„Najčastejšími infekčnými ochoreniami sú infekcie z potravín, ktorým tiež hovoríme alimentárne ochorenia. Najfrekventovanejšie sú bakteriálne infekcie ako napríklad salmonelózy, dyzentéria, kampylobakteriózy či stafylokokové enterotoxikózy. K alimentárnym bakteriálnym infekciám patria aj takzvané hnačky cestovateľov, ktoré zapríčiňujú také druhy koliformných baktérií, ktoré sa v našich podmienkach bežne nevyskytujú. Môžu pokaziť dovolenku cestovateľom do Egypta, Tuniska, Turecka či iných exotických krajín. Z vírusových alimentárnych ochorení je najznámejšia žltačka typu A, rotavírusové hnačky a ďalšie,“ povedala nám lekárka Miriam Ondicová, vedúca odboru epidemiológie z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave.
Alimentárne ochorenia sa podľa jej slov prenášajú nielen potravinovým reťazcom, ale aj cestou znečistených rúk. Faktorom prenosu nákazy môžu byť rôzne druhy lahôdkárenských výrobkov, jedlá z nedostatočne tepelne spracovaných vajec, domáce zákusky alebo domáca zmrzlina.
„Pripomínam, že baktérie salmonelózy prežívajú i mrazničkové teploty. Ak si napríklad doma pripravíme zmrzlinu, do ktorej pridáme čerstvé vajcia obsahujúce zárodky salmonel, môžeme dostať salmonelózu nielen my, ale aj všetci, ktorým sme sa chceli zavďačiť touto maškrtou. Mimoriadne riziková je príprava domácej majonézy z čerstvých vajec. Vajcia obsahujúce zárodky salmonel totiž vôbec nemusia byť na vzhľad ani inak zmyslovo nevyhovujúce,“ upozornila M. Ondicová. V zahraničí treba podľa nej venovať pozornosť tomu, ako vajcia v obchode skladujú. Zásadne nekupovať vajcia skladované mimo chladničky. Ak si však chceme na vaječnom jedle v lete predsa pochutnať, je potrebné, aby boli vajcia dobre tepelne spracované. Musíme ich variť 8 až 10 minút. V leče, haluškách, praženici či volských okách je ich tepelné spracovanie nedostatočné, takže prípadné salmonely sa v takýchto jedlách nezlikvidujú.
„Podobným ochorením ako salmonelóza je dyzentéria. Tiež sa prejavuje najskôr vysokými horúčkami, kŕčmi a bolesťami brucha, ku ktorým sa o niekoľko hodín pridajú časté vodnaté hnačky. Toto ochorenie sa najčastejšie prenáša špinavými rukami, ale sú známe aj prípady ochorení z kúpalísk, kde je nedostatočné chlórovanie vody. Všadeprítomné muchy na svojich nožičkách tiež môžu prenášať zárodky dyzentérie, preto je dôležité, aby sme potraviny pred nimi chránili. Umývanie ovocia a zeleniny pred priamou konzumáciou je z tohto dôvodu plne opodstatnené,“ pripomenula odborníčka a uviedla, že ochorením s veľmi podobným priebehom ako predchádzajúce je i kampylobakterióza. „Rizikovou potravinou pri jej prenose je najmä ovčí syr zakúpený od súkromných osôb,“ dodala.
Ďalším ochorením je vírusová žltačka typu A, ktorá je prednostne ochorením detského veku, ale môžu ju dostať i dospelí. „Patrí k ochoreniam zo špinavých rúk. Najmä cez prázdniny je problematické šantiace deti udržať stále pod kontrolou, aby si pred každým jedlom poriadne umyli ruky Jej prevencia je však na rozdiel od spomenutých alimentárnych ochorení možná aj účinným očkovaním,“ vysvetlila M. Ondicová.
Renáta Kopáčová
