuleková.
„Už dlhšie sme pracovali na projekte priblíženia pedagogicko –psychologického jazdenia a jeho realizácie v rámci regiónu. Vďaka grantovému programu konta Orange v rámci projektu Šanca pre váš región sa nám podarilo pre tieto aktivity získať financie.“ V rámci programu 12 - ročná Miška a 13 – ročná Maťka Lopatkové predviedli na koňoch aj drezúrne vystúpenie sprevádzané hudbou.
V priestoroch združenia Butterfly zároveň prebiehala výstava Maľujeme koníky, ktorá obsahovala vyše sto originálnych obrázkov. Kresbami na ňu prispeli deti a žiaci materských, základných a stredných škôl z Dechtíc, Dobrej Vody, Naháča, Trstína, ba aj z Trnavy.
„Čie sú to kone, koníčky kone,“ zaspievali a zarecitovali deti z Materskej a Základnej školy Naháč. Erik a Janko zasa predviedli návštevníkom westernové jazdenie sprevádzané country hudbou. Celé podujatie malo príjemnú a priateľskú atmosféru, deti si najviac užili koníky a možnosť sa na nich povoziť. Ako nám povedala Drahoslava Šuleková, Butterfly v súčasnoti pracuje s piatimi prenajatými koňmi. Patria medzi ne čiernobiely poník Fľak, kobylky Barbie a Nevada a päticu krásnych zvierat uzatvárajú Kardinál a Barón.
Dvojročný Timko v sedle
V ukážkach pedagogicko – psychologického jazdenia vystúpili zdravé aj handicapované deti. Ako prvý z Motýlikov vystúpil dvojročný Timko Malíšek z Horných Orešian. „Timko chodí na rehabilitácie do Trnavy, kde nám poradili, aby sme s ním robili ešte niečo na posilnenie chrbtice,“ povedala nám jeho mamka Zuzana. „Mali sme už asi desať stretnutí. Timko si na koníky postupne zvykol a naučil sa niektoré cviky, ktoré sa mu páčia. Cvičíme s ním tu a aj doma,“ dodala Zuzana Malíšeková.
Aj mamka 12 – ročného Mareka Srnáka zo Suchej nad Parnou si aktivity s koníkmi pochvaľuje. „Zatiaľ s nimi len začíname spolupracovať. Marek sa bol párkrát previezť a vyzerá to tak, že sa mu to veľmi páči. Myslím si, že ak by sa tomu venoval naďalej, bolo by to pre neho prínosom,“ prezradila nám Mária Srnáková. Z vytešeného Marekovho výrazu bolo každému jasné, že sa v sedle cíti veľmi dobre.
Kôň ako kamarát
Občianske združenie Butterfly funguje v Naháči od septembra roku 2005. Poskytuje nielen rekreačné a rekondičné jazdenia, výuku jazdy na koni, ale prostredníctvom metód hipporehabilitácie pomáha zdravým i handicapovaným deťom udržiavať a zlepšovať nielen ich zdravotný, ale aj psychický stav. Práve pri pedagogicko – psychologickom jazdení sa postupne upravuje správanie dieťaťa vďaka pôsobeniu koňa ako prirodzenej autority. Deti sa počas PPJ hrajú, učia sa správaniu v skupine, vzájomnému rešpektu, zodpovednosti voči iným, ako i koníkom a učia sa potrebe starostlivosti o kone. Medzi deťmi a koníkmi vznikajú citové väzby, pretože aj podľa slov Drahoslavy Šulekovej: „Zviera vždy opätuje náklonnosť človeka.“ Kvalifikovaná trénerka Jana Lopatková sa práci s koňmi venuje od mladosti. „Začala som ešte na strednej škole. Po jej skončení som sa deťom ďalej venovala v jazdeckom oddieli v Cíferi,“ hovorí. „Neskôr sme v Naháči vytvorili jazdeckú skupinu a následne Občianske združenie Butterfly, kde deti učíme okrem základov jazdenia aj starostlivosti o kone, vedieme ich k vytrvalosti, schopnosti prekonávať prekážky a tiež k trpezlivosti.“ Združenie spolupracuje s viacerými organizáciami v regióne, napríklad s Občianskym združením Iskierka a s Detským pohybovým sanatóriom v Trnave, pre ktoré minulý rok zorganizovali akciu Mikuláš na koni. „Práca s handicapovanými deťmi je ťažšia, pretože vyžadujú špeciálny prístup,“ vysvetľuje Jana Lopatková. „Jednak z hľadiska bezpečnosti, nakoľko si to vyžaduje zvýšené nároky na organizáciu terapie, nevyhnutná je spolupráca so zdravotníckym personálom a zvýšený počet pomocníkov. Takisto je to namáhavé aj pre koňa, ktorý musí inak pristupovať k postihnutým ako k zdravým deťom.“
Niektoré deti dosahujú pokroky skôr, iné potrebujú na zorientovanie viac času, pretože kôň predsa len vzbudzuje rešpekt. „Po čase však deti koníkov berú ako kamarátov. Zdôverujú sa im a reagujú na ne spontánnejšie ako na niektorých ľudí,“ dodala trénerka.
Ľuboslava Štofková
