Dovidenia o rok, Trnavské dni!

arodili, druhí v nej žili, ďalší si pozitívny vzťah k nej vypestovali z nejakého iného dôvodu. Prichádzajú zo susedných miest a štátov i zo zámoria na pozvanie mesta, aby v ňom strávili štyri dni bohato naplnené pripravenými podujatiami. V dňoch 14. až 16. septembra 2006 sa do histórie zapísal už trinásty ročník podujatia Trnavské dni, ktorých mottom sú od počiatku Láska, pokoj a porozumenie.
Do Pamätnej knihy mesta Trnava počas prijatia na radnici sa za tie roky zapísali desiatky, ba stovky účastníkov, z ktorých sa mnohí vracajú do mesta pravidelne, iní sporadicky, a niektorí sa už nikdy nevrátia. Väčšina z tých, ktorí prichádzajú, Trnavu nielen navštevujú, ale prinášajú v rôznych formách kus svojho umu, či zručnosti. Hostia prichádzajú, aby si spolu s Trnavčanmi zaspomínali na aktuálne výročia, znovu obzreli historické zákutia i všetko nové v malom Ríme, porozprávali sa o všetkom prežitom, pochválili úspechmi, podelili o radosť i bolesť - tak ako to býva v dobrej rodine. „Sme rodinou, ktorá je spojená svojím mestom, jeho ulicami, zákutiami a hlavne duchovnou a kultúrnou tradíciou,“ píše primátor Bošnák v úvodníku Ročenky Klubu priateľov Trnavy, ktorá pri príležitosti Trnavských dní 2006 vyšla. Na vnútornej strane prebalu oboznamovala podrobne s programom tohtoročného podujatia, ktoré bolo do bodky naplnené.
Od štvrtkového telemostu s Torontom až po záverečný koncert z rámca Trnavských organových dní. Ekumenická pocta pápežovi Jánovi Pavlovi II., spomienka pri pamätníku Mikuláša Schneidra-Trnavského, výročné zasadnutie Klubu priateľov Trnavy, vernisáže troch výstav výtvarníkov - Romana Krča-Krella, Miloša Balgavého a Oskara Čepana, odhalenie pamätnej dosky Alfreda Wetzlera, prehliadka kláštora jezuitov, reštaurovaného kostola Nanebovzatia Panny Márie, prezentácia troch nových kníh, beseda v televízii a trojhodinový galaprogram Vitajte v kaviarni Dobrý pocit, plný významných a populárnych ľudí, to všetko a ešte veľa ďalších podujatí stihli účastníci stretnutia. Aj keď sa v nedeľu oficiálne rozlúčili, zvyčajne ostávajú v Trnave ešte niekoľko dní, ba i týždňov, podľa toho, ako im okolnosti dovolia. Ako sa overilo rokmi, v každom prípade však to oficiálne „Dovidenia o rok!“ myslia takmer všetci smrteľne vážne. Teda, dovidenia, nech žijú Trnavské dni 2007!
foto kostol -
Hostia Trnavských dní v sprievode Trnavčanov na piatkovej pochôdzke mestom.

WETZLER
Zverejnil pravdu o koncentrákoch
Trnavčan Alfred Wetzler (*10.5.1918) bol jeden z dvojice Židov, deportovaných do koncentračného tábora, ktorým sa na tretí pokus podarilo z neho utiecť a odhaliť pravdu o utajovanom „konečnom riešení židovskej otázky“. Spolu s Rudolfom Vrbom zmizli 7. apríla 1944 z Osvienčimu, kde Wetzler prežil dva roky. Nacisti po nich pátrali bezvýsledne. Úkryt v „pracovnom“ tábore opustili o tri dni a cez poľsko-slovenské hranice sa dostali do Žiliny. Na stretnutí s predsedom Ústredne Židov v Bratislave spísali 28-stranový „najsenzačnejší, najhroznejší a najstrašnejší“ protokol, ktorý sa koncom apríla dostal do celého sveta. Celé znenie tejto správy publikovali až v novembri 1944. Dodnes má však svoju výstražnú hodnotu, a preto svojmu rodákovi dalo mesto vyhotoviť pamätnú tabuľu. Je umiestnená v synagóge a odhalili účastníci Trnavských dní 2006 ju odhalili vo štvrtok. Predtým si spolu s riaditeľom Múzea židovskej kultúry Pavlom Mešťanom, Wetzlerovou dcérou a vnučkou zaspomínali na človeka, ktorý bol až do konca II. svetovej vojny aktívnym odbojárom, bojoval v Slovenskom národnom povstaní a v roku 1964 napísal pod menom Jozef Lánik knihu Čo Dante nevidel. Žil v Bratislave, pracoval v oblasti cestovného ruchu a zomrel 8. februára 1988.

foto wetzler 2
Príležitostný príhovor predniesol riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan. Spolu s primátorom Trnavy a dcérou a vnučkou A. Wetzlera odhalil potom pamätnú tabuľu.

PAPEZ
pod foto pápež 1 alebo 2 (vyber, ktorá sa lepšie hodí)
Poctu nebohému pápežovi Jánovi Pavlovi II. vzdali účastníci Trnavských dní v piatok popoludní pri jeho soche pred Katedrálnym chrámom sv. Jána Krstiteľa na Univerzitnom námestí. Zhromaždeným sa prihovorili predstavitelia troch konfesií - katolícky kňaz Vendelín Pleva, riaditeľ Spolku sv. Vojtecha v Trnave, evanjelický farár Rastislav Hargaš a riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan. Následne hostia podujatia položili kvety aj pri pamätníku Mikuláša Schneidra-Trnavského pri príležitosti 125. výročia jeho narodenia a prezreli si zrekonštruovanú, vynovenú Michalskú ulicu.

KNIHY
Nové knihy o ľuďoch a ich ideáloch
Po výročnom zasadnutí Klubu priateľov Trnavy (KPT) v piatok podvečer v koncertnej sieni Západoslovenského múzea, na ktorom prerokovali a schválili členovia všetky organizačné i hospodárske otázky, vystriedali klubové predsedníctvo za stolom traja autori knižiek, ktoré podporené klubom, uzreli svetlo sveta v rámci tohtoročných Trnavských dní. Klub priateľov začal svoju vydavateľskú činnosť v roku 2002 knihou pátra Juraja Kadleca Lopta a kalich, ktorá bola tiež prezentovaná v rámci dní porozumenia. Michal Želiar Lošonský, Štefan Strieženec, Ladislav Szalay a František Ohrablo, Wiliam Schmidt, Bohumil Chmelík, Terézia Ursínyová, Oľga a Rudolf Sládkovičovci, Ján Motulko, Štefan Hanakovič - to boli ďalší autori podporení klubom. V roku 2006 k nim pribudol doktor Július Molnár, ktorý však svoje Spomienky trnavského zverolekára uviedol o pár týždňov skôr, pri príležitosti svojich 85. narodenín.
Michal Želiar Lošonský sa v knihe Na vlnách porozumenia vracia k ideálom a zmyslu vysielanie Rádia Slobodná Európa, v ktorom dlhé roky pôsobil. Slovo v éteri spájalo napriek vzdialenosti a fyzickej neprítomnosti. Potvrdzovalo, že človek akokoľvek izolovaný, sledovaný alebo vyhnaný, dokáže myslieť a konať v širšom kontexte sveta a slobody, neostáva sám. Osamelosť je totiž najsilnejšou zbraňou totality. Sila slov, ktoré prinášali porozumenie však napriek zmene systému nestratila aktuálnosť. Tri časti - Pamäť, Roztrúsené dedičstvo a Kultúra - pripomínajú, čo nesmie človek stratiť na ceste k demokracii.
Život na troskách nádeje, mapujúci ľudskú snahu po porozumení v rokoch 1940 až 1990, bol ďalšou knižkou, ktorú odprezentoval ako moderátor Pavol Tomašovič spolu s autorkou Margitou Kánikovou. Treťou predstavenou publikáciou v múzeu bola zbierka príbehov Mariána Mrvu, ktorého priatelia a hudobný svet poznajú pod prezývkou Makar, s názvom Láska v čase slintačky. „Áno, spoznávame sa. Boli sme tu, študovali, pracovali, tvorili, smiali sa, milovali a niektorí možno aj nenávideli, a to všetko v čase, keď celá naša spoločnosť takmer podľahla ťažkej chorobe. Prežili sme to,“ konštatuje s dávkou úľavy o Makarovom realistickom humore autorka doslovu Elena Ursínyová a upozorňuje na autorovo varovanie pred možnosťou ďalšej fatálnej nákazy...
Okrem vydavateľskej činnosti podporuje trnavský Klub priateľov aj projekty z oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci.

pod foto kniha
Pri prezentácii kníh zľava Michal Lošonský, Margita Kániková, Pavol Tomašovič a Marián Mrva.

KAVIAREN
Na dišputách v kaviarni Dobrý pocit
Turčány recitoval, Kappelerovi tiekli nervy, Lopašovského okradla opica
Rad zaujímavých a populárnych osobností patrí neodmysliteľne k vyvrcholeniu Trnavských dní v galaprograme, ktorý v ostatných rokoch naživo vysiela aj mestská televízia. Tento rok sa Divadlo Jána Palárika premenilo na Kaviareň Dobrý pocit. Autorom scenára večera bol už tradične zakladateľ podujatia Peter Horváth a v réžii Jakuba Nvotu ho opäť moderovala Eva Mihočková.
Vystúpenia sólistky Slovenského národného divadla Moniky Banákovej, Trnavského komorného orchestra, gitarového dua Lucia Lužinská a Boris Čelár, Bystríka Červeného, Mariána Geišberga, Mariky Škultétyovej a ďalších striedali rozhovory s osobnosťami spoločenského diania. Prvého hosťa - básnika a prekladateľa Viliama Turčányho, ktorý sa ako zvyčajne v poslednom čase venoval najmä Proglasu, vystriedal v kaviarni, kde mimochodom nechýbalo najkvalitnejšie vínko, Karol Kappeler. Rozprával o svojom živote a práci doma i v Schefielde, i o tom, ako pri sledovaní buniek dospel k pravdivosti výroku „tečú mi nervy“. Tretím hosťom pri stole bol honorárny konzul Juhoafrickej republiky Milan Lopašovský so svojimi zážitkami a skúsenosťami, s ktorých najviac pobavili opice - zlodejky. So skúsenosťami z personalistiky sa prišiel podeliť personálny riaditeľ firmy Volkswagen Bratislava Jaroslav Holeček, ktorý sa za dva roky v továrni vypracoval z robotníka do svojej funkcie. Peter Horváth a Eva Mihočková ešte vyspovedali speváčku Mariku Škultétyovú, sklára Miloša Balgavého, tvorcu a profesora divadelnej scény Jána Zavarského a na záver aj primátora Trnavy Štefana Bošnáka, ktorý pri odchode z javiska pozval hostí a hľadisko do Trnavy o rok.