„A teda v našom prípade o pracujúceho so skupinou injekčných užívateľov drog a s osobami, ktoré pracujú v pouličnom sexbiznise,“ vysvetlila nám koordinátorka projektu Krok vpred. Ako hovorí doslovný preklad tohto slova, pracovník pracuje prevažne na ulici, ale v zahraničí dokonca aj na bytoch či iných miestach , kde sa užívatelia zdržiavajú. „Takáto práca pritom obnáša hodiny strávené na ulici za každého počasia a schopnosť komunikovať s klientmi, ktorí často prichádzajú na výmenné miesto pod vplyvom rôznych drog,“ dodala.
S oficiálnou terénnou prácou však združenie začalo až o rok neskôr. Aj to najprv v Nitre, pričom svoju prácu rozšírilo aj do mesta Sereď a od augusta tohto roku sa rozbehla aj na území mesta Trnava. „Cieľom nášho projektu je minimalizovať riziká, ktoré sú spojené s užívaním drog. Nejde len o zdravotné, ale aj o sociálne či ekonomické riziká samotných užívateľov, ako aj celej spoločnosti,“ vysvetlila. Popri ňom funguje aj projekt Odborníci na ulici, prostredníctvom ktorého chodia do terénu so streetworkermi raz mesačne aj lekár a právnik. „Títo poskytujú bezplatné a anonymné poradenstvo našim klientom,“ dodala, pričom podotkla, že zatiaľ sa im ani v jednom meste nepodarilo zriadiť žiadne pouličné či kontaktné centrum. No kým v Nitre a Seredi používajú terénni pracovníci pri svojej práci špeciálne upravenú dodávku, v Trnave chodia do terénu iba pešo a mestskou hromadnou dopravou. V každom meste je terénna práca realizovaná dvakrát týždenne vo večerných hodinách. V teréne sú vždy dvaja streetworkeri so streetworkami kvôli bezpečnosti a efektivite ich práce a vždy platí pravidlo: „Dvojica sa nedelí.“
V STORME pracuje celkovo štrnásť streetworkerov, z toho deväť žien. Polovica z nich pracuje v Trnavskej pobočke a siedmi v Nitre, ktorí zároveň dochádzajú aj do Serede. „Ide väčšinou o študentov sociálnej práce, ale máme medzi sebou aj študenta poľnohospodárskej univerzity či ľudí, ktorí sú zamestnaní v úplne iných odboroch,“ prezradila Jana. „Túto prácu však môže robiť ktokoľvek, kto chce pomáhať,“ dodal trnavský streetworker Paľo, ktorý už abstinuje šesť rokov. V teréne pracuje spolu so svojou snúbenicou Lenkou. „Dvakrát do týždňa chodíme na štyri vopred dohodnuté miesta, a to v pondelok a vo štvrtok. Vždy zoberieme dve krabice čistých striekačiek, no ešte len začíname,“ povedali nám pri spoločnom rozhovore. Okrem toho funguje aj v trnavskom protidrogovom klube Pomaranč. Na otázku, prečo sa dal na túto cestu, odpovedal: „Mne to vyplýva aj z mojej choroby. Pohyboval som sa medzi nimi a viem, že sú to normálni ľudia. Často sú aj veľmi nadaní a dalo by sa povedať, že viac prežívajú. Možno aj preto skĺzavajú. Študujem sociálnu prácu, ale človek musí mať potrebu pomáhať takisto v sebe,“ povedal.
Za užívaním drog podľa neho často stoja sociálne problémy, potreba zabaviť sa na diskotéke a hlavnou pohnútkou býva najmä experiment. „Keď mi niekto povie, to neber, napriek tomu si vezmem a vyskúšam, s tým, že človek si vždy povie, mne sa to nemôže stať, pretože to mám pod kontrolou.“ Pri droge zo začiatku vždy prevládajú dobré pocity, ba až eufória a nikdy sa nemyslí na dopad.
************
Každý streetworker musí prejsť školením, následne si vyskúša prácu v teréne, aby zistil, či to vôbec zvládne alebo nie. Samozrejme, musí byť zaočkovaný proti hepatitíde typu A, B a C, čo tiež nie je lacná záležitosť. Veď len jedna vakcína stojí dvetisíc korún. Hoci mladšia generácia vníma fakt, že drogy sú v dnešnej spoločnosti realitou, starší sa tomu bránia. „Niekedy si ľudia myslia, že dílujeme a tie drogy našim klientom predávame, ale to nie je pravda,“ hovorí Palo. Necíti sa tým byť dotknutý a ako dodáva, „akceptujem, že to takto vnímajú. Možno by som to na ich mieste vnímal takto aj ja. No akonáhle ľuďom podrobne vysvetlíme, o čo ide, začnú to chápať.“ Streetworking pritom možno chápať ako prácu s ľuďmi, ktorí sú závislí od drog. „Učíme ich starať sa o seba, neohrozovať seba ani druhých. Okrem toho, že im poskytujeme poradenstvo, distribuujeme im sterilné injekčné striekačky, dostávajú aj alkoholové a suché tampóny, injekčnú vodu a filtre.“ Užívatelia heroínu dostávajú kyselinu askorbovú a pri každom prvom kontakte dostanú škrtidlo. Navyše môžu dostať aj prezervatívy, latexové rukavice a ženy v sexbiznise aj lubrikačné gély či hygienické vreckovky. Okrem toho časopis Stormáčik, ktorý vydáva združenie, a letáky, na ktorých je uvedené, v ktoré dni a kde všade ich môžu klienti nájsť vrátane čísel ponúkajúcich pomoc.“ To znamená, že dostanú aj informácie, ktoré strediská sú im ochotné ponúknuť resocializáciu a detoxikáciu. „V rámci tejto práce sa snažíme znížiť poškodenie ich zdravia, znížiť možné riziko vzniku hepatitídy typu A,B alebo C tým, že viac krát použijú tú istú špinavú ihlu. O víruse HIV, pohlavných chorobách či kožných infekciách ani nehovoriac. V prvom rade nám ide o nich, aby neprenášali tieto choroby medzi sebou a takisto aby to neprenášali niekde na diskotéke,“ vysvetlil nám mladý pár. „Vždy im vravíme, že ak to niekde zbadáš, vezmi to, nech sa to niekde nepovaľuje.“ Akonáhle použité striekačky prinesú a vhodia ich do bandasiek, dostanú za ne čisté. „Niektorí sa možno domnievajú, že tým, že im ich dávame, svojich klientov posielame na smrť, lenže títo ľudia sa musia rozhodnúť sami. Keby sme im povedali, aby išli na liečenie, reagovali by tak, že sa otočia a viac by sme ich nevideli.“ Závislosť je zrejme silnejšia. „Musíme akceptovať to, aký ten človek je, v akom stave a štádiu je. Dôležité je, aby sa pri nás dobre cítil, nemôže mať pocit, že niečo mu vnucujeme, lebo viac nedôjde,“ vysvetlil Palo. Každý, kto príde na stanovisko, dostane svoj kód, ktorý pozostáva z čísla 1 alebo 2 podľa toho, či ide o muža alebo ženu. Druhé je začiatočné písmeno mena mamy, potom nasledujú posledné dve čísla roku narodenia, začiatočné písmeno jeho mena, a poradové číslo. Nie vždy si ich ale pamätajú. „Naša klientka, ktorá za nami chodí, vždy kričí, ja som jednotka a vždy to potom dopíšeme,“ spomenula si Lenka. „Sú fajn, aj dievčatá, čo ich máme, boli zo začiatku zdržanlivé, no postupne sa rozrozprávali. Nestalo sa nám ešte, že by boli agresívni. Sú skôr vďační. Nejde o žiadnych agresorov, ale o normálnych ľudí, ktorí sú jednými z nás, aj keby si niekto mohol myslieť opak.“
Rozdiel je v tom, že sú chorí, to znamená závislí alebo si zarábajú sexom. „Netreba sa ich báť. Ľudia sa nás pýtajú, či nás nenapadli, ale ešte sa to nikdy nestalo a vedia, prečo sme tam. Vidia, že sa im snažíme poskytovať služby a poradenstvo, takže na to nemajú žiadny dôvod.“ Tí, čo prídu prvýkrát, najprv len tak okukávajú a skúmajú, či ide o sociálnych pracovníkov, kurátorov alebo pracovníkov z úradu či nedajbože policajtov. „Prvé reakcie boli aj také. Mali obavy, že ich niekto zoberie, pretože nie sú zvyknutí na to, že im niekto pomáha. Jednoducho sme došli s tým, že ich vnímame takých, akí sú. Nesúdime, ako vyzerajú a čo robia. Je to moja práca a oni vedia, že sú našimi klientmi, hoci je to pre nich neuveriteľné,“ skonštatoval streetworker. To isté si myslí aj koordinátorka nových projektov a zároveň terénna sociálna pracovníčka Dana Slováčiková. „Pri svojej práci nepociťujem strach, najmä čo sa týka strachu z klientov. Vedia, že sme v teréne pre nich, potrebujú našu pomoc a preto si nás vážia.“ Ten podľa nej môže vyplývať skôr z toho, že pracuje s infekčným materiálom a musí si dávať pozor na svoje zdravie. A čo na to hovorí neužívateľská verejnosť? „Stalo sa nám už, že ľudia na výmenné miesto zavolali aj políciu a to len kvôli tomu, že verejnosť nebola dostatočne informovaná, hoci sa snažíme o ochranu verejného zdravia už len tým, že sa vyzbierajú všetky voľne pozahadzované použité injekčné striekačky.“
„Našťastie policajti rýchlo pochopili, o čo ide a nemuseli sme opustiť svoje stanovisko. Verejnosti sa snažíme pripomínať, že naším cieľom nie je podporovať užívanie, ale akceptujeme stav, aký si klient vybral. Ak sa rozhodne pre abstinenciu, pomôžeme mu, aby mohol ísť do liečby bez vážnych zdravotných následkov,“ dodala na záver Jana. Koľko ľudí závislých od drog je v trnavskom regióne, sa Trnavčanom odhadovalo ťažko. „Je tu pervitín, heroín a samozrejme tie sa kombinujú, no podľa štatistiky Úradu vlády sme na druhom mieste po Bratislave, čo sa týka užívateľov. Určite to nebude nízke číslo, hoci by sa niekto mohol domnievať, že v Trnave nie sú žiadni, nehovoriac o tom, že o mnohých ani nevieme,“ povedal Palo s Lenkou. V Seredi je zaregistrovaných 156 klientov vrátane osôb pracujúcich v sexbiznise a v Nitre ich je o desať viac.
Petra Nagyová