piesne z Majcichova. Jej autorka Adriána Račková ju predstavila verejnosti v piatok pätnásteho septembra pri príležitosti osláv 740. výročia prvej dôveryhodnej písomnej zmienky o existencii obce Majcichov.
„Moju knihu pri tejto príležitosti uviedli do života dvaja ľudia, ktorých si veľmi vážim. Jedným z nich je dlhoročný folklorista, 84-ročný Michal Čechovič, ktorého na celoštátnej súťaži vyhodnotili ako najstaršieho tanečníka amatéra ľudových tancov na Slovensku. Krstnou mamou knihy bola Mária Hanzlová, zakladateľka detského folklórneho súboru Rozmarínček a bývalá vedúca folklórneho súboru Rozmarín,“ povedala nám autorka.
Kniha pozostáva z dvoch častí. Prvá z nich vypovedá o histórii obce, pričom autorka knihy pri písaní vychádzala zo spomienok obyvateľov Majcichova a ich príbehy zachytila v nárečí. Druhá časť knihy obsahuje spevník. Piesne v ňom sú zoradené tematicky, pričom sú opäť písané v nárečí a ku každej z nich je priložený i notový záznam. Materiál do knihy zberala jej autorka päť rokov. „Stretla som sa pritom so vzácnymi ľuďmi, ktorí mi s nesmiernou srdečnosťou a ochotou porozprávali o svojom živote, o ľudových zvykoch či obyčajoch. Zaspievali mi piesne, ktoré si uchovali v starých ošúchaných zošitoch alebo iba tak v hlave. Nebohá pani Sidónia Mikulášová, ktorá často sedávala v našej kuchyni, každé svoje rozprávanie začínala vetou Esče toto som ci scela povedat,“ zaspomína Adriána Račková, pre ktorú bolo jedným z impulzov, že sa začala zberaniu ľudových piesní venovať oveľa intenzívnejšie, i to, že niektorí z ľudí medzičasom zomreli, podobne ako pani Sidónia. „Mala som obavu, že sa mi nepodarí tieto ľudové piesne uchovať,“ vysvetlila autorka knihy. Napokon sa jej ich podarilo zozbierať viac ako tri stovky. „Do spevníka som však zaradila iba tie, ktoré sú podľa môjho názoru charakteristické pre tento región, piesne kolujúce v krvi obyvateľov dediny a vryté do ich sŕdc i vedomia. Snažila som sa ich zachytiť čo najvernejšie po hudobnej i jazykovej stránke tak, ako mi ich interpreti podali. Každú z nich som si najskôr nahrala na magnetofónovú pásku, potom som zapísala text, neskôr som ich doma pri klavíri zhudobnila a následne som ich zapísala do počítačovej formy. Texty piesní sú autentické, teda písané v nárečí. Vzácnosťou je pieseň od Michala Kopčana z roku 1925,“ povedala nám autorka knihy, ktorá sa s obyvateľmi obce stretávala častokrát u nich doma a trávila s nimi pri ich spomienkach dlhé hodiny, aby sa dozvedela čo najviac informácií o ich živote a živote obce. Neľutuje to však, práve naopak, pretože, ako sama hovorí, je veľmi dôležité zachovávať skvosty z našej klenotnice ľudovej kultúry. „Práve prostredníctvom mojej knihy som chcela uchovať aspoň časť zo studnice ľudových tradícií a ľudových piesní z našej obce a priala by som si, aby neboli iba spomienkami našich dedov a starých mám, ale aby sa stali súčasťou nášho každodenného života,“ vyznala sa autorka.
Renáta Kopáčová
