Teší ma, že z roka na rok je jarmok kultúrnejší a zaujímavejší. Každý si tu môže nájsť niečo, čo ho poteší. Som rád, že pešia zóna je vyhradená ľudovým remeslám. Je to určite lepšie, ako keď tam kedysi boli stánky s tovarom, ktorý sa dal bežne kúpiť v obchodoch. Párkrát som prešiel celým priestorom jarmoku a s priateľmi sme sa napokon zastavili i na burčiačik. No hoci sa hovorí, že na prečistenie organizmu, je treba vypiť toľko litrov, koľko má človek v tele krvi, radšej som to neskúšal. Dvakrát dve deci mi celkom postačilo.
Jarmok bol jednou z tých radostnejších udalostí, ktoré sa za posledné dva týždne udiali. Medzi tie menej príjemné patrili niekoľkohodinové výpadky vody na našom sídlisku. Nemyslím tým odstávku teplej vody, ale aj studenej. A to celkom nečakanú, nikým neoznámenú. Pretože určité fyziologické procesy je možné len veľmi ťažko zastaviť a vy potrebujete miestnosť, ktorá má priamo vodu – water – v skratke svojho názvu, vznikajú nepríjemné situácie. Ušetrím vás a nebudem ich popisovať. Skrátka, vyzeralo to ako nácvik na krízové obdobie. Ďalšou menej príjemnou skutočnosťou, s ktorou som sa bližšie zoznámil v posledných dňoch je, že u nás nie je nepretržitá zubná pohotovosť. Nemusím vám hovoriť, že bolesť zubov je jednou z najnepríjemnejších. Zvlášť, keď ako na potvoru začnú bolieť cez niektoré popoludnie a je jedno, či je to cez týždeň alebo počas víkendu. Smola, slušne vychované zuby by mali človeka bolieť iba počas pracovnej doby zubných lekárov alebo cez víkend v čase od ôsmej hodiny rannej do poludnia do dvanástej. Ináč, zabudnite na akúkoľvek pomoc a trpte, alebo si to vybavte so svojim nepoučiteľným chrupom.
Vidím, že som dneska nejaký kritický. Aby som nekončil tak negativisticky, poviem vám ako som strávil dnešný deň. Bol som v Bratislave a cestou domov, som sa zastavil v Oáze sibírskych tigrov. Bol to veľmi milý zážitok. „Malé“ štvormesačné tigríčatá, vážiace asi tak tridsať kíl, sa mi motali okolo vozíka a dali sa hladkať po strapatých pruhovaných hlavičkách. Ich drsné jazyky mi oblizovali ruky a snažili sa mi obhrýzť gumený koniec brzdy, ktorý evidentne považovali za cumlík. Bolo to veľmi príjemné ukončenie jedného z krásnych jesenných slnečných dní. Bodaj by bolo takých ešte veľa.
Richard GREGOR
