eodpovedal. Pritom komentáre funkcionárov oboch tímov i spomínaného Jozefa Adamca boli jediným oživením ticha, ktoré na štadióne v Senci panovalo.
O pokoj na štadióne sa starala takmer stovka SBS-károv i policajtov, ktorí našťastie nemali koho strážiť. Hoci, po zápase to vyzeralo, že si na opovážlivcov spoza plota predsa len posvietia.
Spartakovci majú trest, a tak sa hralo pred prázdnymi tribúnami. To najviac vyhovovalo Interu, pretože im to pripomínalo domáce Pasienky. Bratislavčania hrozili rýchlymi protiútokmi a len vďaka vlastnej nemohúcnosti už v 31. minúte neviedli 0:3. Spartak mal síce úvodný tlak, ale okrem Kopúnkovej strely v 2. minúte Bernadyho vážne neohrozili.
Spartakovci však v prvom polčase vsadili hlavne na ofenzívu a nominovaním dvoch nových tvárí do základu (Rivera – Čtvrtníčak) stále zamestnávali obranu Interu. Napokon im vyšla akcia na dve kolmé prihrávky, na konci ktorých Kožuch umne obohral Bernadyho a poľahky skóroval do prázdnej brány.
Po prestávke Trnavčania ešte pätnásť minút ohrozovali bránu súpera, no potom sa rozhodli brániť jednogólové vedenie. Interisti sa však dostali len po ich šestnástku. Ich streleckú nemohúcnosť najlepšie prezentoval v 61. minúte Majerník, ktorý na päťke hlavičkoval do Lipčáka, pričom sa ho mohol spýtať, kam to chce.
Trnavčania podali celkom slušný a bojovný výkon, ktorý korunovali ziskom dôležitých troch bodov. Odmenou za výkon im bol najmä potlesk od spomínanej hŕstky fanúšikov spoza plota, ktorým spartakovci predviedli už dlho nevidenú ďakovačku.
Inter v zápase, v ktorom mal niekoľkokrát navrch, umrel na vlastnú krásu. Neprítomnosť divákom nikomu neprekážala, aktéri zápasu sa konečne mohli venovať hre. Komorná atmosféra vyhovovala aj trojici rozhodcov, pretože za niektoré ich verdikty by nepočuli hanlivé sková len z úst „prominentných“ divákov, ale aj z tisícok ukrivdených hrdiel.
Gabo Kopúnek
