Počet obyvateľov sa skoro zdvojnásobí
„Cez sobotu a v nedeľu nám pribudlo zhruba 30-40 obyvateľov. Už sa začínajú sťahovať. Počítame, že do konca roka, keď sa naplnia všetky byty, budeme mať do 3000 až 3500 obyvateľov, čo je už hranica slušne veľkej obce,“ povedal 13. septembra starosta Rudolf Baroš. V jeho druhom funkčnom období ho zachytil prudký rozmach Zavaru, bezprostredne po tom čo do 1390 hektárového katastra obce prišiel PSA Peugeot - Citroen. V súvislosti s potrebami jeho zamestnancov v priebehu roka postavil súkromný investor v lokalite Poronda a Výhon 360 jedno, dvoj a trojizbových bytov. Po dohode s obcou, ktorá v tejto etape budovanie bytoviek nerazadila do programu, ponúkol investor možnosť odkúpiť si byty aj Zavarčanom nezamestnaným v automobilke. Ten istý investor stavia bytovky, v ktorých bude 137 bytov. Vybudované inžinierske siete sú predpokladom, že v blízkosti nového sídliska sa začne realizovať aj výstavba rodinných domov. Investor súčasne plánuje vytvoriť priestory pre služby a obchodnú sieť. V týchto dňoch sa začína výstavba polyfunkčného objektu, kde na horných podlažiach budú byty a spodné dve budú vyčlenené na zriadenie obchodov a služieb pre obyvateľov sídliska i celej obce.
Foto bytovky
V súvislosti s výstavbou automobilky prešlo Zavarom každých 6 sekúnd jedno auto. K ním treba ešte prirátať ďalšie, ktoré odvážali hlinu a privážali materiál na stavbu nového sídliska. Obyvatelia tejto štvrte si otrasov, prachu či blata užili nad mieru. Teraz na prechádzkach neveria vlastným očiam.
KLUB
Parádny klub seniorov
„Máme tu parádny klub seniorov! Organizujú úžasné aktivity! Ľudia by nedbali stretať sa každý deň,“ povráva sa po obci. A naozaj. Klub seniorov pri Obecnom rade v Zavare oslávi 2. októbra, deň po svojom kalendárnom vzniku, už päť rokov existencie. Neveľká podlhovastá miestnosť v suteréne kultúrneho domu by vedela rozprávať. O pravidelných pondelkových stretnutiach, oslavách mení, jubileí, o prednáškach lekárov, právnikov či meteorológa, o chutných zákuskoch a koláčoch, čo prichystali ženičky, o príjemnej atmosfére, o rozhovoroch so starostom, vzájomnej výmene skúseností... Neformálne a zaujímavo trávia svoje voľné chvíle tí, ktorí sa už striasli starostí s existenčným zabezpečovaním rodiny, výchovou vlastných detí. Teraz majú poväčšine vnúčatá - no a tie sú predsa najmä pre radosť. A tak si užívajú. Chodia spolu na zájazdy po celom Slovensku, navštevujú divadlá, výstavy, zaujímavé miesta. Činnosť klubu seniorov, ktorý vedie Emília Federičová, je v porovnaní s inými obcami nezvyčajne bohatá. Kto neverí, môže nahliadnuť do klubových kroník, kde je písmom i obrazom všetko precízne zaznamenané.
foto: klub
Raz do mesiaca sa v klube seniorov oslavujú jubileá a meniny členov.
NAJSTARSI
Najstarší občania
Čo spája Jozefínu Poledovičovú a Vincenta Benciho? V prvom rade to, že obaja dovŕšili v roku 2006 krásnych 95 rokov. Vincent Benci 18. januára a Jozefína Poledovičová 3. augusta. Možno preto, že obaja celý život ťažko pracovali a nevyhýbali sa robote. Jozefína zväčša na poli, Vincent bol hlavný budovateľ, stavbyvedúci pri všetkých akciách v obci. Pod jeho rukami sa zveľadili cintoríny, vyrástli chodníky, materská škola, bol dlhoročným predseda rodičovského združenia, zakladajúci člen záhradkárov - aktívny a ochotný poradiť vo všetkom až do chvíle, keď začal mať problémy so zrakom. Tie ho deprimujú. Zato pani Poledovičová žije čulým životom. Býva u dcéry, sleduje televíziu, číta noviny, lúšti krížovky - jedným slovom oddychuje. A vraj to bola svojho času vychýrená robotníčka na poli. Keď gazdovia potrebovali pomoc, volali vždy iba ju a jej sestru... Pred mesiacom pri gratulácii k jubileu jej zástupca starostu povedal. „Konečne budeme mať prvú zavarskú stovkárku.“ Ohradila sa: „Ja som sa v Zavare nenarodila, narodila som sa vo Viedni, kde boli rodičia na robotách!“ Ale vôbec nezapochybovala že sa krásnej stovky v zdraví a pohode dožije.
A ešte jedno zavarské naj. Spomedzi 1800 obyvateľov obce najstarším manželským párom v obci sú Rudolf a Mária Barošovci, ktorí 16. októbra oslávia 58. výročie sobáša.
KRONIKA
Kronikár ako z Quinessovej knihy rekordov
„Pokúšame sa aj vydávať noviny, ale je to pre nás náročné a nákladné,“ presviedča zástupca starostu Rudolf Federič a rozkladá po stole Zavarské slovo. Pokusne vychádza zatiaľ tretí ročník tohto štvrťročníka, v ktorom chce obecný úrad informovať obyvateľov o aktuálnom dianí v obci, pripravovaných a realizovaných investíciách, o obecných právnych normách, teda všeobecne záväzných nariadeniach, a všetkých veciach, ktoré by mali občan vedieť. Veď starostov zástupca, ktorý je zároveň aj jeho redaktorom, má k informáciám blízko. Pohybuje sa totiž na pulze všetkých rokovaní a udalostí a mnohé roky vedie nielen obecnú kroniku, ale aj kroniku Telovýchovnej jednoty, záhradkárov, klubu seniorov, hasičov - skrátka všetkých životaschopných organizácií v Zavare. Mali by ste vidieť jeho pracovňu! Nápadne pripomína archív, v ktorom sa nájde každý, kto žije s obcou a pre obec.
pod foto kronikar
Napríklad tento kufor je plný kroník Telovýchovnej jednoty! A veríte, či nie, ku každému domácemu futbalu stihne kronikár vyrobiť aktuálny bulletin.
ZBOR
Dusíkov zbor zlákali vokály
Zavarský komorný zbor, ktorého prvé korene siahajú do roku 1964, je od vlaňajších osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci s písomným súhlasom manželky slávneho zavarského rodáka, zakladateľa slovenskej opery, Speváckym zborom Gejzu Dusíka. A spieva mu to náramne. Pod dvojročným vedením mladej dirigentky Hanky Borbélyovej sa teleso známe svetskými a sakrálnymi piesňami nielen doma, ale aj z prehliadok v mnohých katolíckych i evanjelických chrámoch či z trnavskej novény, pustilo do prerodu na kvalitatívne vyšší vokálny zbor. Je to náročné, ale nie nereálne - veď približne dve desiatky speváčok a spevákov tvoria súbor, patriaci k špičke podobných zoskupení.
KRIZOVATKA
Križovatka s kruhovým objazdom
Prehustenou dopravou enormne zaťažená komunikácia si koncom minulého roka vyžiadala navrhnúť riešenie križovatky v centre obce. Po dohode, v spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom, pod ktorého správu patrí štátna cesta tretej triedy, ktorá tadiaľ prechádza, vybuduje tu Zavar kruhový objazd.
„Štúdia je už hotová, sme pred jej potvrdením. Na základe vyjadrenia VÚC komisia odboru dopravy bude riešiť prípravu projektovej dokumentácie, s tým, že obec sa bude sa bude podieľať na výstavbe 5 miliónmi z predpokladaných nákladov 12 miliónov korún. Podľa predbežnej dohody stred križovatky bude financovať VÚC, ostatné časti obec,“ popisuje R. Baroš.
Rokovania a dohadovania o tom, ako bude hotové dielo vyzerať, boli zložité. Pre výstavbu musia zbúrať požiarnu zbrojnicu, poštu, musí sa posúvať múr ústavu sociálnej starostlivosti. Prerábať sa bude automatická ústredňa, rozšíri sa pošta, pribudne sociálne zariadenie, cukráreň. „Nejde o to, aby tu niekto zarábal, ale aby si mal ten, kto bude polhodinu čakať na autobus kde sadnúť, dať si kávu, kúpiť noviny, aby služby boli adekvátne potrebám,“ vysvetľuje starosta. Realizácia projektu už bude súčasťou nového volebného programu, v ktorom zrealizujú aj systém informačných tabulí a inštalujú regionálnu mapu pre lepšiu orientáciu v obci.
foto zbrojnica
Požiarnu zbrojnicu zbúrajú. Novú postavia vedľa domu záhradkárov na Pažitnej ulici. Na nové miesto ku kostolu prenesú aj patróna hasičov, sv. Floriána.
KANALIZÁCIA
Kanalizácia prioritou ostatných rokov
Prioritnou úlohou pre obec a obecné zastupiteľstvo v tomto volebnom období je kanalizácia. Na jeho začiatku bol vybudovaný iba kanalizačný zberač. Projekty na výstavbu kanalizácie boli schválené aj zrealizované v priebehu 3,5 roka samotnou obcou. V súčasnosti je Zavar odkanalizovaný na sto percent. „Pôvodne sme plánovali na výstavbu tri roky, ale práce sa pretiahli, lebo na začiatku sme sa pasovali s nedostatkom financií. Nevedeli sme ešte, že príde PSA Peugeot - Citroen. Pomohli nám prostriedky z pozemkov, ktoré sme predali pod výstavbu 360 bytových jednotiek. Ale keď obec dostane dane z budov a objektov automobilky a jej subdodávateľov, budeme môcť hovoriť o lepšej alternatíve,“ tvrdí starosta.
Ak sa naplnia predpoklady, zhruba necelých 300 hektárov priemyselných parkov, o ktoré sa zredukoval fond najkvalitnejšej pôdy na Slovensku (trnavská spraš má bonitu 1, 2), prinesie súčasne naplnenie potrieb občanov, zvýšenie zamestnanosti, kúpnej sily obyvateľov a spokojnosti.
Po dokončení kanalizácie a vybudovaní kruhovej križovatky plánuje obec vybudovať nové chodníky, a to na hlavných uliciach po oboch stranách, na vedľajších po jednej strane komunikácie a komplexne vyriešiť uličné osvetlenie.
SKOLA
Ku škole pristavia ďalšie krídlo a škôlku
Klobúk dolu pred deväťčlenným obecným zastupiteľstvom Zavara, ktoré v posledných dvoch rokoch zasadalo minimálne raz do mesiaca. Obec plnila vládne úlohy v súvislosti s automobilkou a v nadväznosti na PSA Peugeot - Citroen aj subdodávateľské úlohy. „Chceli sme dať všetko do súladu, aby sa volebný program naplnil, neustále sme museli riešiť problémy a usilovali sme sa pripravovať ďalšie veci, ktoré by sme mohli realizovať,“ hovorí zástupca starostu Rudolf Federič.
Jedným takýmto zámerom, vyplývajúcim z nárastu počtu obyvateľov Zavara, je rozšírenie základnej školy. Súčasná budova bola po dvojročnej výstavbe odovzdaná do užívania v roku 1998. Štúdia s plánovanou investíciou za 139 miliónov, rozvrhnutou na štyri roky, uvažuje s prístavbou ďalšieho, rovnakého krídla ekologickej školy, ku ktorému bude priprojektovaná materská škola, v zadnej časti s kuchyňou a vývarovňou pre všetky deti. V škole by mala byť aj plaváreň. Prostriedky na prístavbu sa obec snaží získať s fondov Európskej únie a očakáva aj podporu z kooperácie s firmou PSA - Peugeot - Citroen.
Momentálne sa v čerstvo vymaľovanej škole chystá výmena kotla v školskej telocvični, ktorá bola poslednou stavbou v rámci niekdajšej akcie Z, a vybavenie školy záložným kotlom, čo si vyžiada investíciu viac ako milión korún.
foto škola
KOSTOL
Kostol, to je nebo na zemi!
Zavarský novogotický kostol Narodenia Panny Márie postavili na mieste niekdajšieho románskeho kostola v rokoch 1907 až 1908. A práve maľovka jeho exteriéru bude ďalšou aktivitou obce, ktorá už financovala rekonštrukčné práce na elektrickej sieti, opravu okien a interiérovú maľovku kostola. „Je to nebo na zemi, kostolík na úrovni. Aj misionári z Indie povedali, že taký chrám ešte nevideli. Maľby a fresky v interiéri si vzal za svoje maliar a reštaurátor dr. Peter Čambál, žijúci v obci. Práce spravil grátis a my si ani netrúfame odhadovať, koľko peňazí tým obci ušetril. Hlboko sa pred ním skláňam,“ uznanlivo konštatuje starosta Baroš.
V Zavare v poslednom čase zreštaurovali aj všetky kultúrne pamiatky, s výnimkou sochy sv. Barborky z roku 1703 pri cintoríne, ktorú tesne pred plánovanou obnovou niekto ukradol. Ako nová je dnes socha sv. Anny, vyše dvestoročné sochy sv. Pavla a Jána. Momentálne reštaurujú hlavný kríž na cintoríne.
foto: kostol
ERB
Zavar naozaj rozkvitá
V zavarskom erbe sú tri prvky. Kríž, lemeš a ruža. „Kríž vyzýva, modlite sa, lemeš - pracujte, ruža sľubuje, vtedy vám bude rozkvitať. My tento odkaz predkov napĺňame, snažíme sa, aby sa Zavar uberal správnou cestou, aby ľudia boli spokojnejší. Občania držia spolu, nadarmo sa nehovorí ’Savarani na kope‘. Ľudia sú schopní zabojovať o obec do krajnosti. Tak to bolo v minulosti, tak je to aj dnes,“ chvália si starosta so zástupcom. Vtipkári vraj dodávajú, aby si Zavarčania doplnili do erbu i zlatý mešec, vzhľadom na bohatstvo, ktoré do regiónu prináša PSA Peugeot – Citroen a aktivity s ním spojené.
ZAHRADKARI
Slivkové hody - to je ono!
Oficiálne si zavarskí záhradkári založili organizáciu v roku 1964. O dvadsať rokov neskôr vysadili jabloňový sad s vinicou, o ďalší rok na bývalom smetisku slivkový sad a postavili dom záhradkárov, ktorý bol pôvodne výkupňou ovocia. Ich činnosť bola vždy pestrá a rôznorodá. Dnes majú i lisovňu, sušiareň ovocia, organizujú výstavy výpestkov ovocia a zeleniny, slivkové hody, výstavky výšiviek i degustácie vín, ktoré prerástli na regionálnu úroveň a zúčastňujú sa na nich vinári z okolitých obcí i Trnavy. Veľmi dobrá je ich komunikácia s klubom seniorov i ďalšími spoločenskými organizáciami v obci. Niekedy sú záhradkári iniciátormi, niekedy spoluorganizátormi tradičných spoločenských podujatí, ako je napríklad pochovávanie basy, karneval detí, fašiangový ples a podobne. Zriedkavosťou nie sú ani zájazdy do arboréta v Mlyňanoch, na výstavy kvetov, výpestkov a vinohradnícke podujatia po celom Slovensku.
HOLUBAR
Za holuba má olympijskú medailu!
Zavar má aj svojho olympijského víťaza! Je ním chovateľ - holubár Ján Chlebík, ktorého holub bol v roku 2003 na 28. olympiáde poštových holubov vo francúzskom Lievine najlepší na krátke trate. Na Slovensku takýto úspech nedosiahol ešte nikto. Ján Chlebík patrí medzi elitu. Je vášnivým holubárom, a preto, že je v obci jediný chovateľ, organizovaný je v chovateľskom spolku v Brestovanoch. Ročne so svojimi holubmi, o ktoré sa vzorne stará, absolvuje niekoľko pretekov. Na svoje úspechy spomína rád. Nikdy však nezabudne na 20. septembra 2003, keď po návrate z Trnavy našiel vo svojich holubníkoch iba perie. Niekto, a nebol to zrejme holubár, lebo bral všetko do radu, mu ich úplne „vybielil“. Ostal mu holub - šampión, ktorého mal v dome. A nutnosť zakladať nový chov.
ÚP
Územný plán menili už štyrikrát
Najčastejšie upravovaným dokumentom v Zavare je územný plán obce. Momentálne sa mení štvrtý raz. „V minulom volebnom období sme ho mali rozpracovaný, ale tesne pred jeho ukončením prišiel Peugeot. Teda v prvom našom územnom pláne bolo už zapracované jeho územie. K prvej zmene sme museli pristúpiť pri schvaľovaní prvého priemyselné parku, druhou zmenou bola kruhová križovatka, treťou ďalší priemyselný park a časť územia pre bytovú výstavbu a výstavbu rodinných domov. Momentálne do ÚP zapracúvame ďalší, 60-hektárový priemyselný park,“ vyratúva starosta R. Baroš. Každý prípad riešili v Zavare osobitne, tým istým zákonným postupom, čo trvá približne pol roka. Investori stále prichádzajú. Obec je svojou polohou 4 kilometre od krajskej Trnavy veľmi atraktívna aj pre stavebníkov. Preto v územnom pláne počítajú aj s individuálnou bytovou výstavbou rodinných domov.
PORONDA
Z Príloh sa presťahujú na Porondu
Na Poronde stavajú v súčasnosti aj byty a domy pre občanov z Príloh. „Vzali sme ich na tvár miesta, ukázali sme im, kde budú bývať a ako to vyzerá. Do Vianoc by mali byť nasťahovaní ,“ hovorí starosta Rudolf Baroš o rodinách, ktoré z dôvodov súvisiacich so zámermi automobilky na území, kde dnes bývajú urobiť relaxačné centrum pre zamestnancov, musia opustiť svoje domy a byty na Prílohách.
Pretože v lokalite Poronda - Výhon sú už vybudované inžinierske siete, predpokladá sa tu výstavba ďalších 240 bytov formou trojbytových víl, každej s priľahlým pozemkom. Vznikajú aj ďalšie stavebné pozemky minumálne pre 30 stavebníkov. Vyčlenená, ale zatiaľ bez infraštruktúry, je aj časť územia pri vodárni, kde je vymeraných 41 pozemkov pre výstavbu rodinných domov. „Tieto plány sme museli načas pozastaviť. Poslanci situáciu prehodnotili a za nutnejšie ako prípravu sietí, kde je predpokladaný náklad 29 miliónov, uznali riešenie križovatky. Obec pozemky nemá. Musí ísť do vzťahu s občanmi, ktorí jej pod cestu s vybudovanou infraštruktúrou predajú pozemky pod cestu a vybudovať infraštruktúru
Z týchto pozemkov nebolo kde odviesť dažďovú vodu, preto obec vykúpila pozemok od VÚC – domu sociálnej starostlivosti, cez ktorý povedie dažďovú vodu z celej lokality a napojí sa na jestvujúcu dažďovú kanalizáciu pri kostole. Bez odkanalizovania dažďovej vody totiž stavebné povolenie obec nedostane.
foto domy
Nové domy majú obyvateľom z Príloh nahradiť tie, v ktorých bývajú doteraz.
SKOLA
Pri výučbe chýbajú ďalšie počítače a notebooky
Základnú školu v Zavare navštevuje momentálne 227 žiakov. „Ale nie je to konečný stav, lebo sa stále prihlasujú deti z rodín v nových bytoch. Ešte máme určitú rezervu,“ povedala nám riaditeľka školy Mgr. Helena Karásková.
Silnou stránkou školy je podľa nej to, že cudzí jazyk, angličtina alebo nemčina, učia od prvej triedy. „Zameraní sme na integrované tematické vyučovanie. Je to alternatívna forma výučby, ktorej prvky sa používajú v 3. a 4. ročníku. Uplatňujeme aj environmentálnu výchovu, a to nielen v krúžkovej činnosti, ale i na vyučovaní. Organizujeme besedy o prírode a vtákoch s doc. Trnkom z Trnavskej univerzity. Deti chodia pravidelne do prírody i na trnavské rybníky na odchyt a krúžkovanie vtákov. Na vyučovaní zbierajú liečivé rastliny a pripravujú si z nich čaje. Dvakrát do roka máme vyučovanie v prírode na prvom stupni,“ hovorí o učebnom programe riaditeľka.
Bohatá je aj činnosť v 16 záujmových krúžkoch. „Sú pre deti bezplatné, nevyberáme peniaze za krúžky peniaze. Majú vzdelávacie poukazy a finančne nám pomáha obec, s ktorou veľmi dobre spolupracujeme,“ tvrdí Mgr. Karásková. Ako príklad uvádza krúžok moderného tanca, dramatický, turistický krúžok či krúžok vážnej hudby, ktoré sú mimoriadne úspešné.
Zavarským deťom sa darí i na olympiádach. Vlani napríklad šiestak Samko Adamec získal 1. miesto v okresnom kole biologickej olympiády. Okrem toho robili deti olympiádu z náboženstva, chémie i matematiky. V Zavare sa nevyhýbajú ani výtvarným súťažiam, ako je napríklad Dobro očami detí. Spolupracujú s knižnicou Juraja Fándlyho v Trnave, kam chodia najmä na besedy so spisovateľmi a krsty kníh, vydávajú školský časopis Eso pre deti základnej školy a pre škôlkarov Esíčko. Eso bolo predminulý rok na 2. mieste v súťaži organizovanej Kalokagatiou.
„Máme na škole málo počítačov. Iba 15, ale nestačí to kapacitne. Chceli by sme tiež notebooky, ktoré by učitelia mohli využívať pri výučbe, lebo vždy sa do počítačovej učebne nedá ísť,“ spomenula riaditeľka pri otázke na problém školy.
foto riaditeľka
„Tak toto je Samkova práca,“ predstavila nám riaditeľka víťaza biologickej olympiády.
KNIHA
Dedinka v údolí
V náklade tisíc kusov vyšla vlani pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci kniha Bohuša Hrušovského Dedinka v údolí. Na 268 stranách prezrádza fakty o živote a dianí v Zavare, ponúka množstvo fotografií. Titul knihy si autor požičal od názvu piesne jedného z najznámejších zavarských rodákov - hudobného skladateľa Gejzu Dusíka. Z jeho tvorivej dielne popri takmer 250 piesňach, z ktorých mnohé zľudoveli, vyšlo i 12 operiet, napríklad Modrá ruža, Keď rozkvitne máj, Zlatá rybka či Hrnčiarsky bál. Zo známych osobností spätých s obcou spomeňme ešte aspoň kňaza Michala Pavlíka, národného buditeľa Jozefa Karola Viktorína, vedca a šľachtiteľa Ing. Michala Šottníka.
Starosta obce verí, že automobilkou sľúbený sponzorský príspevok na publikáciu bude zrealizovaný.
FUTBAL
Futbal chcú postúpiť do piatej ligy
Futbal má v Zavare 80-ročnú tradíciu. Celá je zaznamenaná v kronikách, nad ktorými údivom každý krúti hlavou. „Postupne sme vyzbierali fotografie, najstaršie aké existovali v obci od roku 1926. Dnes poznáme aj tváre všetkých zakladateľov futbalu v obci. Čím viac sme jeho históriu skúmali, tým viac ľudí sa dalo osloviť, takže okrem písomných záznamov, máme aj bohatú fotodokumentáciu,“ hovorí Rudolf Federič, poslanec, zástupca starostu, kronikár a podpredseda miestnej Telovýchovnej jednoty, ktorý v jej výbore pôsobí 30 rokov. V súčasnosti zavarské A-mužstvo hrá na špici 6. ligy.
Pri nedávnych oslavách 80. výročia telovýchovy na hody pozvalo kompletné áčko Spartaka Trnava. Futbalisti došli. Možno aj preto, že zaň hrajú traja Zavarčania - bratia Ľuboš a Tomáš Hanzelovci a Lukáš Vido. V minulosti patril k Spartaku aj Ján Kolenič, ktorý hral dokonca európsky pohár majstrov. Takú návštevu ako na hodovú nedeľu vraj zavarský štadión ešte nezažil. A pamätníci si pospomínali na časy, keď zavarskí hokejoví dorastenci bojovali o postup so Slovanom Bratislava do vyššej súťaže, či pozvali pri otvorení futbalového štadióna do Zavara na zápas bratislavskú Červenú hviezdu. Okrem krásneho areálu štadióna majú Zavarčania aj tenisové kurty, na ktorých hrajú hráči Zavara súťaže v I. trnavskej lige. K dispozícii sú i ďalšie ihriská, kde možno hrať volejbal, nohejbal, môžu cvičiť v telocvični, chodiť na aerobic. O týchto možných aktivitách informovali už aj roznesením letákov do schránok nových bytoviek čerstvo nasťahovaných občanov Zavara a ponúkli im možnosť do športových aktivít sa zapojiť.
foto spartakovci
ERKO
Erko klub sa teší z detskej radosti
V čase vzniku Erko klubu Anjelici pred ôsmimi rokmi sa jeho práca, zameraná na príjemné a užitočné vypĺňanie voľného času zavarských detí, niesla v duchu hesla deti deťom. Až keď pomohli aj o niečo starší „mládežníci“, podarilo sa zorganizovať aj letný detský tábor. Ten tohtoročný v neďalekých Horných Orešanoch mal už poradové číslo 4. Erko klub ako spoločenstvo kresťanskej mládeže vedie deti aj k práci vo farnosti. Darí sa im. Napríklad ich vianočná Jasličková slávnosť si už získala svoje publikum.
POLOVNICI
Najlepší srnčí guláš varia poľovníci.
V roku 1990, po odčlenení od Šúroviec, si dve desiatky zavarských poľovníkov vytvorili nové Poľovnícke združenie Háj. Okrem vzornej celoročnej starostlivosti o zajace, bažanty a srny v revíri, sústredili svoju pozornosť na údržbu a opravu svojho domu poľovníkov. Poľovníci sú však aj neodmysliteľnými spoluorganizátormi spoločenského života v obci, rôznych podujatí, výstav a súťaží. A ich párty na ihrisku, odkiaľ rozvoniava ten najfantastickejší srnčí guláš, už majú svoju dlhoročnú tradíciu. Keď k nim ešte zahrá muzika, niet príjemnejšieho spôsobu ako tráviť dlhé letné večery.
