Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

V zime, v lete koše pletie...

Jeho dedo bol vinohradník, roľník a košikár. Svojho syna naučil pliesť koše. Ten to zas naučil svojho potomka. Na jar a v lete pracovali na poli, na jeseň a počas chladných zimných dní plietli koše. ,,Na jeseň sme chodili do vrbiny, kde sme narezali prúti

e, ktoré sme museli potom spracovať,“ spomína sedemdesiatosemročný majster košikár Ján Spáčil z Hlohovca. Prútie museli nasekať, ošúpať a potom mohli začať s pletením košov.
,,Môj otec bol na vojenčine, a keď sa vrátil domov, tak sa dal na toto remeslo. V rodine to bola tradícia a zdedil som to i ja, i môj syn. Vnuci tiež pletú, no zatiaľ len, aby si privyrobili,“ vysvetľuje.
Keď vychodil základnú školu, šiel za učňa do Dubnice. Bolo to počas Slovenského štátu, kedy ľudia dostávali potraviny na prídel. ,,Hladný som bol neustále, prišiel som do pekárne kúpiť si pečivo, ale keďže som nemal potravinové lístky, poslali ma preč. Za peniaze sa v tom čase nedalo nič kúpiť...“ Vrátil sa domov, do Hlohovca a otec mu povedal, že už ostane tam. ,,mal som sa ísť učiť k Židovi, ale ten nevedel, či tu ostane, pretože zúrila vojna. V tom čase už mal aj zákaz nakupovať tovaru. tak ma nevzal,“ hovorí J. Spáčil. Ďalšou možnosťou bolo ísť ku chmelárovi. No ten už medzitým prijal jedného učňa, tak opäť z toho nebolo nič. ,,Otec sa prihlásil na živnosť za košikára. Ostal som u neho a on ma aj vyučil tomuto remeslu. V šestnástich rokoch už som bol vyučený,“ doplňuje majster. Potom prešli pracovať do leopoldovskej trestnice, kde si jeho otec otvoril košikársku dielnu. V nej robili aj väzni, civilní i vojenských, ktorých tam po vojne bolo mnoho. ,,Keď bolo pekné počasie boli vonku, keď pršalo plietli v dielni demižóny. Je to jednoduché a dokáže to každý,“ konštatuje J. Spáčil. Z trestnice potom šiel pracovať k majstrom do Trnavy, kde sa zdokonalil v remesle. ,,Keď som sa vrátil z vojenčiny, už živnostníci neexistovali. Prihlásil som sa do košikárskeho družstva v Seredi a pracoval som doma.“ Vtedy svoje výrobky predával na jarmokoch, no neskôr existovali už len podniky, ktoré plnili stanovený plán. ,,Napríklad sme mali zákaz vyrábať detské košíky. Robili sme len podvozky a tie sme posielali ďalej na spracovanie,“ upozorňuje.
Ako hovorí, v minulosti bol o košikárske produkty väčší záujem ako dnes. ,,Je to veľmi biedne. Kto nevie kvalitne robiť, nemá šancu sa uživiť. A dnes by som sa neuživil ani ja, mám svoj vek a síl už ubudlo.“ Po revolúcii v roku 1989 sa prihlásil na živnosť. No pre množstvo poplatkov, ktoré vyrúbil štát, ju zrušil. ,,Pracoval som potom pre bratislavský Úľuv.“ Dnes, ak pletie, tak len preto, aby si zarobil na krabičku cigariet. Napriek vysokému veku, problémami s krčnou chrbticou, ktoré čakajú každého košikára, ho dobrá nálada neopúšťa.
Výroba jedného koša trvá od hodiny až do pätnástich hodín, podľa veľkosti. ,,keby som chcel spočítať, koľko košíkov som vyrobil, tak je to nemožné. Bolo obdobie, keď som denne uplietol dva alebo tri a trvalo to osem rokov.“ No bolo to ešte v časoch, kedy sa nepracovalo osem hodín. remeselníci prišli do práce na siedmu a dielňu opúšťali v noci. ,,A našli sa takí, ktorí po zaučení vyrábali celý život len jeden druh koša a všetko ostatné pozabúdali. Ja som sa orientoval na rozmanité výrobky.“ Napríklad masáky. To boli v koše, v ktorých ženy nosili mlieko a syr, ktorý predali na jarmoku a za peniaze kúpili mäso. ,,To odniesli v koši, preto sa im hovorilo masáky.“ Z prútia majster vyrábal aj nábytok nazývaný Barborka alebo hojdacie kreslá. ,,Doma som vyrábal, čo kto potreboval.“ Pre domácnosti to boli prádelné koše. Pre pekárov koše na chlieb.
,,Môj najmenší kôš je kalíštek na kávu. A najväčší?“ Za majstrom prišli filmári, ktorý ho požiadali, aby im uplietol vysoký kôš, ktorý mal slúžiť ako prezliekáreň vo filme Víkend za milión. Vysoký bol takmer dva a pol metra a široký stopäťdesiat centimetrov. Pri jeho pletení potreboval aj lešenie a syn mu musel podávať prúty. ,,Celé to začalo tak, že som videl, že sa s hotovým košom z dielne nedostanem. Tak som ho musel vypletať na dvore.“ Vo filme sa tento obrovský kôš objavil. Hrdinka sa osprchuje a ide sa prezliecť práve za tento kôš. ,,Robil som pre nich aj takú pohovku – kanapu. No tá sa tam neobjavila. Asi si ju niekto vzal domov...“
Počas svojej remeselníckej praxe chodieval majster košikár aj so svojou manželkou Katarínou na rôzne umelecké predstavenia. Predvádzali ukážky svojej práce v mnohých mestách Slovenska. Pravidelne bývali v Bratislave. ,,raz bola takáto akcia pred Národným divadlom. Bolo teplo a my sme nemali kde namočiť prúty.“ Upozornili na to usporiadateľa, ktorý vzal suché prúty a namočil ich vo fontáne pred divadlom. ,,A potom prišiel a povedal, že môžeme pliesť,“ smeje sa po rokoch J. Spáčil. Svoju manželku naučil majster pliesť ešte predtým ako sa vzali. ,,No dodnes neviem upliesť to najjednoduchšie – korbáč,“ hovorí.
Nasledovníkom košikárskeho remesla je syn Jána Spáčila Peter. ,,Kedysi to bol môj koníček. Ako chlapec som si privyrábal k vreckovému pletením, keď som sa oženil, porobil som rôzne doplnky do domácnosti. A dnes je to tvrdá práca.“ Podľa neho sa koškárstvo dá v dnešnej dobe uživiť. ,,No je to stále väčší problém. Konkurencia je veľmi silná, aj na Slovensku, aj tá , čo prichádza zo zahraničia. Preto musím vyrábať to, čo na trhu nie je alebo chýba.“ Ak by sa venoval bežne dostupným výrobkom, napríklad košom na bielizeň alebo na nákupy, neuspel by. ,,Robíme zákazkové veci pre obchodné domy. Koše na pečivo a podobne. To je náš program.“ Namáhavú ručnú prácu, pri ktorej je človek celý čas skrčený, si majstri košikári vedia oceniť. ,,No nemôžeme dať také ceny, aké v skutočnosti chceme, pretože musíme poraziť konkurenciu. je to tvrdý boj.“ V dnešnej dobe už nechodia predávať ani na jarmoky, len porozprávať sa so známymi a kamarátmi. ,,Jarmoky nie sú o zárobku. Tu sú produkty z Poľska, ktoré sú neporovnateľne lacnejšie ako naše. Nemáme šancu. Nevieme urobiť také ceny, aby sme popredali a aj sa uživili.“ No ako dodal Peter Spáčil, remeslu zánik nehrozí, lebo ľudia majú stále záujem o výrobky majstrov košikárov.

SkryťVypnúť reklamu

Rasťo Piovarči

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  6. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 031
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 019
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 8 420
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 555
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 6 732
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 5 053
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 594
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 337

Blogy SME

  1. Kristína Jakubičková: Stratili sme rozum už "na totálku"?!?
  2. Miroslav Sopko: O prejavoch lásky
  3. Silvia Valkovič: Malá ľudská tragédia
  4. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli ochutnať marhule, džem a pálenku
  5. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch.
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  7. Miroslav Galovič: Slovenské Černobyle XXVII / Cykloleto 2022. Časť 2 - Varínske ruiny.
  8. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 417
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 13 721
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 211
  4. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 10 096
  5. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 8 786
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 753
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 496
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 359
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Obec Ružindol.

Obec Ružindol v okrese Trnava vyhlásila nové verejné obstarávanie na prístavbu materskej školy.


SITA 1 h
Zuzana Almáši Koreňová, umelkyňa, psychologička, pedagogička a mediátorka.

Od drevárstva, psychológie a pedagogiky prešla cez mediátorstvo až k umeniu.


8 h
Ilustračné.

Spolu 1624 výjazdov k nahláseným udalostiam absolvovali hasiči Trnavského kraja počas prvého polroka 2022.


TASR 5 h

Rozľahlá budova v centre Trnavy bola postavená ako okresné sídlo Komunistickej strany Slovenska v roku 1989.


SITA 20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


11. aug

Vodič Hyundaia prešiel do protismeru, čelne sa zrazil s kamiónom. Nafúkal takmer dva promile.


23 h

Na Horehroní ožívajú švajčiarske električky.


10. aug

Blogy SME

  1. Kristína Jakubičková: Stratili sme rozum už "na totálku"?!?
  2. Miroslav Sopko: O prejavoch lásky
  3. Silvia Valkovič: Malá ľudská tragédia
  4. Lórant Kulík: Na marhuľovom festivale v Gönci platili jednotné ceny: Slováci prišli ochutnať marhule, džem a pálenku
  5. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch.
  6. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922)
  7. Miroslav Galovič: Slovenské Černobyle XXVII / Cykloleto 2022. Časť 2 - Varínske ruiny.
  8. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 417
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 13 721
  3. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 211
  4. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 10 096
  5. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 8 786
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 753
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 496
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 359
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu