Dva roky na bicykloch naprieč Áziou a Austráliou

Minulý týždeň sme vám priniesli prvú časť reportáže o dvoch trnavských cestovateľoch, Pavlovi Horváthovi a jeho priateľke Márii Nádaskej. Brčo a Lienka sa rozhodli cestovať na vlastnú päsť. Vzali si iba niekoľko základných potrieb, aby sa mohli vydať na

Minulý týždeň sme vám priniesli prvú časť reportáže o dvoch trnavských cestovateľoch, Pavlovi Horváthovi a jeho priateľke Márii Nádaskej.
Brčo a Lienka sa rozhodli cestovať na vlastnú päsť. Vzali si iba niekoľko základných potrieb, aby sa mohli vydať na cestu svojich snov. Za dobrodružstvom a poznaním cez Áziu a na bicykloch do Austrálie. S ich cestovateľským príbehom sme skončili v Tibete, kde Mária dostala výškovú chorobu. Dvojica prvýkrát začala uvažovať nad tým, že sa vráti späť domov, do Trnavy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

„Keď sme prišli do Tibetu, neaklimatizovali sme sa a to bol koniec,“ vysvetlila nám Mária. „Pravidelne som chodila na infúzie. Mala som horúčky a desať dní mi nič nepomáhalo.“ Priateľ jej pomáhal ako sa len dalo. Fyzicky aj psychicky. Dokonca začal zháňať letenky v presvedčení, že ich cesta sa končí a je najvyšší čas sa vrátiť späť na Slovensko. „Zistili sme, že nám nepomôže nič iné, ako zostup dole. Zrazu sme si však uvedomili, že o nič nejde,“ povedala dvojica. „Lenže medzitým nám zrušili čínske víza. Neostávalo nám nič iné, ako nasadnúť do autobusu, aby sme sa načierno prepašovali do Činy. Vedeli sme, že naša cesta bude trvať ďalšie mesiace.“ Ich pobyt v Tibete však nepoznačila len Lienkina výšková choroba. „Tibetská kultúra je maximálne potlačená. Buduje sa tam všetko čínske. Turizmus to dosť pokazil. Predpokladám, že o niekoľko rokov tam už Tibeťanov ani nestretneme, čo je veľká škoda. Človek môže chodiť iba po turistických trasách, ale našli sme si rôzne uličky, kde turista veľmi nemusí,“ skonštatoval Pavol. „Navštívili sme aj skromný príbytok jednej Tibeťanky, ktorá nám ponúkla typickú zemiakovú kašu s jačím maslom a šálkou čaju,“ ukázali nám na fotke.

SkryťVypnúť reklamu

Chudoba v Laose a chutné húsenice

„V porovnaní s nepálskym menu, ktoré nazývali dalbat, to však bolo neporovnateľné. Pozostávalo z ryže, zeleniny a šošovice s omáčkou.“ Neponúkajú ho v nepálskych turistických centrách, ale na vidieku. Býva tam zvykom, že koľko toho zjete, toľko vám priložia. „Kým jete, dovtedy vám prikladajú. Vždy za tú istú cenu, takže je to výhodné,“ dodal Pavol, ktorý mal tú česť navštíviť Nepál už predtým. Pred niekoľkými rokmi tam bol s kamarátmi. „Pamätám si, že sme sa vždy najprv pozreli do hrnca, či majú dosť ryže. Niekoľkokrát sa nám totiž stalo, že už nemali čo pridať a napriek tomu sme museli zaplatiť,“ zaspomínal si. Dvojica však na svojich cestách zistila, že čím je človek chudobnejší, tým je priateľskejší. „V Ázii sme sa stravovali v tých najchudobnejších reštauráciách, priamo na ulici s domácimi. Čím menej turistov bolo v danej oblasti, tým viac boli pohostinnejší.“ Pri jednej príležitosti dokonca nič netušiacich Ázijčanov naučili variť lečo. Spali, kde sa dalo. „Vybrali sme si aj pekné miesta. Niekedy aj krajšie ako na hotely,“ ukazovala nám Lienka na fotografiách. A kde sa im v Ázii páčilo najviac?
„Okrem Iránu sa mi určite učaroval Laos,“ odpovedal Brčo. „Bola to najchudobnejšia krajina zo všetkých. Keď sme po našej ceste prišli do Laosu, zrazu sme nemali čo jesť. Bolo to také zvláštne. Ich stravou boli listy z džungle, ktoré varili vo vode. A hoci tam bola veľká chudoba, ľudia boli veľmi milí.
Žili bez natiahnutej elektriny, ale napriek tomu nás pozvali do svojich príbytkov. Na znak vďaky nám ponúkali suchú ryžu s lístím. Ich stoly boli veľmi chudobné. Nehovoriac o príbytkoch, ktoré tvorili koberček a slamenička,“ vysvetľovali. Navyše, v Laose žije najmenej ľudí, čo je oproti ostatným ázijským krajinám značný paradox. „Mne sa veľmi páčila Čína,“ povedala Lienka. „Je to rôznorodá krajina. Nielen svojimi prírodnými krásami, ale aj možnosťami. Oproti Indii som sa v nej cítila bezpečne,“ skonštatovala. „V Tibete to bolo veľmi kritické. Dokonca sa mi zdal nebezpečný. Napriek tomu, že sa o tom nikde nehovorí. No ako sme odtiaľ odišli, už bolo všetko dobré. Neskôr sme na našej ceste len relaxovali a užívali si.“ Čínska kuchyňa vraj patrila k nezabudnuteľným a bola najlepšia spomedzi všetkých, ktoré vyskúšali. Ale nebola to len čína. „Ochutnali sme aj húsenice. Nejedli sme ich surové, ale vyprážané. Bolo to zaujímavé,“ šokovali nás. Okrem toho si pochutnali aj na grilovaných žabích stehienkach a grilovaných banánoch na uhlíkoch. „To bola najlepšia pochúťka. Často ich podávali s rôznymi omáčkami a pre nich to bol zákusok na všetky spôsoby.“ Doma sa síce na niektoré špeciality chystajú, ale ešte sa k nim nedostali. „Samozrejme, chceli by sme si vyskúšať všetko, ale k niektorým pokrmom nám chýbajú ingrediencie.“

SkryťVypnúť reklamu

Rajská dovolenka na ostrove v Malajzii

Predstava, že dvaja ľudia cestujú päť mesiacov na bicykli po trase Trnava –Tibet a odtiaľ zasa do Číny, Laosu, Thajska, Malajzie, Singapúru a Indonézie, by mohla prísť mnohým šialená. „Mnohí si myslia, že cesta vyjde veľmi draho. Pravdou však je, že je to lacnejšie ako doma. Žitie doma by nás vyšlo drahšie ako cestovanie.“ Nehovoriac o tom, že na cestu po najľudnatejšom kontinente zemegule a do krajiny protinožcov sa vybrali s dvetisíc dolármi. „Tie sme mali spolu dokopy, čo je v prepočte asi šesťdesiat tisíc korún. Za tie peniaze sme si pritom hradili víza do jednotlivých krajín, lieky, dopravu, ale aj internet, pohľadnice či opravy bicyklov. Našou cestou sme chceli dokázať aj to, že človek nemusí mať veľa peňazí, aby cestoval. Keď veľmi chce, tak sa dá.“
Veď kto by dnes rozmýšľal nad tým, že niekde sa deti učia v bambusovej škole alebo nebodaj pracujú? Len málokto sa v našej uponáhľanej dobe pozastaví nad tým, že by niekomu mohli chutiť húsenice z kokosovej palmy, ktoré sa prenášajú v bambusovej palici. Alebo, napadlo by vás vôbec niekedy, že by ste mohli prespať v slamenej autobusovej zastávke v Thajsku? Priznajme si, že mnohí z nás by strachom zutekali, keby sa im zjavil dvojmetrový varan.
„Keď som ho uvidela prvýkrát, cítila som sa ako vo filme Cesta do pralesu. Veľmi som sa ho bála. Zistili sme však, že tieto plazy sú veľmi plaché. Nie sú nebezpečné a nakoniec sme ich naháňali my, aby sme ich mali zvečnených na fotkách,“ smiala sa. V Thajsku tiež zažili nezvyčajné obchody na rieke. „Predavači sedeli na svojich loďkách a predávali rôzne tovary. Niekedy na nich dokonca varili. Stačilo prísť na mólo a nakúpiť,“ vysvetľovali nám systém netradičného obchodu. „V súvislosti s Thajskom sme si tiež vysnívali nádherné pláže. Na východnom pobreží vedie cesta pri mori. Veľmi sme sa tešili. Zistili sme však, že na pozdĺž východného pobrežia chovajú morské príšerky a bol tam veľký smrad. Celých sto kilometrov sme šľapali na bicykloch a vôbec sme sa neokúpali.“ Ospevované krajské thajské pláže sú v rezortoch na ostrovčekoch. „No je to najmä o reklamách. Niečo vidíte na letákoch, ale realita je úplne iná,“ vyjadrila sa Mária. Odplatou za to bola dovolenka v Malajzii, kde si svoj stan rozložili priamo na jednej z rajských pláží.
„Bolo to tam krásne,“ pochvaľovali si. Veď koho by nelákal romantický východ a západ slnka, piesok či vlny rozbujneného mora. „Dlhšie ako tri dni sme sa však neohriali. Opäť nás to ťahalo ďalej. Každé ráno si zbaliť a večer opäť rozložiť svoj stan.“ Postupne sa míňali kilometre a dvojica privoniavala kultúre a zvyklostiam každej krajiny. Políčka s ryžou vystriedalo pestovanie papáye a kávy. Niekedy sa zjavili miestni školáci, ktorí nevšedným cestovateľom pózovali ako na školskú fotografiu.

Zbohom chudobná Ázia

„V Indonézii sa dokonca písal rok 1424. Čas bol iný, všetko bolo iné. Na trhoch sme videli nakladané osie hniezda, rôzne larvy, kobylky i červíky. Samozrejme, aj sme ich vyskúšali.“ Neskôr nás čakala náročná cesta k činnej sopke Mt. Brome. „Bol to obrovský kopec. Stopovali sme, ako sa len dalo. Od mora až hore sme vystúpili dvetisíc metrov. S bicyklami to bolo dosť náročné, ale bolo zaujímavé to vidieť,“ pochvaľovali si. Vystúpili až na kráter, kde ich čakalo prekvapenie. Medzi domorodcami natrafili aj na dvoch belochov. „Ona bola Češka a on bol Slovák,“ smial sa párik, ktorý sa na Bali znenazdajky ocitol na kare. „Všimli sme si, že sa tam niečo deje. Najprv sme to fotili cez plot, no potom si nás všimol hostiteľ. Pozval nás dnu a posadil nás priamo pred hudobníkov, ktorých sme počúvali asi hodinu.“ Okrem toho sa stali svedkami spaľovania mŕtvych a mali možnosť navštíviť chrámy, kde ešte nevkročili nohy turistov. „Stalo sa nám, že ich otvorili kvôli nám. Boli krásne. Mali oveľa krajšiu výzdobu. Boli útulné a zdali sa nám pravé a prirodzenejšie.“
Veď nie nadarmo sa hovorí, odvážnemu šťastie praje. A hoci sa na Bali ich cesta končila, znamenalo to pre nich opäť začiatok čohosi nového.
„Víza do Austrálie sme si vybavovali už v Kuala Lumpur, no nedali nám ich. Chceli od nás spiatočnú letenku a oficiálne sme doma nemali ani žiadne záväzky. Takže náš osud bol nejasný.“ Avšak len dovtedy, kým neprišli na malý konzulát v Denbasare na Bali. „Tie víza sme už veľmi ani nechceli, pretože nás to ťahalo domov. Dokonca sme si opäť pozerali letenky a brali sme to skôr osudovo. Ak to vyjde, tak ideme,“ vysvetľovala nám Lienka.
„Mladej Austrálčanke na konzuláte sme povedali, že cestujeme okolo sveta na bicykloch a chceme ísť do Austrálie. Navštíviť Perth, potom Sydney a odtiaľ na mesiac do Buenos Aires. Samozrejme, že nám víza dala,“ dodal s úsmevom Palo. Dobrodruhom tak neostávalo nič iné, ako pomaly začať baliť bicykle, aby po 23 000 kilometroch plní očakávaní preleteli z chudobnej a jednoduchej Ázie do modernej Austrálie.
Aký bol let dvojice do Austrálie? Podarilo sa im vôbec doletieť do krajiny? S akými ďalšími nástrahami sa museli vyrovnať? Viac vám prinesieme už o týždeň.
Petra Nagyová, foto: archív cestovateľov

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 143
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 548
  3. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 14 490
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 998
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 611
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 494
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 006
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 366
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 718
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 667
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 470
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 391
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 372
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 298
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 936
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Tematín sa nachádza v Považskom Inovci.

Veľa informácií o hrade čaká na objavenie.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Inšpirujte sa a nechajte sa unášať do sveta gastronomických pochúťok s našou druhou časťou najlepších tipov na jedlo a nápoje v našom meste.


Z miesta nehody.

Polícia v priebehu jedného dňa zaznamenala až päť nehôd.


  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 718
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 667
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 470
  4. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 391
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 372
  6. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 341
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 298
  8. Juraj Kumičák: Kolaborant 6 936
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu