Článok pokračuje pod video reklamou
me drobného príspevku na živobytie. Počet žobrákov v poslednom čase stúpa, v Trnave sa dokonca objavujú organizované skupiny Rumunov a Bulharov. Keďže žobráci väčšinou odmietajú akúkoľvek pomoc sociálnych organizácií, tento celospoločenský problém je ťažké vyriešiť.
„Žobráci sú častokrát špekulanti nasadení inými ľuďmi, ktorí zneužívajú ľútosť a dobročinnosť ostatných občanov,“ myslí si hovorca mesta Pavol Tomašovič. „Niektorých dokonca dovezú na aute a posadia na ulicu,“ dodáva.
Sú však aj ľudia, ktorí skutočne padli na dno, dostali sa do hraničnej situácie a stratili sebaúctu. „Samotné žobranie na verejnom priestranstve nie je zákonom definované ako priestupok. Jedine, ak by bolo spojené s budením verejného pohoršenia alebo ak sa žobrák správa vulgárne či nemiestne,“ hovorí zástupca náčelníka Mestskej polície Ivan Ranuša. Dodáva, že so žobraním často súvisia aj priestupky, najmä požívanie alkoholických nápojov alebo znečisťovanie verejného priestranstva. V prípade samotného žobrania však neexistuje legitímny dôvod pre zásah mestskej polície. „Ak je žobranie spojené s priestupkom, môže príslušník mestskej polície vyzvať osobu, aby od tohto konania upustila a prejednať s ňou samotný priestupok.“ So žobrákmi sa hliadky mestskej polície stretávajú denne. Keďže títo ľudia nemajú peniaze, nemôžu im uložiť blokovú pokutu.
Žobráci sa sústreďujú najmä na miestach, kde dochádza k veľkému pohybu ľudí. Napríklad v blízkosti vchodov do supermarketov, pretože je tam väčšia pravdepodobnosť, že ľudia budú mať pri sebe peniaze. Ďalším miestom sú kostoly, kde žobráci využívajú náboženské cítenie veriacich. „Klasickí žobráci nebývajú spravidla agresívni, fyzicky ani verbálne. K ich spôsobu života by to bolo kontraproduktívne,“ myslí si Ivan Ranuša. „Zriedkavá agresia je spravidla spojená s požitím alkoholických nápojov.“ Medzi žobrákmi sa vyskytujú aj osoby, ktoré sa živia trestnou činnosťou a žobranie je pre nich iba akási forma ľahkého prilepšenia si. U takýchto osôb sa s agresivitou stretávajú. Podľa slov Ranušu v prípade neúspešných zárobkov počastujú občana i policajta nelichotivými výrazmi. Je zjavné, že počet žobrajúcich ľudí ako aj bezdomovcov na území mesta Trnava rastie. „Zvláštnou kategóriou sú organizované skupiny z Bulharska a Rumunska, ktoré sa sporadicky objavia na území mesta,“ povedal. Naposledy vraj Trnavu navštívili minulý týždeň.
„Z legislatívneho hľadiska je ťažké do problému žobrania zasahovať. Nemôžeme týmto ľuďom odobrať svojprávnosť a nasilu ich dostať do sociálnych zariadení, kde by im pomohli,“ hovorí Tomašovič.
Počet žobrákov stúpa aj v závislosti od toho, koľko peňazí im ľudia hádžu. Podĺa Tomašoviča sa tiež orientujú do regiónov, ktoré sú na tom finančne lepšie.
Ľuboslava Štofková, foto: autorka
F: - žobrák červený
Žobráci sú častokrát špekulanti, ktorí iba zneužívajú ľútosť okoloidúcich.
Na okraji Trojičného námestia sedel žobrák. Pálilo na neho slnko. Batoh vedľa neho, šiltovka pred sebou. „Ďakujem pekne a prajem vám všetko dobré,“ povedal každému, kto mu do šiltovky vhodil peniaze. Nikoho neobťažoval, iba čakal so sklonenou hlavou. Zašli sme za ním a opýtali sa ho, koľko peňazí denne vyzbiera. „To je rôzne,“ povedal. „Chodím do obchodného domu na polievku, tam ma už poznajú,“ dodal. Po chvíli však dodal, že si kúpi aj pivo a sadne s ním do parku. Bolo mi ho ľúto, tak som sa ho opýtala na predošlý život. „Vyučil som sa za kuchára – čašníka,“ rozplakal sa. „Teraz je už všetko inak, strašná doba.“ Keď som sa ho opýtala, či ho môžem odfotiť, povedal, že je mu to jedno. „Narodil som sa ako Lacko Chudík, ten herec,“ povedal mi. Býva v Piešťanoch a žobrať chodí do Trnavy, lebo sa mu páči
