Príbehy letcov zostrelených počas II. sv. vojny pri Trnave

Pred časom ma požiadali o napísanie príbehu zo 6. decembra 1944. Tento príbeh nie je o športovom parašutizme, ale padák tu hral významnú úlohu ako záchranný prostriedok. Predpokladám, že máloktorý parašutista vie o existencii Caterpillar klubu. Jeho členo

m sa môže stať iba človek, ktorý úspešne použil padák na záchranu svojho života v prípade opustenia poškodeného lietadla. Pre vysvetlenie: caterpillar je v preklade húsenica. Padáky sa pôvodne vyrábali z prírodného hodvábu a ten zase z vlákien, ktoré produkuje priadka morušová čiže húsenica. To znamená, že každý letec, ktorý sa zachránil na padáku vlastne vďačí za svoj život húsenici.
To, čo budem ďalej písať je príbeh letcov zo 464.bombarovacej skupiny zostrelených 6. decembra 1944 v okolí Trnavy - sú členmi tohto klubu. Moje prvé informácie o tomto príbehu pochádzali z rozprávania starých rodičov. Vtedy som sa dozvedel, čo je to padák a na čo je to dobré. Mohol som mať tak 4 – 5 rokov. Neskôr v 90-tych rokoch, keď už som vedel, ako sa používa padák a aké je to dobré, som skontaktoval niektorých amerických letcov, ktorí sa vtedy zachránili na padákoch a postupne som si poskladal celý príbeh.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Príbeh 464. bombardovacej skupiny
464. bombardovacia skupina (Bomb.Group) patrila do zostavy 15.leteckej armády (15. USAAF) a pozostávala zo 4 letiek (Bomb Squadron) – 776., 777., 778., 779. Pôsobila na základni Pantanella v Taliansku a jej výzbroj tvorili štvormotorové bombardéry Consolidated B-24 Liberator. Jej hlavnou úlohou bolo strategické bombardovanie.
Dňa 6.decembra 1944 bola primárnym cieľom 464.BG železničná stanica v Bratislave. Spojenci v tom období podporovali ničením nemeckých transportov východný front. Stíhaciu ochranu bombardérom mala poskytnúť 14. stíhacia skupina (14. Fighter Group – 14. FG), ktorá používala dvojmotorové stíhačky P-38 Lightning. Počas vzletu zo základne Pantanella, kde bola okrem 464. BG dislokovaná aj 465.BG, explodovalo na dráhe lietadlo 465.skupiny. Pri rozjazde sa mu zasunula predná podvozková noha a nasledoval výbuch, ktorý bol príčinou zdržania celej akcie. To bol dôvod, prečo sa neskôr 464. skupina v oblasti cieľa nestretla s vlastnou stíhacou ochranou. V ten deň 465.skupina bombardovala železničnú stanicu v meste Hegyshalom v Maďarsku. Pre nás je však zaujímavá 464.skupina, najmä posádky – poručíka Warrena MacDonalda a poručíka Roberta Stevensa, prvá patrila do 779. a druhá do 778. Squadrony (ďalej to budem nazývať letka).
Obom posádkam v ten deň pridelili náhradné lietadlá: MacDonald dostal lietadlo B-24 H výrobného čísla 42-52504 patriace 778. letke, bolo označené veľkým bielym „Z“ na trupe inak a pomenované „Green Hornet“- zelený sršeň. Lietadlo, ktoré mal predtým MacDonald pridelené, priviezol dňa 2. decembra poškodené od protilietadlového delostrelectva (flak). Jeho rádiooperátor W. Brown utrpel zranenia a preto 6. decembra letel náhradník Harold Griffith. Stevens dostal B-24 J výrobného čísla 42-78682 s bielym „J“ na trupe - 778. Letka mala lietadlá značené bielymi písmenami.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa oficiálnej správy 464.BG - na akciu vzlietlo, po 23 minútovom zdržaní, 31 lietadiel sformovaných do dvoch útočných zoskupení. Prvé viedol plukovník A.L. Shroeder, druhé kapitán Walter Steves. Pre mechanické poruchy sa dve lietadlá vrátili predčasne. MacDonald tiež zistil rôzne chyby ako nefungujúce turbokompresory, problémy s vyvážením, nefunkčnosť oboch zbraní v dolnej „Sperry“ veži a jednej zbrane v hornej „Martin“ veži. Nespomenul som, že B-24 malo na svoju obranu 10 guľometov ráže 12,7 mm. Tieto zistené chyby ho oprávňovali vrátit sa na základňu, ale neurobil tak a pokračoval v lete k cieľu. Stevens mal tiež problém s turbokompresorom, napriek tomu pokračoval ďalej. Trasa viedla cez Adriatik, Juhosláviu a Maďarsko. Krátko pred dosiahnutím cieľa v polohe Cífer, opustilo formáciu lietadlo 777. letky s veľkým žltým „M“ na trupe inak „Yellow Mike“ pilotované poručíkom Williamsom. S motorom č.2 zastaveným a vrtuľou nastavenou do praporu (listy vrtule nastavené nábežnou hranou do smeru letu tak, aby nevytvárali odpor) točil Williams ľavou zatáčkou na juh s úmyslom vrátiť sa na základňu.
Nakoniec po opustení posádkou, lietadlo havarovalo v Juhoslávii v blízkosti Divise. Z dôvodu pokrytia primárneho cieľa oblačnosťou bolo rozhodnuté bombardovať náhradný cieľ, ktorým bola železničná stanica v Devínskej Novej Vsi. O 11:15 hodine bola formácia nad cieľom. Po zhodení bômb celá skupina točila ostrou pravou zatáčkou na severovýchod podľa veliteľa. Po ukončení tohto manévru, hovorí sa tomu „rally, o 11:25 hodine v polohe 48°18´N – 17°00´E (približne Stupava), napadlo skupinu približne 20 Messerschmittov od II./.JG 51. Pre Američanov to bol šok, pretože na brífingu ich uistili o problémoch Nemcov s benzínom a teda nepravdepodobnosti stretu s nimi. Teraz bez vlastných stíhačov sa mohli spoliehať iba na svojich palubných strelcov. Po niekoľko minútovom boji prišla 464.skupina o tri Liberatory: Stevensov, MacDonaldov a Roscheho.

SkryťVypnúť reklamu

Stevensov Liberátor explodoval nad Malženicami a vrak dopadol neďaleko obce. V troskách našli mŕtvych letcov, ktorých mená boli: Robert Edwards (predný strelec), Robert Penman (palubný mechanik - strelec), Howard Shonfield (dolný strelec, nájdený až po dvoch dňoch) a asi 100 metrov od vraku Edward Rosslefske (zadný strelec). Či vyskočil nízko nad zemou alebo bol z lietadla už mŕtvy vymrštený odstredivou silou, sa už nedozvieme. Vieme iba, že mal veľkú tržnú ranu pozdĺž celého stehna. Zaujímavé je, že boli uňho nájdené identifikačné štítky s menom James Francesconi. Pod týmto menom bol aj pochovaný spolu s ostatnými tromi členmi posádky na Malženickom cintoríne. Po vojne sa zámena vysvetlila. Pre zaujímavosť, Francesconi vojnu prežil a žije v Las Vegas štát Nevada. Ako v liste vysvetľuje, štítky zabudol deň predtým v sprche a Rosslefske ich zobral s úmyslom vrátiť mu ich. Žiaľ, už sa mu to nepodarilo.
Ostatní členovia posádky sa vďaka padákom zachránili. Ako prvý lietadlo opustil Tom Thomas (navigátor), voľným pádom letel asi 6 kilometrov, nízko nad zemou otvoril padák a pristál v lokalite Podháj pri Dolnej Krupej. Druhý deň nad ránom sa dostal do Špačiniec, kde zaklopal na dvere rodiny Nádaských. Tu sa potom ukrýval vyše tri mesiace. Posledné dva týždne vojny strávil v Hornej Krupej v rodine Chynoranských.
Ostatní už toľko šťastia nemali. William Crooker (bombometčík) pristál v Dolnom Dubovom, kde ho zajali nemeckí vojaci. Bill Pace (druhý pilot) pristál asi 1 kilometer od Malženíc, zajali ho a umiestnili na telefónnej zosilňovacej stanici v Malženiciach, rovnako ako James Cavallo (rádio operátor- strelec), ktorý utrpel vážne zranenia. William McLaughlin (horný strelec) bol zajatý v Žlkovciach a Robert Stevens (pilot) pri Pečeňadoch.

Pre dokreslenie udalosti použijem korešpondenciu spomenutých letcov a prepis hlásení z archívov:
Cavallo – Paceovi 17. augusta 1948
Vracajúc sa teraz do 6. decembra 1944, rád by som ti povedal všetko, čo viem, nie je toho veľa. Potom ako som bol v lietadle zasiahnutý do hlavy a do nohy, snažil som sa znovu dostať ku guľometu, ale nešlo to. Penman vidiac moje problémy, sa mi snažil pomôcť, upravoval mi moju kyslíkovú masku, keď sa lietadlo dostalo do strmhlavého letu alebo vývrtky. Nevedel som, či ste vy vpredu vyskočili alebo ste stále v lietadle. Jednako Penman mal ruku na mojej maske, ako sa lietadlo naklonilo dopredu moja maska a helma zmizli spolu s Penmanom. Potom som ho už nevidel. Bol som vrhnutý k dvierkam, ktoré sú za bombovou šachtou, tam som bol prekonaný obrovskou silou. Uvedomoval som si, že pozerám smrti do očí, lietadlo bolo vo vývrtke, často som čítal a počul, ako niekedy, keď je tvoja myseľ v tiesni, veľa vecí prebleskne tvojou mysľou. Nuž v tých niekoľko sekundách som prežil celý môj život. Bol som úplne bezmocný. Potom sa niečo stalo, neviem, či som vypadol cez otvor alebo lietadlo vybuchlo.
Uvedomil som si, že padám v priestore. Padal som určitý čas, než som otvoril môj padák. Ako som padal, vedel som, že hoci budúcnosť bola čierna, bol som nažive. Začal som sa modliť za zbytok posádky dúfajúc, že v poriadku opustili lietadlo. Ako som sa približoval k zemi, uvedomil som si, že ak dopadnem na zranenú nohu, spôsobím si problémy. Preto som sa snažil zachytiť náraz na druhú nohu, namiesto toho som pristál na zadok. Pristál som na nejakom poli, skôr než som zistil, na akom, bol som obklopený civilistami a nemeckými vojakmi. Zobrali ma a niesli do tej budovy, kde som stretol teba a toho ďalšieho pilota. Bol som šťastný, že ťa vidím v poriadku. Viem, že nám Nemci povedali, aby sme sa nerozprávali, ale ty si sa opýtal – „kde to bolí?“. Ja som ti povedal, že rameno, noha a hlava. Zistil som, že zranenia na nohe a hlave boli spôsobené guľkami z nemeckého lietadla, jedna – 20 mm mi prestrelila nohu, druhá mi oškrela hlavu. Ak si pamätáš, povedal som ti, že rameno nebolo zasiahnuté, zistil som, že toto zranenie bolo spôsobené kúskom kovu asi 5 centimetrov dlhým, ktorý prenikol cez kožu na pleci a zostal vo svale. To je jeden dôvod, prečo si myslím, že som bol výbuchom vyhodený z lietadla a ďalší dôvod, potom ako boli krv a blato umyté z mojich vlasov ukázalo sa, že sú spálené. Bill toto je všetko, čo viem o tom osudnom dni...

Pace – Cavallovi 14. septembra 1948
...čo sa týka 6. decembra 1944, tak ako ty, snažím sa zabudnúť, ale nejde to. Zdá sa, že zakaždým, keď sa o to pokúšam, vidím Penmana, Rossa, Edwardsa a Shonfielda. Cítim sa za to čiastočne zodpovedný a leží mi to stále v mysli. Nezdá sa mi to byť fér ,dostať sa z toho bez škrabnutia zatiaľ, čo chalani tam zostali. Ale neviem, ako by sa to bolo mohlo stať ináč.
Takže tu je príbeh:
Ako vieš neschytali sme nič od flaku nad cieľom, a keď sme sa po zhodení bômb otočili od cieľa, zobral som mikrofón a povedal každému, aby dával pozor na stíhačov. Potom som zavrel pumovnicu a prebral riadenie, aby si Steve (Stevens) oddýchol. Mali sme zlé turbo a nemohli sme dosiahnuť maximálny plniaci tlak na motore č.2, a keď sa skupina otočila nestíhal som za nimi. Potom, keď to zrovnali, začal som sa doťahovať, ale stále som bol ďaleko vzadu. Práve vtedy lietadlo na 21. pozícii, pamätáš my sme leteli na 31.pozícii, začalo páliť zo zadnej veže, to bola moja prvá informácia, ktorú som mal, že niečo nie je v poriadku. Ale stále som nevedel, čo sa deje. Potom jedna z našich zbraní preťala ticho, a hneď nato jedna Me 109 preletela pod našim pravým krídlom. Steve prebral riadenie a ja som dal plné plyny a otáčky, ale to pokazené turbo vypovedalo a takisto trojka motor a lietadlo sa začalo zle ovládať. Vtedy každý okrem Maca (McLaughlin) strieľal, potom nás jedna Me 109 zasiahla a trasovacie strely lietali cez trup a všade okolo lietadla.
Pozrel som sa dozadu na pumovnicu – bola celá rozstrieľaná, všade striekal benzín a hydraulika. Potom lietadlo začalo klesať, Steve stále bojoval s riadením, ja som ukázal dozadu a on povedal OK. Tak som spustil poplachový zvonec a zakričal do interkomu: „všetci von – vyskočte – všetci von“. Potom som potiahol páku núdzového otvárania pumovnice, vstal som, chytil som Maca za nohy a stiahol som ho dolu so mnou, ale keď sme sa dostali k dverám, pumovnica bola stále zatvorená. Asi z dôvodu prerušeného hydraulického potrubia. Ešte raz som zatiahol za páku a dvere sa trochu otvorili. Potom som vystrčil von nohu, ale bol som vyčerpaný z nedostatku kyslíku, takže som tam iba ležal. Ale Mac na mňa skočil. Snažil som sa zbaviť flakovej vesty (vesta na ochranu pred črepinami), a keď na mňa dopadol nohami, vypadol som von. Vytrhlo to moju vestu a tiež topánky, ktoré som mal uviazané na postroji. Pozrel som sa hore a videl „starú bielu zebru“ (biele Z, MacDonaldové lietadlo) v plameňoch a vo vývrtke, ale vôbec som už nevidel naše lietadlo. Potom, ako som padal dole, kus strieborného krídla preletel okolo mňa. Preto si myslím, že lietadlo vybuchlo chvíľu potom, ako som sa dostal von.
Čakal som, až budem asi v 1500 metroch a potom som vytrhol uvolňovač a pristál na chrbát na zemiakové pole. Vo vzduchu boli okrem mňa štyri padáky, ale ja som pristál cez kopec od nich. Nemal som žiadne topánky okrem mojich elektricky vyhrievaných a tie som stratil v blate po niekoľkých krokoch. Schoval som padák a začal utekať dúfajúc, že sa dostanem k niektorému z chalanov. Stretol som miestneho roľníka a požiadal ho, aby ma ukryl v jeho voze, ale asi po pol míli sme stretli Slovenskú patrolu a tí ma zajali. Zobrali ma do tej budovy, kde som stretol teba. Myslel som, že doktor vôbec nepríde – skutočne som sa obával. Miesto, kam sme sa potom dostali, bol štáb Gestapa (v Trnave, kam boli prevezení). Tam nás ten večer vypočúvali a tiež nasledujúci deň. Keď ma zobrali, nevedel som, že nás odlúčia – myslel som, že ťa znovu uvidím. Jednako, musel si byť niekde poblíž, pretože bundu, ktorú som cez teba položil, mi neskôr priniesli. Meno toho mesta, kde sme pristáli bolo „Modjenice“ (Malženice). Crooker bol v tej budove Gestapa, keď ma dali dnu a Steve prišiel neskôr. Potom nasledujúci deň zobrali Maca v škole niekoľko míľ ďalej (asi v Červeníku spolu s ďalšími z MacDonaldovej posádky na ceste do Piešťan) ...

Príbeh 464. bombardovacej skupiny IV.
Takto to zase popisujú vo vyhláseniach strelci z iných lietadiel, ktorí mali viac šťastia a vrátili sa späť na základňu:
Vyhlásenie 8. decembra 1944
Bol som ľavý bočný strelec v lietadle kpt. Stevesa 6. decembra 1944. Videl som štyroch nepriateľských stíhačov Me 109 útočiť na lietadlo porúčíka Stevensa na 6. hodine na úrovni, potom motor číslo 3 na lietadle porúčíka Stevensa začal horieť a videl som dva padáky z jeho lietadla. Potom lietadlo prešlo do strmhlavého letu a vo vývrtke padalo asi 300 až 900 metrov, potom som videl ďalšie dva padáky z tohto lietadla, a potom lietadlo explodovalo.
William W. Skiner
S.sgt 778. Sqdn.
18163597

Letel som v lietadle poručíka Lasera na 21.pozícii. Videl som 5 Me 109 útočiť v strmhlavom lete na lietadlo poručíka Stevensa. Videl som jedného z nepriateľských stíhačov ako strieľa z krídel na lietadlo poručíka Stevensa, potom to vybral a strieľal na zbytok formácie. Spozoroval som, že lietadlo poučíka Stevensa je poškodené a zaostáva za formáciou. Bol som zaneprázdnený streľbou, keď som stratil lietadlo Stevensa z dohľadu. Stále sa z neho strieľalo, keď bolo napadnuté nepriateľskými stíhačmi.
Vincent P. Cerilli
Sgt. 778. Sqdn.
32445230

MacDonaldové lietadlo dopadlo asi kilometer západne od obce Bučany. Vo vraku našli mŕtvych letcov:
James C. Miller (zadný strelec) a Mathew J. Garrow. Obaja boli smrtelne zasiahnutý streľbou nemeckého stíhača. Dočasne ich pochovali na cintoríne v Bučanoch.
Ostatní z posádky sa zachránili na padákoch a pristáli neďaleko Leopoldova a Červeníka a boli zajatí. Joe Koster pristál pri Žlkovciach a spolu s McLaughlinom (Stevensova posádka) boli zajatí v miestnom hostinci. Je zaujímavé, že miestny učiteľ vtedy získal Kosterovu adresu. Potom ich odviezli do Červeníka. MacDonald sa dostal z lietadla ako posledný asi 700 metrov nad zemou a dopadol do Boriny (Malženický háj). Tu ho našiel poštár Ján Jakabovič a zobral ho k sebe domov, asi po hodine prišli Nemci a odviedli ho na zosilovaciu stanicu, kde už boli umiestnení Cavallo a Pace zo Stevensovej posádky.

Príbeh 464. bombardovacej skupiny V.
Opäť použijem časti korešpondencie tento raz MacDonaldovej adresovanej mne:
...Letel som na pozícii „tail end Charlie“ (úplne vzadu 779.letky) s nosom lietadla „Green Hornet“ priamo pod Creekmorovým zadným strelcom (Creekmore letel „slot“ pozíciu – pred MacDonaldom). Ako sme opustili cieľ, dvere Creekmorovej pumovnice boli stále otvorené a jeho strelec stojac na lávke, sa pokúšal uvoľniť neodhodenú bombu. Vtedy som spomalil, aby bomba nezasiahla moje lietadlo a vtedy sa objavili Me 109. Jim (Miller – zadný strelec) kričal – „Je ich 16 a nalietavajú v štyroch vlnách po štyroch“...
Chvíľu nato lietali cez trup 20 mm granáty, následkom čoho boli zadný a dolný strelec zabití, rádio – strelec Harold Griffith vážne zranený. Na lietadle bol vyradený jeden motor, horela pumovnica a výškovka bola poškodená tak, že obaja piloti museli tlačiť riadenie, aby lietadlo nestúpalo. Po zistení tohto stavu dal MacDonald pokyn opustiť lietadlo.
... Tim (navigátor Timmerman) a Kubik (predný strelec) boli prví vonku z lietadla. Boli v prednej časti a bolo pre nich ľahké vypadnúť cez núdzový otvor (okolo predného kolesa). Pýtal som sa na to LaCossa (bombometčík) a povedal, že nešiel hneď s nimi, ale počkal chvíľu, kým nabral dosť odvahy. To boli Anderson (druhý pilot) a Vieira (pal. Mechanik – horný strelec), ktorí mali začiernené tváre, pretože sa snažili dostať von cez pumovnicu. Keď otvorili dvere, zasiahlo ich sálajúce teplo ako z pece. Dobre, že si nechali na očiach okuliare. Bol to vcelku pohľad vidieť ich tváre potom bez okuliarov s neohoretými oblasťami okolo očí... Harold Griffith nebol schopný sám opustiť lietadlo, musel mu pomôcť Joe Koster.
...ako náhradník letel Harold Griffith, to je ten, ktorému museli pomôcť von z lietadla. Mala to byť jeho posledná akcia (50.), iný člen posádky (Joe Koster – jediný nezranený v zadnej sekcii) ho zdvihol do bočného okna a vysotil ho ťahajúc pritom za uvoľnovač...
Bez pomoci druhého pilota nevládal MacDonald tlačiť riadenie, lietadlo vystúpalo, preklopilo sa po krídle a spadlo do plochej vývrtky. Podarilo sa mu dostať zo sedačky, cez núdzový otvor nad kabínou sa dostal von, skĺzol k prednej veži a zoskočil.

Jedno z vyhlásení:
779. B.Sqdn. (H)
APO 520 US Army 7. Dec. 1944
6.decembra 1944 pri návrate z akcie v Československu sme boli napadnutí Me stodeviatkamiami. Zaútočili na „biele Z“ pilotované por. MacDonaldom a poškodili ho. Potom lietadlo zaostalo za formáciou a stíhači naňho urobili niekoľko ďalších útokov. Nakoniec niekoľko padákov opustilo lietadlo ako sa stalo neovládateľné. Napočítal som 6 alebo 7 padákov, nie som si istý presným počtom. Sledoval som to lietadlo až po zem, po dopade začalo horieť. Nebolo v plameňoch, kým nenarazilo na zem. Podľa môjho názoru, ak posádka nebola zranená, mala dostatok času dostať sa von.

Donovan A. Himebaugh
Sgt. 35913872
779. B. Sqdn. (H)
464. B.G. (H)
Ako som už spomenul, MacDonald pristál v Borine, kde ho našiel poštár.
Veľmi jasne si pamätám toho poštára a jeho ženu a to dieťa v jeho dome. Hovoríš, že tvoj otec, vtedy štvorročný, bol to dieťa, a že som mu dal hadicu z mojej kyslíkovej masky. Nepamätám si ten detail, ale určite som dal môj padák poštárovej žene a pamätám si to dieťa, ako sa hralo v kope hodvábu na dlážke v prednej miestnosti domu. Vliekol som ten padák za sebou, ako som nasledoval toho poštára z hája, kde som pristál cez asi míľu zasneženými blatovými poliami do jeho domu na okraji zrejme malého mesta. Skupina ľudí v civile bola na križovatke asi o „blok“ ďalej s úsmevmi na tvárach kričiac – „Amerikánsky“. Predpokladám, že všetci sledovali vzdušný boj, v ktorom 16 Me 109 napadlo naše B- 24 -ky.
Poštárova žena nás stretla pri dverách. Slovami a gestikuláciou ma privítala a posadila na pohovku vľavo od dverí, tvárou k veľkým hodinám na protiľahlej stene. Rýchlo priniesla utierku a očistila mi krv z tváre rúk a blúzy. Táto krv bola väčšinou z odrenín spôsobených pádom cez stromy, ale tiež som kašľal krv. Hneď nato mi priniesla pohárik silného bieleho likéru , schnaps?, a misu teplej krúpovej polievky. To bolo poslené dobré jedlo, ktoré som mal počas nasledujúcich 6 mesiacov. Ako som jedol, ponúkol som jej padák. Nerozumel som jej slovám, ale jej tvár a ruky hovorili: Bože, aké len veci si budem môcť urobiť z tohto hodvábu. Ale vždy som predpokladal, že nemeckí vojaci, ktorí čoskoro prišli do domu, aby ma zajali, zobrali aj ten padák. Potom, čo ma zajali v poštárovom dome, odviedli ma o niečo ďalej do budovy školy (telefónna zosilňovacia stanica), kde mali Nemci štáb. Nevidel som tam nikoho z mojej posádky, ale niekoľko ľudí zo Stevensovej, nie Stevensa samotného. Bol tam jeho druhý pilot Bill Pace a Cavallo a možno jeden alebo dvaja ďalší (iba Pace a Cavallo). Cavallo vyzeral byť v kóme, hrozne krvácal z rán na hlave a mal zlomené kosti na niektorých končatinách. Zranenie hlavy vyzeralo tak vážne, že som si myslel, že umiera pred našimi očami. Čoskoro som bol presunutý na iné miesto (Trnava) a nevidel som Cavalla ani o ňom nepočul až do jeho telefonického hovoru o 50 rokov neskôr. Je pre mňa zaujímavé, že si s ním bol v kontakte po dva roky než zomrel v roku 1996. Volal mi zo svojho domu v Connecticute niekedy začiatkom roku 1994 a ja som mu povedal, že nemôžem uveriť, že je nažive...
MacDonald a Pace boli odvezení do Trnavy v Nemeckom rádiovoze, Cavallo pravdepodobne do Piešťan sanitkou.

Najčítanejšie na My Trnava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 703
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 946
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 741
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 003
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 808
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 101
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 532
  1. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  2. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  4. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  5. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  6. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  7. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  8. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 528
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 483
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 362
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 807
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 352
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 344
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 952
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 418
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Z miesta nehody.

Polícia v priebehu jedného dňa zaznamenala až päť nehôd.


Ilustračné foto.

Na trnavskej Kalvárii si ľudia budú môcť uctiť prinesený kríž podľa starého jeruzalemského zvyku.


SITA
Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


Doktor medicíny, psychiater Mário Straka

Ľudia niekedy poruchy predstierajú.


  1. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  2. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  4. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  5. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  6. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  7. Věra Tepličková: Prečo voliť Pellegriniho?
  8. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 528
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 483
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 362
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 807
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 352
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 344
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 952
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 418
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu