otelov mesto požiadal, aby na ploche parku mohol svoj objekt zrkadlovo rozšíriť.
Obvodný úrad životného prostredia v Piešťanoch vydal na výrub šiestich stromov, ktoré stoja v ceste hotelovej prístavbe, povolenie ešte minulý rok. Mestský výbor výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave však rozhodnutie napadol pre jeho protizákonnosť a na Krajský súd v Trnave podal žalobu. Podľa Tomáša Šaturu, ktorý verejnosť v tejto veci zastupuje, je rozhodnutie obvodného úradu v rozpore so Zákonom o ochrane prírody a krajine. „Rúbanie stromov v piešťanskom parku kvôli výstavbe komerčných objektov považujeme za útok proti obyvateľom mesta i kúpeľným hosťom. Stavebník síce prisľúbil náhradnú výsadbu, v tomto prípade však nejde o jeho láskavosť. Zasadiť nové stromy a kríky je predsa jeho povinnosťou zo zákona. Spoločenská hodnota stromov, podľa ktorej sa navrhla náhradná výsadba, nie je vyčíslená adekvátne v zmysle zákona.“ Podľa Šaturu vydaním povolenia na sravbu mesto zároveň porušilo aj Všeobecné záväzné nariadenie o zeleni, v ktorom sa píše, že plocha parku nesmie byť zmenšovaná. Majiteľ síce prisľúbil výsadbu 103 stromov, 555 kríkov a že časť asfaltovej plochy premení na zeleň, ale hranice parku sa podľa neho aj tak zmenšia. „Zeleň v parku síce pribudne, ale len na jeho existujúcej ploche. No bude tým zahustená a zároveň aj esteticky nepríťažlivá. Mestu tak ubudne ďalší kúsok zelene, ktorá jeho časť bude nasledovať?“, pýta sa Šatura.
Sad Andreja Kmeťa je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Občania preto približne pred rokom mestu poslali petíciu, v ktorej žiadali, aby sa stromy na jeho území zachovali a nemuseli sa v dôsledku prístavby Hotela Park Avenue vyrúbať. Mesto však petíciu zamietlo a vo svojom stanovisku k nej uvádza, že Sad Andreja Kmeťa zahŕňa nielen plochy zelene, ale aj ďalšie polyfunkčné, kúpeľné a kultúrnospoločenské budovy, v súvislosti s ktorými nemôže vylúčiť žiadnu stavebnú činnosť týkajúcu sa ich obnovy.
Akékoľvek stavebné aktivity sa však podľa stanoviska mesta musia posudzovať individuálne a výstavbu je zároveň nutné kompenzovať výsadbou drevín. Mesto sa odvoláva aj na územný plán, ktorý plochu parku definuje ako verejnú parkovú zeleň a ktorý zároveň definuje jej prípustné využitie. Pre Sad Andreja Kmeťa však platí aj územný plán centrálnej mestskej zóny, v rámci ktorého ešte v roku 2001 poslanci Mestského zastupiteľstva zrkadlovú dostavbu Hotela Park Avenue schválili. Iniciátori petície, pod ktorú sa podpísalo približne tisíc občanov, požadujú preto aj zmenu územného plánu. Mesto však túto požiadavku neakceptovalo. „Vlastníkom spomínanej parcely, na ktorej storočné stromy stoja, sa stal majiteľ hotela. Mesto preto musí rešpektovať jeho právnu istotu,“ povedala nám vedúca referátu územnej správy na piešťanskom mestkom úrade Jana Vitková. Pre uvedenú dostavbu už mesto vydalo aj stavebné povolenie, proti ktorému sa spoločnosť Logomotion zastupujúca občanov podpísaných pod petíciu odvolala na trnavský krajský stavebný úrad. O tom, či stáročné stromy v parku prežijú, alebo padnú za obeť hotelovej prístavbe, teda stále nie je rozhodnuté.
Ak Krajský súd v Trnave výrub stromov nakoniec odobrí a Krajský stavebný úrad potvrdí stavebné povolenie, prístavbe hotela už nič nestojí v ceste. Ak nie, občania boj za zachovanie zelene v jej súčasnom rozsahu vyhrali.
Lenka Juríková
