a deťom nezvykol aplikovať a na druhý deň ju našli s otvorenými očkami ako vníma svet, začal sa rodiť zázrak. Dennodenné cvičenia niekedy aj 10 – 15 hodinové priniesli svoje ovocie. Veronika sa ako štvorročná prvýkrát postavila na vlastné nohy. Do svojich dvanástich narodenín absolvovala 14 operácií, pričom ani jeden deň sa nesmel zaobísť bez cvičenia.
„Na každodenné cvičenia som si zvykla,“ začala rozprávať Veronika, „napriek tomu som na Základnej škole (v Bohdanovciach a Trnave) bola od telesnej výchovy oslobodená. Keď som prišla na strednú školu do Bratislavy pre telesne postihnutých (na Mokrohájskej), telesnú sme mali povinnú. To ma trochu prekvapilo.“ S cvičením však Veronika nemala problémy a keď zistila, že v škole je aj športový klub, začala sa mu venovať naplno. „Venovala som sa ľahkej atletike, disku, oštepu, vrhu guľou, ale aj behu na vozíčku na krátke trate. Raz sme mali na sústredení daždivé počasie a program sme si vyplnili tým, že zašli na strelnicu. Vtedy som sa začala naplno venovať športovej streľbe.“ Tá Veroniku pohltila naplno. Dostala sa pod vedenie trénera Jozefa Širokého a svoje strelecké umenie rozvíjala na strelnici vo Vištuku. K dispozícii už mala aj auto, ktoré bolo špeciálne upravené tak, aby ho mohla obsluhovať výlučne rukami. Dvestotisícovú dotáciu aj 95 tisíc na prerobenie dostala od Sociálnej poisťovne Veronika v plnej výške. Pomoc auta si nevie vynachváliť. „Dlhšie chodenie alebo státie spôsobí, že ma rozbolí chrbtica, takže auto využívam veľmi často.“ Vďaka športu sa rodáčka z malej dedinky dostala takmer do celého sveta. „Dvakrát som bola v Austrálii, ale aj Kórey a mnohých európskych krajinách. Najviac si spomínam na moju bronzovú medailu z majstrovstiev Oceánie.“ Postupne pribúdali ďalšie, až sa ich množtvo rozrástlo na takmer sto kusov. Pred dvoma rokmi sa dokonca hrdo niesla areálom olympijského štadióna na paralympiáde v Sydney. Posledný triumf, ktorý Veronika vystrieľala pre seba a Slovensko pochádza zo Švajčiarska a je úplne čerstvý. „Bola som v malorážke favoritkou, ale víťazstvo ma prekvapilo,“ povedala Veronika. Okrem zlata pridala ešte bronz v jednotlivcoch a striebro v družstvách. Malorážka aj vzduchovka sa tak pre Veroniku stali výbornými kamarátmi, vďaka ktorým presviedča celý svet okolo seba, že proti nepriaznivému osudu sa dá bojovať. Aj vďaka svojej vôli je študentkou aplikovanej telesnej na Fakulte športu Univerzity Palackého a na jeseň nastúpi do štvrtého ročníka. Jedným z jej cieľov je pomáhať druhým a prostredníctvom športu spraviť ich život plnohodnotným.
Tatiana Čuperková
