Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

V zime, v lete koše pletie...

Jeho dedo bol vinohradník, roľník a košikár. Svojho syna naučil pliesť koše. Ten to zas naučil svojho potomka. Na jar a v lete pracovali na poli, na jeseň a počas chladných zimných dní plietli koše. ,,Na jeseň sme chodili do vrbiny, kde sme narezali prúti

e, ktoré sme museli potom spracovať,“ spomína sedemdesiatosemročný majster košikár Ján Spáčil z Hlohovca. Prútie museli nasekať, ošúpať a potom mohli začať s pletením košov.
,,Môj otec bol na vojenčine, a keď sa vrátil domov, tak sa dal na toto remeslo. V rodine to bola tradícia a zdedil som to i ja, i môj syn. Vnuci tiež pletú, no zatiaľ len, aby si privyrobili,“ vysvetľuje.
Keď vychodil základnú školu, šiel za učňa do Dubnice. Bolo to počas Slovenského štátu, kedy ľudia dostávali potraviny na prídel. ,,Hladný som bol neustále, prišiel som do pekárne kúpiť si pečivo, ale keďže som nemal potravinové lístky, poslali ma preč. Za peniaze sa v tom čase nedalo nič kúpiť...“ Vrátil sa domov, do Hlohovca a otec mu povedal, že už ostane tam. ,,mal som sa ísť učiť k Židovi, ale ten nevedel, či tu ostane, pretože zúrila vojna. V tom čase už mal aj zákaz nakupovať tovaru. tak ma nevzal,“ hovorí J. Spáčil. Ďalšou možnosťou bolo ísť ku chmelárovi. No ten už medzitým prijal jedného učňa, tak opäť z toho nebolo nič. ,,Otec sa prihlásil na živnosť za košikára. Ostal som u neho a on ma aj vyučil tomuto remeslu. V šestnástich rokoch už som bol vyučený,“ doplňuje majster. Potom prešli pracovať do leopoldovskej trestnice, kde si jeho otec otvoril košikársku dielnu. V nej robili aj väzni, civilní i vojenských, ktorých tam po vojne bolo mnoho. ,,Keď bolo pekné počasie boli vonku, keď pršalo plietli v dielni demižóny. Je to jednoduché a dokáže to každý,“ konštatuje J. Spáčil. Z trestnice potom šiel pracovať k majstrom do Trnavy, kde sa zdokonalil v remesle. ,,Keď som sa vrátil z vojenčiny, už živnostníci neexistovali. Prihlásil som sa do košikárskeho družstva v Seredi a pracoval som doma.“ Vtedy svoje výrobky predával na jarmokoch, no neskôr existovali už len podniky, ktoré plnili stanovený plán. ,,Napríklad sme mali zákaz vyrábať detské košíky. Robili sme len podvozky a tie sme posielali ďalej na spracovanie,“ upozorňuje.
Ako hovorí, v minulosti bol o košikárske produkty väčší záujem ako dnes. ,,Je to veľmi biedne. Kto nevie kvalitne robiť, nemá šancu sa uživiť. A dnes by som sa neuživil ani ja, mám svoj vek a síl už ubudlo.“ Po revolúcii v roku 1989 sa prihlásil na živnosť. No pre množstvo poplatkov, ktoré vyrúbil štát, ju zrušil. ,,Pracoval som potom pre bratislavský Úľuv.“ Dnes, ak pletie, tak len preto, aby si zarobil na krabičku cigariet. Napriek vysokému veku, problémami s krčnou chrbticou, ktoré čakajú každého košikára, ho dobrá nálada neopúšťa.
Výroba jedného koša trvá od hodiny až do pätnástich hodín, podľa veľkosti. ,,keby som chcel spočítať, koľko košíkov som vyrobil, tak je to nemožné. Bolo obdobie, keď som denne uplietol dva alebo tri a trvalo to osem rokov.“ No bolo to ešte v časoch, kedy sa nepracovalo osem hodín. remeselníci prišli do práce na siedmu a dielňu opúšťali v noci. ,,A našli sa takí, ktorí po zaučení vyrábali celý život len jeden druh koša a všetko ostatné pozabúdali. Ja som sa orientoval na rozmanité výrobky.“ Napríklad masáky. To boli v koše, v ktorých ženy nosili mlieko a syr, ktorý predali na jarmoku a za peniaze kúpili mäso. ,,To odniesli v koši, preto sa im hovorilo masáky.“ Z prútia majster vyrábal aj nábytok nazývaný Barborka alebo hojdacie kreslá. ,,Doma som vyrábal, čo kto potreboval.“ Pre domácnosti to boli prádelné koše. Pre pekárov koše na chlieb.
,,Môj najmenší kôš je kalíštek na kávu. A najväčší?“ Za majstrom prišli filmári, ktorý ho požiadali, aby im uplietol vysoký kôš, ktorý mal slúžiť ako prezliekáreň vo filme Víkend za milión. Vysoký bol takmer dva a pol metra a široký stopäťdesiat centimetrov. Pri jeho pletení potreboval aj lešenie a syn mu musel podávať prúty. ,,Celé to začalo tak, že som videl, že sa s hotovým košom z dielne nedostanem. Tak som ho musel vypletať na dvore.“ Vo filme sa tento obrovský kôš objavil. Hrdinka sa osprchuje a ide sa prezliecť práve za tento kôš. ,,Robil som pre nich aj takú pohovku – kanapu. No tá sa tam neobjavila. Asi si ju niekto vzal domov...“
Počas svojej remeselníckej praxe chodieval majster košikár aj so svojou manželkou Katarínou na rôzne umelecké predstavenia. Predvádzali ukážky svojej práce v mnohých mestách Slovenska. Pravidelne bývali v Bratislave. ,,raz bola takáto akcia pred Národným divadlom. Bolo teplo a my sme nemali kde namočiť prúty.“ Upozornili na to usporiadateľa, ktorý vzal suché prúty a namočil ich vo fontáne pred divadlom. ,,A potom prišiel a povedal, že môžeme pliesť,“ smeje sa po rokoch J. Spáčil. Svoju manželku naučil majster pliesť ešte predtým ako sa vzali. ,,No dodnes neviem upliesť to najjednoduchšie – korbáč,“ hovorí.
Nasledovníkom košikárskeho remesla je syn Jána Spáčila Peter. ,,Kedysi to bol môj koníček. Ako chlapec som si privyrábal k vreckovému pletením, keď som sa oženil, porobil som rôzne doplnky do domácnosti. A dnes je to tvrdá práca.“ Podľa neho sa koškárstvo dá v dnešnej dobe uživiť. ,,No je to stále väčší problém. Konkurencia je veľmi silná, aj na Slovensku, aj tá , čo prichádza zo zahraničia. Preto musím vyrábať to, čo na trhu nie je alebo chýba.“ Ak by sa venoval bežne dostupným výrobkom, napríklad košom na bielizeň alebo na nákupy, neuspel by. ,,Robíme zákazkové veci pre obchodné domy. Koše na pečivo a podobne. To je náš program.“ Namáhavú ručnú prácu, pri ktorej je človek celý čas skrčený, si majstri košikári vedia oceniť. ,,No nemôžeme dať také ceny, aké v skutočnosti chceme, pretože musíme poraziť konkurenciu. je to tvrdý boj.“ V dnešnej dobe už nechodia predávať ani na jarmoky, len porozprávať sa so známymi a kamarátmi. ,,Jarmoky nie sú o zárobku. Tu sú produkty z Poľska, ktoré sú neporovnateľne lacnejšie ako naše. Nemáme šancu. Nevieme urobiť také ceny, aby sme popredali a aj sa uživili.“ No ako dodal Peter Spáčil, remeslu zánik nehrozí, lebo ľudia majú stále záujem o výrobky majstrov košikárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Rasťo Piovarči

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 742
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 052
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 434
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 367
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 856
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 587
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 586
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 444
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 416
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 376
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Župa vypracovala plán rozvoja dopravy do roku 2050

Dáta zbierali niekoľko mesiacov. Aké riešenia navrhuje?

Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja.

V trnavskom regióne sa bude testovať počas víkendu

Trnavčania a záujemcovia z okolia môžu priebežne využívať tri stále mobilné odberné miesta.

Ilustračné foto

Na dotácie pre aktívnych ľudí a zoskupenia v Piešťanoch vyčlenili vyše 200-tisíc eur

Najviac prostredníctvom dotácií dostanú v Piešťanoch v roku 2021 športovci, na projekty v oblasti rozvoja telesnej kultúry a telovýchovy je vyčlenených 100-tisíc eur.

Ilustračné foto.

V Dunajskej Strede chystajú rekonštrukciu ciest a chodníkov za 1,3 milióna eur

Nové asfaltové povrchy dostanú ulice Agátová, Hviezdna, Krížna, Kvetná, Mierová a Brezová, nové chodníky budú na Ulici Gyulu Szabóa a na Bratislavskej ceste.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Prehľad: Kde sa môžete dať otestovať

Ľudia môžu využiť aj testovacie miesta v blízkom okolí.

Už ste čítali?