Za prázdniny môžem ďakovať rodičom
Konečne sú prázdniny… To bolo prvé, čo som si povedala prvé prázdninové ráno. A teraz??? Teraz si možem jedine povedať, že časy, keď som si pospala do 12:30 hodiny, rodinné potulky Slovenskom a zahraničim či nočné prechádzky s kamarátmi, sú za mnou a „hurá“ do školy. Ako keby to bolo len včera, čo som dostala vysvedčenie a tešila sa na chvíle bez učenia a mučenia. Je to niečo hrozné, ako ten čas beži. Škoda, že len v škole sa vlečie. Aspoň si, ale v sebe zachovám spomienky, ktorých mám vyše hlavy! Tak napríklad len z Bulharska ich mám neúrekom. Predstavte si, že ste doma a zrazu prídu za vami rodičia a povedia vám, že za dva dni odlietate do Bulharska, presnejšie do Pomoria. Riadny šok, nemyslíte? Hm, keď si zmyslím na ich perfektnú kuchyňu, tak sa mi zbiehajú až slinky. Nepatrím k tým, čo zjedia všetko, ale bulharská kuchyňa nemá chybu. Až na pizzu, ktorá sa nedá porovnať s tou, ktorú robí moja maminka. Tradičné bulharské poníčky asi nikomu nič nehovoria, ale ľudia, to je niečo výborné. Sú to sladké koláčiky, na ktorých sme si všetci pochutili až až. Na palacinky som tam bola expertka ja a nemam im čo vytknúť. Mňam, mňam, mňam. Na nudu sme sa tam sťažovať nemohli. Jeden deň sme si spravili výlet do aquaparku, ale na rovinu vám poviem, že s tým v Španielsku na Malorke sa nemôže nič porovnávať, no aspoň sme sa vybláznili na šmykľavkách. Ďalší deň sme navštívili historické mestečko Nesebar, kde sa nachádzajú domčeky, ktoré si nieco prežili a stoja za to, aby si ich človek pozrel. Naozaj krása a nádhera. Počasie nám super vyšlo, hotel sme mali jeden z najluxusnejších, mesto bolo príjemne hlučné, more a pláž čistá, vlny veľké i kamarátov sme si tam našli. Opálení sme boli tiež viac než dosť, takže celkový dojem bol na nezaplatenie! Deň, keď sme odchádzali, bol asi najhorší ako pre každého, kto sa musí lúčiť s niečím, kde mu bolo naozaj veľmi dobre! Príletom domov sa však naše prázdniny neskončili. Spoznali sme niečo nove v zahraničí, ale aj Slovensko má svoje krásne miesta. Tak ako každý rok chodime k moru, tak nezanevrieme ani na náš rodný kraj! Tieto prazdniny sme sa ešte vybrali na Oravu-do Lietavskej Svinnej. O tejto dovolenke sme vedeli, takže to nebol žiadny šok. Chata, v ktorej sme bývali, bola v krásnom prostredí na kopci. Mali sme pekný výhľad na salaš, ktorá sa nachádzala hneď oproti nám, len nášho štvornohého miláčika dosť hnevali ovečky, no nakoniec si zvykol a bolo dobre. Počas týždňa, ktorý sme tam strávili, sme navštívili rodinku v Dolnom Kubine, absolvovali sme nákupy v Poľsku, navštívili sme mnoho pamiatok, ktoré sa nachádzajú na Orave a každý večer sme zaspávali unavení a vyčerpaní. Týždeň ubehol ako voda a my sme mali po ďalších príjemných chvíľach. Myslim si, že počasie tieto prázdniny celkom vyšlo a preto sme každý deň strávili s rodičmi pri seneckých Slnečnych jazerách a ak sa nám nechcelo ísť alebo rodičia nemohli ísť z pracovných dôvodov, tak som sa vybrala s kamarátkami na naše kúpalisko a bolo nám dobre. Asi každé dievča v mojom veku túži po letnej láske. Ja som si takú našla a dúfam, že to nebola len letná! Skoro som zabudla na pravidelné diskotéky, ktoré sme s babami absolvovali. Príchodom nášho štvorčlenného komanda patril celý večer len a len nám. Pretancovali sme cele noci, len na druhý deň sme sa trošku sťažovali na bolesti nôh, no nikdy nás to neodradilo íst si zatancovať znova a znova! Prázdniny síce ubehli ako voda, ale spomienky mi nikto nezoberie! Som neskutočne vďačná za tieto krásne chvíle mojim rodičom, pretože keby nebolo ich, tak by som takto určite neopisovala svoje prázdniny. Im patrí moje veľké ĎAKUJEM za krásne prežité prázdniny!
Vanda Petríková z Trnavy