tiež prišiel uctiť 62. výročie SNP na Univerzitné námestie v Trnave.
Do reči mu veľmi nebolo a v očiach sa mu zo spomienok na kruté boje leskli slzy. A tie niekedy akoby ostávali večne živé. Počas Slovenského národného povstania sa zmobilizovali mnohí muži, ale aj ženy, aby spoločne bojovali proti nemeckému fašizmu. Neraz narážali na tvrdý odpor, zachraňovali ťažko zranených, odnášali obete bez ruky, bez nohy, slepých či ľudí s rozpáraným bruchom. V tuhej zime vo večnej konfrontácii so streľbou či krviprelievaním, ktorým aj napriek vzdoru mnohí padli za obeť. „Po potlačení povstania som prešiel priamo k československému armádnemu zboru pod vedením generála Ludvíka Slobodu a tam som pôsobil až do ukončenia vojny, do mája roku 1948. Vtedy som mal 19 rokov, bol som mladý chlapec, ktorý vletel do všetkého. Dnes by to však bolo všetko inak,“ zamyslel sa vyše osemdesiatročný vojnový veterán. Na univerzitné námestie ich prišlo iba niekoľko. „Je nás tu len zopár,“ povedal Tibor, ktorý sa po skončení vojny dostal do štátnej služby v ozbrojených silách a v Trenčíne sa zoznámil so svojou manželkou, aby sa neskôr presťahovali do Trnavy. „Myslím si, že máme čo doháňať v porovnaní s iným národmi, ktoré si pripomínajú najslávnejšie chvíle svojich otcov. Začíname však novú tradíciu krajskej oslavy Slovenského národného povstania na Prašníku a verím, že to trošku povznesie mladých ľudí a pozdvihne národné povedomie, vďaka ktorému Slováci budú znovu hrdí, že sú Slovákmi,“ povedal pre naše noviny predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, ktorý si na námestie prišiel uctiť 62. výročie SNP spolu so svojou delegáciou. Okrem nej však nechýbali ani zástupcovia mesta Trnava, Územnej vojenskej správy a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Vence k pomníku položil aj veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Rodolph M. Valee a tiež predstavitelia veľvyslanectiev Ukrajiny a Českej republiky.
Petra Nagyová, foto: autorka
