Vystúpením leopoldovskej formácie Hospital Bukra sa začal piatkový maratón rockovej hudby. Chalani sa už stali tradičným otvárakom festivalu. Po nich nastúpil Grexabat s Mariánom Grexom, ktorý sa počas hrania vyšplhal na svetelnú rampu. Tento kaskadérsky kúsok je už dlhé roky súčasťou jeho koncertov. Nulovou komunikáciou s publikom prekvapila skupina The Bridge. Žiadne sprievodné slovo ku skladbám, akoby ich každý bezpodmienečne poznal. Majú sa ešte čo učiť. Punkový Konflikt nechcelo roztancované hľadisko pustiť z pódia. Moderátorovi Vrabcovi sa nepodarilo začať súťaž, ktorá mala prebiehať počas prestavovania pódia. neustále sa ozýval krik fanúšikov: Konflikt, Konflikt!
Český MIG 21 sa už stali súčasťou mainstreamu a tak ich vzalo aj publikum. Podľa toho, ako ktorú pieseň poznalo, tak aj reagovalo. Vrcholom piatkového večera malo byť vystúpenie skupiny Kabát. Odzneli všetky hity z poslednej doby. Z Kabátu sa už dávno stala veľká skupina, ktorá dokáže svojím rock and rollom strhnúť davy. Niektorí diváci sa sťažovali na zlý zvuk, pretože aparát bol príliš nahlas na takom malom priestore ako je červenícky amfiteáter. Support Lesbien trošku stíšili a zjemnili, no vo svojom sete sa vrátili aj k vypaľovačkám z tvrdého rockového obdobia skupiny. Bratislavská Para sa ukázala v dobrom svetle, zdokonalila svoje inštrumentálne umenie a oproti minulým rokom malo ich vystúpenie dynamiku. PO nich nastúpili SKA 3. Svojou hudbou roztancovali ľudí v hľadisku. Prvý festivalový deň splnil svoj účel – pobaviť.
Sobota sa niesla v daždivom duchu. Ani slovenský rock skupiny Arzén ho nedokázala odohnať. Mraky sa neustále vznášali nad amfiteátrom. Vlastné piesne i zrockované hity z muzikálu Na skle maľované však dokázali zaplniť i napriek vytrvalému dažďu hľadisko. Na scénu sa dostavil Janko Lehotský s obnoveným Modusom. Začali trefnou piesňou Kapely starnú. Pokračovali blokom nabitým hitmi z celej kariéry kapely. Medzi nimi nechýbali už legendárne Sklíčka dotykov. napriek tomu, že hudba Modusu dnes môže mladým znieť archaicky, kapela má stále čo povedať všetkým generáciám.
Po Moduse nastúpil Richard Muller. Prestalo pršať, hľadisko za zaplnilo na prasknutie. Muller pribral a a asi sa mu darí. Dostal sa do pozície hviezdy. Už si nemôže dovoliť prácu so skladbami ako pri turné v polovici deväťdesiatych rokov. Koncert odštartoval hitom skupiny Banket Dnes je ples. Postupne nás previedol celou svojou tvorbou, no vyberal najmä zo starších skladieb. napriek tomu, že väčšina z nich sa niesla v pomalom tempe, koncert nestrácal šťavu. Muller dorástol na šoumena, ktorý dokáže rozpáliť svojich poslucháčov. Tí spievali spoločne s ním – Spočítaj ma, Tlakovú níž alebo Po schodoch. Odznelo aj niekoľko spomienok na Jara Filipa, ktorého duch a rukopis je prítomný v Mullerovej hudbe. Priestor pre ukázanie hráčskych schopností dostal gitarista Henry Tóth, ktorý zahral výborné sólo v skladbe Nebude to ľahké. Každý si z koncertu odniesol to svoje. Jediné, čo kazilo dojem z výborného koncertu, bol nevyvážený zvuk basgitary.
Rasťo Piovarči
