ok jej zanikol, pretože Emka už má tri roky. „Nemyslím si, že systém by mal byť založený na tom, že sa môže mama starať o svoje deti len do troch rokov a potom šup s nimi do škôlky, ak chce rodina vyžiť. Matky by mali mať možnosť výberu. Ak štát hradí škôlku tým, ktoré idú do práce, prečo neprispieva aj mamám, ktoré sa rozhodnú zostať so svojimi deťmi doma, až kým nechodia do školy?“ zauvažuje Dáša, ktorá strávila dva roky v Anglicku a tamojší systém podľa jej slov venoval matkám s deťmi väčšiu pozornosť. Napriek tomu, že Dášin manžel pracuje, pre štvorčlennú rodinu je podľa jej slov veľmi ťažké vyžiť z jedného platu. „Treba platiť účty i pôžičku na byt, bez ktorej sa dnes asi máloktorá mladá rodina zaobíde,“ skonštatuje príjemná žena, ktorá sa snaží situáciu riešiť aj tým, že si hľadá rôzne brigády. Pracovať však môže iba na dohodu a privyrobiť si najviac tritisíc tristo korún. „Nie je to veľa, nehovoriac o tom, že do práce beriem so sebou aj svoje dve dievčence. Rodičia bývajú mimo Trnavy a nemá nám kto dcérky zavarovať. Ľudia mi častokrát hovoria, prečo ich nedám do škôlky, považujú to za samozrejmosť,“ posťažuje si táto mladá žena, ktorá to až tak samozrejme nevidí.
„Myslím si, že rodič dáva svojim deťom základ do života práve do veku šiestich rokov. Chcem sa im preto venovať. Doma spolu kreslíme, striháme, lepíme, hráme sa. Každý deň chodíme na detské ihrisko, aby mali kontakt aj s inými deťmi a teda so svojimi rovesníkmi. Práve som ich prihlásila na angličtinu, navštevujeme materské centrum aj detský kútik v knižnici. Nemám proti škôlke nič, ale som presvedčená o tom, že ak sa chcú mamičky svojim ratolestiam venovať doma, mali by mať možnosť voľby a nárok na rodičovský príspevok aspoň do ich šiestich rokov,“ povedala nám Dáša, ktorá popri starostlivosti o domácnosť a svoje dve deťúrence stíha ešte externé štúdium na trnavskej technickej univerzite.
Renáta Kopáčová
