tich účastníčok. Mala som starú panvicu. Dnes sa už používajú moderné a lepšie,“ vysvetlila MY-Trnavským novinám dcéra Monika Richnáková. Časy na predných miestach sa pohybovali do dvoch minút. Posledné miesta mali stratu na minútach za nevyryžovanie všetkých zlatiniek alebo pre nedobrú panvicu. Tá moderná sa má podobné drážky ako gramofónová platňa. Preto i čas ryžovania zlata sa znižuje.
Kedysi sa Monika Richnáková umiestnila na Majstrovstvách Európy na druhom mieste. Potom na istú dobu prestala, pretože sa objavili deti a s nimi aj rodinné povinnosti. No potom sa opäť vrátila k tejto nezvyčajnej záľube. ,,K zlatokopectvu sme sa dostali cez nášho otca. Pracoval ako geológ a banský inžinier v Hodruši, v týchto baniach. Dokonca občas pripomenie, že tam po ňom pomenovali jeden kopec – Slávikov,“ hovorí M. Richnáková. Začali sem chodievať na výlety, kúpili si ryžovaciu panvicu a pustili sa do hľadania zlata. ,,V týchto miestach sa nachádza baňa, v ktorej sa ťaží zlato. Ruda sa melie a drví v stroji, ktorý strašne hučí.“ Celú zmes odvážajú na spracovanie do Belgicka. No Slávikovci zatiaľ naryžovali len na jeden šperk. ,,Máme odložené ampulky so zlatinkami a keby sa dali všetky dohromady, možno by z toho niečo bolo na prívesok.“
V oblasti kam chodievajú na dovolenky je krásne jazero, kde bývajú zlatokopecké preteky. Dokonca tam boli i Majstrovstvá Európy. ,,Atmosféra ako na Divokom západe. Z Trnavy však chodievame len my.“ Trénujú len pred začiatkom súťaže, inak žijú bežným životom, i keď ozvláštneným zlatom.
V súčasnosti plánujú Slávikovci usporiadať podobnú súťaž v Trnave v Kamennom mlyne. Všetko je však zatiaľ len v rovine úvah a návrhov. ,,Priestor aj podmienky tu máme, tak uvidíme.“ Možno sa v blízkej dobe dočkáme zlatej horúčky aj v Trnave a okolí.
