ori z Matice slovenskej zvolili noc zo 16. na 17. júla. Nadšenci, ľudia dobrej vôle, sa náhlili do trnavskej promenády – Bernolákovho sadu, kde netrpezlivo očakávali 23. hodinu, keď v žiare fakieľ pod hradbami mesta zavládla čarovná atmosféra.
„ Noc má svoju poéziu, noc má svoju magickú moc“, uviedla Adriena Horváthová, ktorá je autorkou celého scenára. Pripomenula, že „ už po tretíkrát čaro nočnej chvíle dokresľujú naši priatelia vo františkánskych habitoch a ohňom svojich fakieľ osvetľujú a ozvláštňujú danú chvíľu“. Prišiel jej na um „ brat v ráde a brat v poézii – Rudolf Dilong. A Jozef Šimonovič, známy recitátor, každoročný interpret veršov promenád, bravúrne predniesol báseň Jozefa Mihalkoviča Malá romantická ponáška Rudolfovi Dilongovi.
Acka, ako dôverne oslovujeme autorku scenára a fundovanú moderátorku Nočných veršov promenád, svojím prirodzeným šarmom a bezprostrednou srdečnosťou dokázala vykúzliť teplú rodinnú atmosféru, čím sa celé podujatie stalo od prvej chvíle jedným radostným stretnutím v duchu priateľstva, lásky a porozumenia.
Predstavila básnikov Trnavskej skupiny - trnavských konkretistov, ako sú Ján Stacho, Miroslav Válek, Jozef Mihalkovič, Ján Šimonovič, Ján Ondruš a Ľubomír Feldek, ktorých poézia odznela v podaní Jozefa Šimonoviča, Magdalény Kuciaňovej, Stanky Borisovej, Titusa Holiča a Gréty Partelovej. Všetci interpreti podali obdivuhodné výkony, čím umožnili trnavským bardom, aby sa s nehou i humorom prihovorili svojim rodákom. Stali sa silným mostom pre ich duchovný odkaz.
Vzácnym hosťom tejto noci bol maestro William Schiffer, svetoznámy výtvarník, medailér, ktorý dlho žil a tvoril v Paríži, no nikdy nezabudol na rodnú Trnavu. Básnik Stanislav Pius mu pri prezentácii svojej zbierky v Literárnom klube Bernolák venoval jednu báseň Zlomky Trnavy. Bol to sťa dar za medailu s vyobrazením Pribinu, Bernoláka a Štúra, ktorá je vystavená v Spolku svätého Vojtecha v Trnave. Báseň v slovenčine predniesla Magdaléna Kuciaňová a v ľúbozvučnej francúzštine Mária Zacharová. Tento vstup bol milým prekvapením a neobyčajným osviežením.
V podaní M. Kuciaňovej zaznel i Zvon básnika Teodora Križku, dlhoročného predsedu celoslovenskej literárnej súťaže O cenu Slovenského učeného tovarišstva, ktorú každoročne poriada literárny klub Bernolák v Trnave.
Obľúbený trnavský gitarista a spevák Marián Mrva vytvoril zvonivým spevom za sprievodu svojej gitary hudobný predel, po ktorom nasledovalo VOĽNÉ PÓDIUM VERŠOV.
Titus Holič upútal nielen vlastnou tvorbou, ale aj vynikajúcou pamäťou dlhých textov z básnickej tvorby Jána Smreka.
Gréta Partelová predstavila ukážku z poézie Romana Krča -Krella a oslnila aj presvedčivou interpretáciou veršov Rudolfa Dilonga.
Gabriela Gotthardová vystúpila prvýkrát pred trnavskou verejnosťou so svojou vlastnou poéziou, ktorú uviedla mottom v časomiere z Hollého Selaniek.
Slečna Majerníková prišla so svojím obľúbeným autorom až z Piešťan...
Nasledovalo úprimné záverečné poďakovanie za brilantne pripravené podujatie a vzájomné odovzdávanie kytíc za búrlivého potlesku. Doznievali slová, doznievali tóny. V tichu noci utíchlo i kúzlo slova a hudby.
Vyhradený čas a priestor osvetlený žiarou horiacich fakieľ v rukách mladíkov vo františkánskych habitoch v malebnom prostredí uprostred zelene storočných stromov pod baštami starobylej Trnavy sa stali magickou silou s nádychom romantiky, kde sa jednej teplej letnej noci krása slova snúbila s čistotou ducha a dobrotou srdca
Nočné verše promenád budú ešte dlho rezonovať v srdciach účinkujúcich a všetkých prítomných. Každý odchádzal veľmi bohatý a pookriaty. Takú čarovnú moc mala táto tichá júlová noc.
Milovníci poézie sa rozchádzali do svojich domovov naplnení šťastím, vďakou a nádejou, že táto tradícia i o rok, i o dva, i ... bude vždy návratom a s Božou pomocou poskytne potešenie i dobrý pocit všetkým, ktorí s pokorou prijímajú živé SLOVO ako dar o reči aj v reči našej. Potom i skromný nápis pod súsoším Antona Bernoláka v tomto sade nezostane iba nápisom:„ ...tu máte slovo moje o reči vašej.“
G.G.
