Článok pokračuje pod video reklamou
a na túto dlhoročnú tradíciu a predstavili ju aj Trnavčanom.
„Úplne prvý perník vyrobili v Nemecku a dávali doňho aj čierne korenie,“ začala svoje zaujímavé rozprávanie Anna z Hodonína, keď sme sa s ňou počas jarmoku stretli. „V 16. storočí ho začali piecť aj u nás v Čechách, hlavne v Podkrkonoší, ale už bez čierneho korenia. Keď sa v rodine narodila dcéra, zamiesili cesto, vložili ho do misky a uložili do chladnej pivnice. Po tom, keď sa zasa išla vydávať, cesto vytiahli, rozpracovali a piekli z neho svadobné ozdoby a dekorácie k rôznym rodinným oslavám. Jedlý perník sa začal robiť až v 18. storočí,“ prezrádza Anna.
Pernikárka s manželom zdedili spoločne šesť foriem na pečenie perníkov, nevedeli však, čo to je, ani načo to slúži. „Ani naši rodičia a starí rodičia tie formy nepoužívali. Iba ich opatrovali a my tiež. Raz sme boli s manželom na zámku v Slavkove pri Brne a tam sme uvideli formu napoleonského vojaka slúžiacu na staročeský perník. Vtedy sa začalo naše pátranie po jeho histórii,“ zaspomínala si Anna. Podľa jej slov navštívili Búřilovci mnoho knižníc, aby kdesi našli receptúru, ale márne. Nakoniec sa rozhodli skúšať to sami a vyplatilo sa. Práve vďaka tomu, že sa nevzdali, sa im podarilo obnoviť tradíciu tohto prekrásneho perníka. Dnes už majú tridsaťšesť foriem, ale dať ich vyrobiť nie je vôbec jednoduché. Ako nám povedali, nedokáže to každý rezbár, oni v Čechách poznajú iba dvoch, na ktorých sa môžu spoľahnúť. Tieto špeciálne formy sú len tri milimetre hlboké, ak by boli hlbšie, už by ich nebolo možné použiť na tento dekoratívny perník, ale len na jedlý. Také však Búřilovci nepečú. Cesto, ktoré na svoje ozdobné perníky zamiesia, musí stáť aspoň pol roka. Potom získa takú konzistenciu, aby z formy samo vypadlo. Manželia potom perník upravia skalpelom, sušia desať až dvanásť dní a niekoľkokrát pečú v špeciálne upravenej peci. „Dnešným staročeským perníkom sa snažíme nadviazať na starú tradíciu. Vyrábame typ plochého perníka, ktorý ako výtvarný objekt s bohatou symbolikou považujeme za ozdobu, nie za zákusok. Ponúkame tradičné námety, ktorými sú srdce, koník, biblické výjavy, či vianočné a veľkonočné motívy. Ide nám predovšetkým o to, aby naše perníky boli prístupné každému človeku, aby si ich mohol každý vziať do dlane, pohladiť, privoňať si k nim,“ vyznala sa Anna, ktorá nám povedala aj to, že chcú čo najširšiu verejnosť zoznámiť so starobylým pernikárstvom, aby toto jedinečné remeslo neupadlo do zabudnutia.
Renáta Kopáčová,
