Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Predstavujeme obec Bučany

Škola úplne zmenila tvár V roku 2002 bola na ministerstve schválená rekonštrukcia telocvične a nadstavba základnej školy zo štátneho rozpočtu v čiastke 18,5 milióna korún. Za poskytnuté finančné prostriedky vo výške 750 tisíc korún bola vypracovaná pro

Škola úplne zmenila tvár

V roku 2002 bola na ministerstve schválená rekonštrukcia telocvične a nadstavba základnej školy zo štátneho rozpočtu v čiastke 18,5 milióna korún. Za poskytnuté finančné prostriedky vo výške 750 tisíc korún bola vypracovaná projektová dokumentácia a súčasne vybavené stavebné povolenie.
Keď v roku 2003 prišlo k delimitácii škôl zo štátu na obce, dostali Bučany aj rozostavanú stavbu. V tom istom roku prišli aj 3 milióny korún na začatie rekonštrukcie a nadstavby. V I. etape bolo treba vybudovať nadstavbu školy nad prístavbou z 80. rokov, pretože v objekte telocvične boli aj dve učebne, kuchynka a družiny, ktoré bolo treba premiestniť. Peniaze však sotva pokryli výstavbu múrov, na strechu a okná neostalo. „Na ministerstve namietali, prečo sme začali, keď sme vedeli, koľko máme peňazí. Preto sme si požičali finančné prostriedky na dokončenie strechy, stavbu sme potom pozastavili a pokračovali sme až koncom roku 2004, keď sme dostali ďalších 8 miliónov korún. Nadstavbu sme dokončili a 8. marca 2005 skolaudovali,“ spomína starosta Šebestian Lančarič. V nových priestoroch sú nové moderné učebne.
Z peňazí, čo ostali sa obec dala do rekonštrukcie telocvične. Opäť, keď boli peniaze prestavané, bolo nutné stavbu pozastaviť. Po štyroch rokoch od začatia akcie konečne prišli nedávno z ministerstva finančné zdroje na ukončenie rekonštrukcie telocvične. „Medzitým zdražel stavebný materiál i práca, ale dúfame, že do konca roka 2006, aj keď s ťažkosťami, telocvičňu dokončíme, skolaudujeme a dáme do užívania,“ hovorí starosta o prepotrebnej telocvični, popri ktorej pribudnú škole aj dielne na pracovné vyučovanie, kabinet pre telocvikára, miestnosť na náradie, prezliekárne, sociálne zariadenia, sprchy a ihriská. Bude slúžiť žiakom plnoorganizovanej Základnej školy s materskou školou v Bučanoch, ktorú v minulom školskom roku navštevovalo 248 žiakov, ženám, momentálne cvičiacim aerobik v kultúrnom dome i ďalším. Materskú školu pred letom navštevovalo 70 detí v troch triedach.
Projekt s dokumentáciou za 300 tisíc a so stavebným povolením na 15 miliónovú rekonštrukciu školy je u starostu. „Na začiatku sme nestihli termín, preto čakáme na vypísanie ďalšej príležitosti. V podkroví je ešte možné vybudovať kuchynku tri triedy, pretože na prízemí treba priestory na šatne. Iba na prístavbe ostali staré oná, aj tie treba vymeniť za nové,“ dodáva starosta.
skola
Platové okná 65-ročnú školu poriadne „omladili“.

Skryť Vypnúť reklamu

lekaren
Po lieky už nebudú cestovať
Zdravotné stredisko v Bučanoch otvorili 3. marca v roku 2002 za účasti poslanca NR SR Júliusa Brocku, v budove odkúpenej od Poľnohospodárskeho družstva Bučany. V zrekonštruovaných, zmodernizovaných priestoroch dnes občanom slúži všeobecná lekárka MUDr. Mária Žilková a detská lekárka MUDr. Elena Paulínyová. V objekte majú svoje zázemie i holubári a združenie zdravotne postihnutých občanov. Po presťahovaní knižnice do kultúrneho domu v uvoľnených miestnostiach vymenia okná, dvere, zrekonštruujú kúrenie, stropy a po ukončení prác, ktoré plánujú stihnúť do konca roka 2006, otvoria vedľa ambulancií výdajňu liekov, aby po ne občania už nemuseli cestovať do Trnavy.

polovnici
Príďte na gulášovú párty!
Poľovné združenie Dolina Bučany obhospodaruje poľovný revír o výmere 1463 ha. Stabilné miesto v revíri má zajac poľný, bažant a srnčia zver, ale pozorovať možno i iné druhy. Prechodne sa vyskytuje aj diviak a zo škodnej najmä líška. Na starostlivosti o zver a najmä prikrmovaní sa podieľa 24 stálych členov. Využívajú násypce na jadrové krmivo pre malú zver a kŕmne zariadenia pre vysokú zver. Aj túto zimu poľovníci prikrmovali, ba repou sa chystajú prikrmovať i teraz v auguste. Vďaka požatevným dažďom vraj zver v chotári hladom trpieť nebude.
„Patríme medzi najúspešnejšie združenia v okrese. Darí sa nám dobre. Odchytom zajacov si zabezpečujeme sebestačnosť, takže nie sme odkázaní na nikoho. Trápia nás iba medziľudské vzťahy v obci,“ povedal poľovný hospodár
Viliam Eremiáš, ktorého sme minulý utorok zastihli i s tajomníkom Jozefom Juríkom cestou na obhliadku diviakov v revíri.
Poľovníci majú v súčasnosti svoje zázemie v jednom z miestnych pohostinstiev, radi by si však vybudovali svoj vlastný prístrešok. Momentálne sa obzerajú po vhodnom pozemku. Páči sa im v priestor v bučianskom biokoridore, kde sa však stavať nedá. „Na 26. augusta chystáme na futbalovom ihrisku gulášovú párty. Pre deti opäť pripravíme streľbu i zábavné hry, ponúkneme guláš a dospelým aj dobré vínko,“ pozýva poľovnícka dvojica na blížiace sa podujatie, ktoré bolo vlani veľmi úspešné.
polovnici
Jozef Jurík a Viliam Eremiáš na ceste do poľovného revíru.

Skryť Vypnúť reklamu

bucianka
Bučianka pripravuje koncert
Bučiansku dychovku založil na jeseň roku 1922 potulný kapelník, učiteľ hudby Jaroslav Trpík. Verejne začala hrať už v roku 1923. Čoskoro sa stala známou v blízkom i širokom okolí. Až na malé prestávky kapela hrá už 84 rokov. Vystriedalo sa v nej viac kapelníkov. Po Jozefovi Suchoňovi drží v súčasnosti taktovku Juraj Kabát a vedúcim Bučianky je Emil Krajčovič.
Bučianka je zárukou, že všetky podujatia v obci budú mať dôstojný charakter. Hrá pri akciách dôchodcom, matkám, je neodmysliteľná pri pochovávaní basy a ďalších príležitostiach. Chodí na festivaly, súťaže, folklórne stretnutia. Jej vari najobľúbenejším je festival dychových hudieb, tradične organizovaný obcou Hostie pri Topoľčiankach, kde sa predstavila už niekoľko ráz. V roku 1999 nahrala CD. V poslednom období omladla mladými hudobníkmi, ktorí chodia s kapelníkom z Hlohovca. Nežnou ozdobou súboru sú dve speváčky.
Najbližším vystúpením Bučianky bude pravdepodobne nedeľný koncert, ktorý chce pripraviť v spolupráci s Dychovou hudbou Hostie.

Skryť Vypnúť reklamu

aktivacni
Práce je pre všetkých dosť
Z 2158 obyvateľov Bučian je 72 nezamestnaných, evidovaných na úrade práce.
Z dvadsiatich dlhodobo nezamestnaných, ktorých z tejto sociálnej inštitúcie obecnému úradu potvrdili, sa do aktivačných prác zapája 18 ľudí, z toho tri ženy.
„Práce máme pre všetkých dostatok, aj keď niekedy musím počúvať výhovorky a nespokojnosť s tým, prečo tí robia to, a iní ono. Ale všetci nemôžu robiť rovnakú prácu,“ hovorí starosta Š. Lančarič.
Bučianskych nezamestnaných obec každý druhý deň zamestnáva pri najrôznejších pomocných prácach. Robili výkopy, pomáhali pri budovaní kanalizačných prípojok, sťahovali knižnicu, menili okná, kde treba čistia a umývajú, ba dokonca roznášajú obecnú poštu a upomienky. Ženy pomáhajú v kultúrnom dome, upratujú, zametajú, po futbale robia poriadok na ihrisku, čistia čakárne, na cintoríne okopávajú, keď sa kosí, hrabú trávu...
Minulý utorok sme aktivačných pracovníkov pristihli pri oslobodzovaní elektrického vedenia od náletových drevín, ktoré sa v krátkom čase rozrástli až do cesty. Na hody, 17. júla, si všetci mysleli, že výpadky elektrického prúdu spôsobujú kolotoče. Bolo to inak. Vplyvom výrazného vetra dreviny udierali do elektrického vedenia, a to vyrážalo poistky. Až privolaná poruchová služba z elektrární zeleň orezala - a bol pokoj. Stromy však veľmi rýchlo opäť narástli, a preto ich museli teraz spacifikovať nezamestnaní.
aktivacni
Aktivační pracovníci pri orezávaní a likvidácii náletových drevín.

ulice
Pomenovanie ulíc nevyhnutné
Asi pred siedmimi rokmi prišli bučianski poslanci s návrhom na pomenovanie ulíc. „Ale keď sa povie A, treba povedať aj B. Ak sa zmenia súpisné čísla a názvy ulíc, všetci občania si budú musieť meniť občianske preukazy a rôzne iné doklady,“ vysvetľuje starosta Šebestian Lančarič. Tento argument uznalo aj zastupiteľstvo. Poslanci sa dohodli, že proces pomenovania ulíc sa ešte oddiali. Skôr či neskôr však k nemu musí prísť, pretože v rozrastajúcej sa obci pri zástavbe v prelukách pribúdajú už čísla vyššie ako 720, a susedné číslo je zvyčajne úplne iné. Obec sa tak stáva neprehľadnou a zle sa v nej orientujú najmä sanitkári, taxikári a iní návštevníci. „Až sa pre tento krok rozhodneme, oslovíme občanov, nech sa vyjadria a sami navrhnú názvy ulíc. Urobíme anketu, určíme komisiu, ktorá bude vychádzať z návrhov a pripomienok obyvateľov a pripraví seriózny návrh na pomenovanie ulíc,“ hovorí starosta, známy ako zástanca myšlienky, že radšej si treba dať poradiť, ako potom počúvať hundranie a nespokojnosť občanov.

kastiel
Vyčkajú kým kaštieľ spadne sám?
Bolesťou Bučian je kaštieľ - dezolátna, pamiatkovo chránená budova, ktorá prechádza z rúk do rúk. V roku 1770 ho dala postaviť rodina Pongrácovcov. Neskôr ho kúpil gróf Peter Zay. Po vojne patrila budova Štátnym majetkom. Ďalším majiteľom bol Selekt, a.s. Šľachtitelia tu mali sýpku. Neskôr kaštieľ predali Slovenskej knihe. Tá ho využívala ako sklad kníh a po revolúcii, keďže v reštitúciách sa neprihlásil majiteľ, predala ho súkromníkovi z Trnavy. Mal veľké plány, chcel vybudovať domov dôchodcov pre zahraničných Slovákov... Ostalo pri plánoch, pre iné problémy o objekt prišiel v exekúcii, kde ho kúpili iní súkromníci. Po čase z nich ostal iba jeden. Medzitým začal kaštieľ padať, strechu načala víchrica, strhlo elektrickú prípojku...
Ostatný majiteľ plánoval pôvodne postaviť byty pre PSA Peugeot - Citroen. Pamiatkari na to nepristúpili, trvali na požiadavke vrátiť objektu pôvodnú podobu. „Kaštieľ je v hroznom stave, pravdepodobne sa s ním už nebude dať nič robiť. Pohybovať sa v ňom je životu nebezpečné riziko. Informoval som sa o možnosti získať grant na rekonštrukciu grant, ale obyčajný človek nemá šancu...“ odpovedal nám na otázku, čo bude ďalej, súčasný majiteľ 235-ročnej stavby.
Ako prehlásil, ak sa dopracuje k dohode s pamiatkarmi, priestor využije v súlade s územným plánom, teda na výstavbu bytových alebo rodinných domov.
kastiel
Vojsť do objektu či len prejsť okolo kaštieľa sa pomaly stáva životu nebezpečné. A vedľa je škola...


knižnica
V knižnici bude aj internet
Suterén kultúrneho domu, kde bol donedávna bar, sa po vypršaní nájomnej zmluvy premenil na knižnicu. „Rozhodli sme sa preložiť knihy pod kultúrny dom a bývalú knižnicu využiť na zriadenie lekárne. Najprv sme museli priestory zrekonštruovať, dali sme nové okná, prerobili elektrinu, stropy, osvetlenie, zriadili novú signalizáciu. Zvolili sme i iný, úspornejší spôsob vykurovania,“ upozorňuje starosta Lančarič. Namiesto jedného veľkého kotla, ktorý v minulosti vykuroval celý objekt obecného úradu s kultúrnym domom, tri menšie kotly budú vykurovať obecný úrad, sálu kultúrneho domu a knižnicu osobitne. Výhodné je to najmä vtedy, keď treba niekde prikúriť. Nové vykurovanie a plastové okná spoločne určite prinesú obci úspory. Mnohé sme zvládli s ľuďmi z úradu práce, len odborné roboty sme nechali na odborníkov,“ hovorí starosta.
Po výzve pre knižnice, v roku 2006 podala obec Bučany prostredníctvom starostu na ministerstvo kultúry žiadosť o dotáciu na nákup kníh. Z požadovaných 60 tisíc síce ministerstvo prikleplo Bučanom iba 10, ale keď sa k nim pridá každoročných obecných dvadsaťtisíc, rozšíri sa knižničný fond v roku 2006 o publikácie za 30 tisíc korún. O knižnicu sa stará pracovníčka s kumulovanou funkciou. V presťahovanej knižnici treba ešte urobiť malé úpravy, označiť druhy literatúry v regáloch a môžu opäť prísť čitatelia. Vedenie obce predpokladá, že po vybavení knižnice počítačmi s internetom bude záujem čitateľov vyšší a príde k rozšíreniu výpožičných dní z dvoch na päť v týždni. Na rekonštrukciu ešte čakajú sociálne zariadenia a príručné miestnosti v objekte.
kniznica
V dvoch veľkých miestnostiach budú knihy a internet.

IBV
Nová bytová výstavba pri vodárni
V roku 2004 bolo v Bučanoch vydaných 60 stavebných povolení. na výstavbu rodinných domov. Osemnásť z nich vyrástlo, prípadne rastie, na novej ulici v projekte pomenovanej IBV pri vodárni. Niektoré boli skolaudované, viaceré kolaudácia ešte iba čaká. „Boli to posledné pozemky, ktoré mala obec. Celú zónu sme rozparcelovali a popredali pre mladé rodiny. Viac pozemkov už obec nemá,“ trvá na svojom starosta. Schválený Územný plán obce Bučany z roku 2003 možnosť výstavby rozšíril o päť lokalít prevedených z extravilánu do intravilánu. Zaručuje, že sa tam môžu domy vystavať, nerieši však, kedy to bude. Nové rodinné domy pribúdajú vo viacerých častiach obce.
IBV
V lokalite IBV pri vodárni bude celkove 24 rodinných domov.

kulturák
Postupne obnovený kultúrny dom
Keď nastúpil starosta Šebestian Lančarič do funkcie, zistil, že v minulosti išli všetky peniaze z rozpočtu na veľké investičné akcie, napríklad vodovod a plyn. „Zaumienil som si každý rok dať aspoň 100 tisíc korún na opravu kultúrneho domu a ostatných obecných budov,“ spomína. A tak začali. Prvý rok opravili strechu a urobili nové ríny, druhý rok zrekonštruovali pánske záchody, zväčšili kuchynku, ďalší rok prišli na rad sa dámske toalety, potom na dvakrát kultúrny dom vymaľovali. „Každý rok sme urobili niečo. Pred dvoma rokmi sme z dotácie vymenili kompletne okná za plastové a vlani aj okná na sále a dvere,“ vyratúva starosta. Potešilo by ho, keby sa našli aj prostriedky na fasádu kultúrneho domu a hnevá sa, že drahú výsadbu okolo neho vandali vytrhávajú, rozkopávajú a ničia.

taliani
O Bučany sa zaujímajú Taliani
Druhou zmenou v územnom pláne schválenom v roku 2003 je vyčlenenie priestoru pre podnikateľské aktivity talianskej firmy, ktorá chce mimo obce, vedľa firmy Selekt, a.s., kúpiť pozemky a vybudovať logistické centrum pre autodopravu. Zámer chce firma realizovať vedľa štátnej cesty I. triedy, blízko diaľnice. Pretože investor počíta s prevádzkovaním stovky kamiónov, súčasne má záujem postaviť asi 40 domčekov pre zamestnancov. Rokovanie so spracovateľom územného plánu a talianskou firmou ohľadne výstavby sa uskutočnilo v Bučanoch 9. augusta t.r.. Pozitívom bude, že firma zamestná vyše 100 ľudí a za umiestnenie v lokalite budú od nej plynúť do pokladne obce dane.

sochy
Sv. Urbanovi ukradli berlu!
Pripomienkou histórie sú v Bučanoch sochy svätcov z predchádzajúcich storočí. Minulý rok zrekonštruovali štyri z nich - sochu sv. Jána Nepomuckého z roku 1725, ktorá stojí na začiatku obce, Pietu z roku 1802, situovanú pred miestnou poštou, sochu sv. Trojice či sochu sv. Vendelína, za čo obec zaplatila 97 200 Sk.
29. mája 2005 odhalili a slávnostne vysvätili v časti Vinohrady sochu sv. Urbana, patróna viníc. Pôvodne ho dal postavil farár Ján Heteš v roku 1806, ale v 70. rokoch 20. storočia sochu vandali zničili. Nový sv. Urban je zo sochárskeho ateliéru Marcela Málika. Posvätil ho miestny dekan Stanislav Vrba. Socha, obnova podstavca a úprava okolia stála obec 46 100 Sk. Keď sme boli sochu odfotografovať, starosta Lančarič s hrôzou zistil, že novému sv. Urbanovi chýba zlatá biskupská palica - berla... Tento rok by mali byť zrekonštruované aj hlavné kríže na oboch cintorínoch, na čo je pripravených 45 tisíc Sk.
urban

kanalizacia
Kanalizácia by mala pokročiť
Obecná kanalizácia je funkčná od roku 2002. V súčasnosti je na ňu napojených 221 domácností v rodinných domoch a 6 bytoviek, v ktorých je 45 bytov, základná, materská škola, zdravotné stredisko, kultúrny dom, dom služieb a pošta, čo predstavuje zhruba 40 percent odkanalizovaných objektov. Ďalších 40 percent by malo byť vybudovaných z prostriedkov ISPA a na zvyšok musí TAVOS, a.s., získať prostriedky cez štrukturálne fondy.
Pri budovaní kanalizácie sa postupovalo podľa projektu. Najprv bol vybudovaný kanalizačný zberač, na ktorý si obec z Dexia banky vzala úver 6,3 milióna korún. Splatiť banke ostáva ešte 2,6 milióna korún
Gravitačná časť dlhá zhruba 1,5 kilometra prechádza cez obec ako kanalizačný zberač, do ktorého sa urobili prípojky, na čom sa obec podieľala 70 percentami. , 17 prípojok je tlakových, ostatné sú gravitačné. Hlavná prečerpávacia stanica je na kraji obce a vybudovaných bude ešte ďalších 8 malých prečerpávacích staníc. Projekty na výstavbu kanalizácie z prostriedkov ISPA sa začali pripravovať od roku 2000. Po ôsmich rokoch by TAVOS, a. s. mala pristúpiť k realizácii podľa harmonogramu. V Bučanoch ešte v tomto a na jar budúceho roku plánujú vybudovať štyri kilometre kanalizácie s tromi prečerpávacími stanicami za celkovú sumu 36 miliónov korún, urobené rozvody a prípojky po obci, vybudované zhruba 40 percent, ISPA 40 percent bude, ostatné ostane nedokončené - na zvyšok by mala získať TAVOS prostriedky cez štrukturálne fondy

bytovka2
Nájomné bytovky majú stále zelenú
V prvých dvoch rokoch tretieho tisícročia vybudovali v Bučanoch s využitím dotácií a nenávratnej pôžičky dva deväťbytové nájomné domy. Nájomcovia, ktorí v nich bývajú štvrtý rok, sú s bývaním spokojní. O okolie bytoviek však majú menší záujem, nepomáha ani dohováranie. V pieskovisku detského ihriska rastie metrová burina, napriek tomu, že výsadba zelene pri bytovkách vyšla obec na 100 tisíc. Exteriér nekrášli ani susedný zanedbaný starý horný kaštieľ, ktorého traja majitelia sľub upraviť fasádu nenaplnili.
Obec robí všetko preto, aby sa zveľaďovala a rozrastala. Rozširuje školu, škôlku, postarala sa o vznik novej ulice, stavia byty a pritom sa v nových bytovkách narodili iba tri deti a na novej ulici v lokalite IBV pri vodárni tiež tak. Očakávanie sa neplní. A čo je najhoršie - mladí rodičia deti dávajú do školy a do škôlky do Hlohovca či Trnavy, dokonca ani na trvalý pobyt sa do obce nehlásia. Obec tak prichádza o podielové dane. „Robíme všetko, aby tu existoval plnohodnotný život. Ale keby mali všetci trvalé bydlisko mimo obce, z čoho má obec spravovať cesty, platiť osvetlenie, vysádzať zeleň?“ pýta sa bezradný starosta.
Napriek týmto nie najlepším skúsenostiam, v máji začali v obci stavať ďalší, oblúkový nájomný dom - 18-bytovku. Aj sýpku, ktorú stavebná spoločnosť odkúpila od a.s. Selekt, plánuje prerobiť na 12 bytov do osobného vlastníctva.
Aj v tejto časti obec plánuje urobiť detské ihrisko. Na starostov list, v ktorom žiadal o príspevok na detské ihriská, zareagovali firmy Transpetrol a Nafta Gbely 50-tisícovými položkami. Miesto, kde bola skládka, plánuje obec pretvoriť na park a oddychovú zónu. Tým bude celá lokalita ukončená.

bytovka2 – Nárožný, do oblúka vyprojektovaný dom, poskytne zázemie 18 mladým rodinám.
bytovka1 – Obyvateľom tejto bytovky už prvýkrát predlžovali nájomné zmluvy.
starosta
Starosta Bučian Šebestian Lančarič je vo funkcii druhé volebné obdobie.

chodniky
Poslanci vybrali dlažbu na chodníky
Minulý týždeň začali v obci realizovať prvú etapu rekonštrukcie chodníkov, po pravej strane cesty k ihrisku po Jednotu. Na vytýčenom úseku pracovníci firmy Cesty Nitra (na obr.) začali vyberať staré dlažobné kocky a ukladať ich na palety. Budú nimi dláždiť rigoly. Realizačný projekt hovorí o 2400 m2 chodníkov, plocha vjazdov bude 1500 m2, parkovisko pri obecnom úrade bude ma 126 m2, pri škôlke 25 m2. Okrem toho pribudnú dve zástavky na hlavnej ulici a 767 m2 štvorcových upravených priekop. Celkovú potrebnú čiastku 14 miliónov sa výberom dodávateľa podarilo znížiť na 13,549 milióna korún. Pre nedostatok financií však budú práce zrealizované na päť etáp. Minulý pondelok vyberali poslanci na svojom mimoriadnom zasadnutí dlažbu.

stovka
O rok oslávi stovku
Najstaršia občianka Bučian Matilda Masárová bude mať v októbri 99 rokov. Celý život robila doma i na roli, pomáhala mužovi zvoniť v obci. Vychovala štyri deti, u najmladšieho syna býva, dopoludnia sa však o ňu starajú ďalší syn a dcéra. Babička Masárová do 90 rokov chorá nebola. Potom jej pre zlomený krček museli dať umelý kĺb, vyoperovali jej žlčník, zlomila si dve rebrá a naostatok i lakeť. Lekár vraj konštatoval, že sa jej zahojil ako 20-ročnej. Ráno začína babička pol litrom mlieka osladeného dvoma lyžicami cukru a nadrobeným rožkom. S jedným zúbkom vystačí na všetku stravu. Nie je prieberčivá, ale ryžu rada nemá. Deň trávi odpočinkom pri pustenom rádiu.

Skauti
Lienky a Eridanus
Zázemie skautskému hnutiu v Bučanoch vytvorili Chobotničky. Dievčatá z tejto družiny už odrástli. Urobili si radcovský kurz a teraz vedú družiny svojich mladších kamarátok - 6-člennú družinu Lienky a 8-člennú družinu Eridanus. Na stretnutiach raz v týždni preberajú skautský zákon, učia sa ako prežiť v prírode, viazať uzly, zvládajú skautské značky, ošetrovanie... V druhej časti schôdzok sa učia nové hry a hrajú tie, ktoré vedia. Staršie dievčatá chodia na akcie poriadané v Trnave, do hôr, skautských táborov, na Bratislavské skautské dni. Do obce pravidelne prinášajú na Vianoce betlehemské svetlo. Skautské družiny sú súčasťou 88. skautského zboru Štvorlístok v Trnave.

bal
Vavrinecký bál sa vydaril!
Občianske združenie Združenie zdravotne postihnutých oslávi v roku 2007 tridsať rokov svoje práce v obci. Momentálne má 78 členov z Bučian, Brestovian a Trakovíc, z toho asi 10 detí. Predsedníčkou organizácie je Mária Zatková (na obr.)
„Invalidi“ ako ich familiárne v obci nazývajú, sú najaktívnejšou organizáciou.
„V apríli sme robili verejnú nahrávku Echorádia. Pre deti sme pripravili výlet do Bojníc, 34 členov bolo v júni na rekondičnom pobyte, ďalší boli na výlete na Hronci,“ vyratúvala Mária Zaťková.
Teší sa, že obec prispela na nákup staršej harmoniky, ktorá sprevádza pri vystúpeniach spevácky krúžok Nádej nielen pri rozličných folklórnych pásmach, ale aj na vystúpeniach pri príležitosti Mesiaca úcty k starším, Dňa matiek a podobne. V klube v areáli zdravotného strediska má občianske združenie aj posilňovňu s rôznym náradím, ktorú ženy striedavo využívajú.
Práve včera organizovali zdravotne postihnutí už 6. ročník Vavrineckého bálu. Bolo veselo! Vynikajúca zábava sa odvíjala na pozadí hudby skupiny Eminent, pričom nechýbala ani tanečná skupina na predtancovanie. Ohlas mala i tombola.
„Chcela by som zaďakovať obecnému úradu, zastupiteľstvu i pracovníčkam za to, ako veľmi nám vychádzajú v ústrety. Moja vďaka patrí aj členom výboru, ktorí mi pomáhajú, aj zakladajúcej členke Márii Málikovej za neustálu podporu, humor a úsmev ktorým nás obdarúva, i keď už dovŕšila 85 rokov. No a samozrejme, ďakujeme všetkým tým, ktorý nám darovali dve percentná zo svojej dane. Bez ich príspevku by sme si museli na naše rekondičné pobyty doplácať oveľa viac,“ povedala predsedníčka..

hasici
Tešia sa na sv. Floriána
Dobrovoľný hasičský zbor v Bučanoch, ktorý má 40 členov, sa pripravuje na svoje 125. výročie. Oslávi ho na budúci rok. Pri tej príležitosti by hasiči chceli vydať brožovanú knižku o svojej histórii a práci. Veria, že sa im splní aj túžba a na dôstojnom mieste pri oslavách odhalia a posvätia sochu svojho patróna sv. Floriána, ktorého v Bučanoch doposiaľ nemajú.
Bučianski hasiči, ktorým velí František Kubovič, sa zapájajú do obecného života
a sú na pomoci všade, kde ich treba. Napríklad dvakrát do roka vykonávajú hasiči v obci požiarne kontroly hydrantov. Dobre sa im darí aj na rozličných súťažiach a memoriáloch, ktorých každoročne absolvujú doma a v okolitých obciach niekoľko. Tento rok už majú za sebou štyri. Len nedávno sa vrátili zo zápolenia v Zelenči. Priniesli odtiaľ ocenenie za 4. miesto v súťaži družstiev mužov, Lukáš Krajčovič získal druhú výkonnostnú triedu a v dvojici s Tomášom Kubovičom tretiu výkonnostnú triedu. Najbližšie sú pozvaní do Dolnej Krupej.
V družstve žiakov je 14 malých požiarnikov, s ktorými hasiči permanentne pracujú. V nich im rastie záloha. Materiálnu základňu DHZ tvorí vozidlo AVIA A-31 a dve striekačky PPS-12. Je pravdepodobné, že plánovanej výstavbe v obci bude musieť padnúť za obeť stará požiarna zbrojnica, pretože tam kde stojí, povedie pravdepodobne cesta.

Obec futbal podporuje
Hlavným prvkom vidieckej kultúry a športu je futbal. Aj preto obec Bučany podporuje futbalový klub ročne sumou 300 tisíc korún. V hotovosti dostávajú iba peniaze na vybavovanie nutných poplatkov, inak obec hradí faktúry za dopravu, elektrinu, plyn, vodu... Nedávno, zásluhou obce, skrásnela budova v areáli ihriska. Realizovala sa na nej výmenu okien, za čo obec zaplatila 96 tisíc korún, vynovené sú sprchy, šatne, bojler, spoločenská miestnosť...
Prezident klubu je Jozef Miklovič. Z 35-členného kádra seniorov vytvorili v Bučanoch dve mužstvá. A-mužstvo, ktoré hrá v okresných majstrovstvách, posilnili jedným novým hosťujúcim hráčom. V B-mužstve sa zohrávajú iba domáci hráči. „Dorastencov je tento rok menej, sotva 12-13. Nedarí sa im. Vypadli z okresných majstrovstiev do okresnej súťaže. Snažíme sa im venovať, koľko sa dá, aby sme si z nich vychovali vlastných hráčov a nemuseli zháňať inde a kupovať,“ hovorí Jozef Miklovič. Žiaci, podľa jeho informácie, hrajú priemerný futbal a sú v strede tabuľky.
„Za pomoci OcÚ sa snažíme spríjemniť fanúšikom chvíle v areáli. Plánujeme doplniť koše na odpadky, za bránou chceme spraviť lapač lôpt. Vo vnútri by sme chceli upraviť jednu miestnosť ako kabínu dorastu,“ plánuje prezident a na záver vyslovuje poďakovanie obecnému úradu a všetkým, väčším i menším sponzorom, bez ktorých podpory by sa futbal v Bučanoch nezaobišiel.
ihrisko
Budova za tribúnou prešla v poslednom čase takmer kompletnou rekonštrukciou.

Kto vytvára divoké skládky?
Bučianskeho starostu trápia nebezpečné skládky. Popri ceste do Brestovian sa povaľuje niekoľko desiatok pneumatík a mnoho iného odpadu, napriek tomu že na jar aktivační pracovníci všetko vyčistili. „Predpokladám, že to nerobia domáci, lebo oni nemajú dôvod vytvárať divoké skládky. Prostredníctvom firmy A.S.A. zabezpečujeme vývoz veľkokapacitnými kontajnermi. Na domový odpad si každý môže vziať toľko popolníc, koľko potrebuje. K dispozícii sú 240-litrové nádoby na papier a ostatné plasty okrem PETfliaš, na ktoré dostáva každá domácnosť igelitové vrece. Máme osem 1100-litorvých kontajnerov na sklo. Ale ľudia sú nedisciplinovaní, hádžu tam všetko doradu,“ sťažuje sa starosta na problémy so separovaným zberom odpadu, ktorý obec dotuje sumou približne 300 tisíc korún ročne. Zber nebezpečného odpadu vyhlasuje obec miestnym rozhlasom a ľudia dostávajú letáčiky. V biokoridore pri Blave sa zhromažďujú občania biologický odpad, ktorý spracúva drvič vypožičaný za úplatu z Mikroregiónu nad Holeškou. Drť si potom občania rozoberú.
„Biologického odpadu stále pribúda. Asi sa nevyhneme tomu, že budeme musieť spraviť zberný dvor. To si však vyžaduje aj dopravný prostriedok a obsluhu. A tiež vyhľadanie vhodného pozemku, ktorý musí byť niekde na okraji obce,“ vysvetľuje starosta Lančarič a poznamenáva, že s kompostoviskom územný plán ešte nepočítal.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  2. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  3. Magazín SME Ženy už v predaji
  4. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  5. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  6. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  7. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  8. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  9. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 264
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 486
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 368
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 162
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 111
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 684
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 367
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 681
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 356
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 299
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

V Dunajskej Strede bude 16 odberných miest, jedno mobilné

Mesto odporúča obyvateľom sledovať priebeh testovania na profile radnice na sociálnej sieti.

Ilustračné foto.

Samosprávy budú informovať obyvateľov o zaplnenosti odberových miest

Chcú tak zabrániť zhromažďovaniu väčšieho počtu ľudí pred miestnosťami.

Celoplošné testovanie na Covid-19 na Slovensku.
Ilustračné foto.

Ďalšia kompostáreň v Trnave má zhodnocovať kuchynský odpad z domácností

Radnica v súčasnosti vo verejnom obstarávaní hľadá dodávateľa technologických zariadení a stavebných prác.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?