írok. Napriek tomu všetkému, jav známy ako uhorková sezóna, sa teraz nekoná. Aspoň z môjho pohľadu určite nie.
Tento mesiac som začínal „nákupnou turistikou“ do zahraničia. Veľmi banálna záležitosť. Voda pred holením, ktorú používam už takmer jeden a pol desaťročia zmizla z pultov našich predajní. Musím za ňou cestovať až do blízkej cudziny. Ešteže do Hodonína to máme na skok. No dobre, dobre, nehádam sa, tak na viacej skokov.
Pozorne sledujem dianie v našom meste, okrese, kraji. Vyberám si informácie, ktoré ma zaujímajú. Možno budú zaujímavé aj pre vás. Dozvedel som sa, že budova, v ktorej sídli Knižnica Juraja Fándlyho by sa mala stať sídlom župana. Som návštevníkom tejto knižnice už dlhé roky a akosi mi zrástla v mysli s „Harmincovým“ domom, v ktorom čo moja pamäť siaha, sídli. Aj keď ako vozíčkar mám výhrady voči tomu, že sa tam dostanem kvôli schodom iba s veľkými ťažkosťami. Som veľmi zvedavý, v akých priestoroch budem navštevovať knižnicu v budúcnosti.
Keď už spomínam kultúrnu ustanovizeň, tak som zistil, že „putovná“ kultúra sa u nás tento rok opäť zastaví v podobe retroautobusu s kinematografom v centre mesta na Trojičnom námestí. Už mám vyhliadnuté filmy, ktoré by som si rád pozrel.
Hneď o pár dní nato, náš trnavský klub vozičkárov zorganizuje náš, už zdá sa tradičný, športový deň a ako obvykle nás prichýlia na štadióne v Križovanoch.
Náš klub však má aj iné aktivity a iné ambície. Z nášho podnetu sa začalo konať okolo výstavby výťahu v zdravotnom stredisku na Prednádraží. Dostali sme prísľub, že tento rok by mohol byť výťah už hotový. No zdá sa, že môj optimizmus týkajúci sa sľúbeného výťahu bol predčasný. Pokiaľ sú moje informácie správne, tak to nevyzerá práve ružovo. Mrzí ma to, už som všetkým mojim známym, ktorí sú starší, chorí, postihnutí, radostne oznamoval tú novinku, že sa už onedlho budú môcť dostať k lekárom do tejto budovy, ktorá by sa výťahom konečne stala bezbariérovou. Chodiť na druhý koniec mesta, ak máte lekára „pod nosom“, je veru riadnym paradoxom.
Richard GREGOR
