Ploty hanby s desivými fotografiami plnými smútku vystavili aj v Trnave

bery z koncentračných táborov, väzení, demonštrácii a zásahov moci totalitných režimov, akými sú Severná Kórea, Kuba, Čína, Tibet, Barma / Mjanmarsko či Bielorusko. Skutočné zábery z prítomnosti, ktoré boli desivé a kruté.

Fotografie boli doplnené základnými údajmi a príbehmi politických väzňov a určite by stisli srdce aj tomu najsilnejšiemu človeku. „Slovenská spoločnosť si zvykla na určitý komfort slobody, ktorý však nie je ničím samozrejmým,“ povedal Milan Šagát z Nadácie Pontis. „Je dôležité, aby sa na Slovensku vedelo o krajinách, kde ľudia stále žijú v neslobodnom prostredí, kde sú prenasledovaní, zatváraní a sadisticky zabíjaní len pre svoje presvedčenie a názory. Tým, že je výstava inštalovaná na verejnom priestranstve, sa okoloidúci ľudia tomu nevyhnú a nemôžu povedať, že sa ich to netýka, že o tom nevedia,“ dodal. Výstava vznikla pred troma rokmi v Poľsku a odtiaľ putovala do Nemecka, kým sa nedostala až na Slovensko, kde má snahu zavítať do všetkých krajských miest. Celé podujatie zorganizovala poľská mimovládna organizácia Centrum pre teóriu a prax demokracie v spolupráci s Nadáciou Pontis a združením Hlava 98. Do Trnavy pricestovala aj slovenská publicistka Soňa Čechová, ktorá v rokoch normalizácie nesmela publikovať. Osobne pocítila neslobodu a krutosť na vlastnej koži. „V 50. rokoch sa páchali podobné veci, aké môžeme vidieť na tejto výstave. Ľudí mučili a priznávali sa aj k tomu, čo v živote neurobili. Metódy bili rafinované a hrozné. Ľuďom nedali tri noci spať, vypočúvali ich v mrazoch bez kabáta, v zimníkoch v horúčave a stávali sa oveľa horšie veci,“ spomínala. „Ak im niekto niečo povedal priamo do očí, mstili sa kruto. Nemohla som pracovať vo svojom odbore a zažila som aj tesné sledovanie, keď sa mi každých desať metrov ukázal človek. Je to tiež jeden zo spôsobov mučenia a naháňania strachu ľuďom a strach je najväčší nepriateľ človeka,“ povedala žena, ktorej normalizátori zabili manžela.
Do Trnavy prišla osobne, aby ľuďom presne vysvetlila, o čo ide. „Táto výstava predstavuje hanbu nášho storočia, pretože v dobe technických vymožeností, kedy lietame na Mesiac a kedy máme maximálne pohodlie, tak málo rešpektujeme ľudské práva. Je to na zamyslenie a čím viac bude takých, ktorí sa zamýšľajú, tým to bude lepšie,“ dodala publicistka.
Zo Slovenska výstava poputuje do Českej republiky a Maďarska.
Petra Nagyová