V súčasnosti v trnavskej nemocnici pracuje 532 sestier a 112 sanitárov, napriek tomu však v nemocnici stredný zdravotnícky personál stále chýba. S nedostatkom sestier a sanitárov zápasí nemocnica už niekoľko rokov. Podľa riaditeľa Martina Tabačeka v nemocnici sestry chýbajú hlavne na internej klinike a oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny. Na operačných sálach chirurgickej, traumatologickej a ženskej kliniky by zase potrebovali sanitárov. „Posledné roky zaznamenávame zvýšenú fluktuáciu, najmä kvôli výhodnejším mzdovým podmienkam v zahraničí,“ vysvetľuje situáciu riaditeľ nemocnice. Voľné pracovné miesta sa podľa neho nedarí obsadiť aj napriek tomu, že manažment nemocnice vyčlenil v tomto roku finančné prostriedky na zvýšenie osobných príplatkov a k 1. máju 2006 došlo k ďalšiemu zvýšeniu miezd o jedenásť percent v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou. Aj napriek tomu, zahraničie priťahuje kvalifikovanú silu viac. Napríklad opatrovateľka starších ľudí si v Rakúsku môže za mesiac zarobiť aj 40-tisíc korún. Prácu svojich zamestnancov si však riaditeľ cení: „Vážime si našich zamestnancov, ktorí vykonávajú statočne špecializovanú prácu v prospech pacientov a dobrého mena našej nemocnice, a napriek svojim odborným schopnostiam a zručnostiam doposiaľ neopustili nemocnicu a sú ochotní ďalej kvalitne vykonávať svoju prácu pre pacienta trnavskej nemocnice. Budeme sa snažiť vytvoriť im čo najlepšie podmienky v závislosti od našich finančných možností."
Práca stredného zdravotníckeho personálu v slovenských nemocniciach je
náročná a finančne menej atraktívna. Myslí si to aj riaditeľ Strednej zdravotníckej školy v Trnave Albert Smolko. Ako povedal, v tomto školskom roku napríklad prijali na študijný odbor zdravotnícky asistent 52 absolventov základných škôl, hoci na základe výsledkov monitoru a študijných výsledkov ich malo pôvodne do prvého ročníka nastúpiť 68. Podľa riaditeľa tento nezáujem spočíva hlavne v rozsahu pracovnej kompetencie, ktorá je u asistentov nižšia ako u sestier. „Štúdium sa zameriava na výučbu základnej ošetrovateľskej starostlivosti a zdravotníckej dokumentácie. Zdravotnícki asistenti pritom nemôžu robiť žiadny ďalší odborný výkon.“ Asociácia stredných zdravotníckych škôl preto vypracovala návrh, podľa ktorého by absolventi vyššiu kvalifikáciu sociálnej zdravotnej starostlivosti získali v špecializovanom jednoročnom štúdiu. Neskôr by tak mohli ošetrovať seniorov v domovoch dôchodcov či hospicoch. Prevažná časť absolventov môže pokračovať aj vo vyššom odbornom štúdiu diplomovaná zdravotná sestra, to sa v tomto roku pre nezáujem študentov na SZŠ v Trnave však neotvorilo. Absolventi strednej zdravotníckej školy si radšej vybrali štúdium na vysokej škole, mnohí odišli aj do zahraničia.
Preto ak sa platy zdravotníckeho personálu u nás nezvýšia, hrozí, že nakoniec všetky kvalifikované sily aj tak postupne odídu za hranice Slovenska.
Lenka Juríková
