Riešitelia musia vypočítať dve teoretické a jednu praktickú úlohu. Výsledky kontrolujú a opravujú tri tímy, domáci lídri, šéfovia a podpredsedovia olympiády a ešte tretí tím. ,,Potom sa musia dohodnúť, lebo každý z nich boduje inak,“ vysvetľuje T. Bzdušek. Z počtu štyristo ľudí dostalo zlatú medailu 39, striebornú alebo bronzovú 40 percent. Dve tretiny z ostatných vyhlásili za úspešných riešiteľov. Slováci priniesli jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Všetci piati boli úspešnými riešiteľmi. V neoficiálnych výsledkoch poradia krajín skončilo Slovensko v prvej tridsiatke. ,,Robili sme hlúpe chyby, opísali sme z kalkulačky zle výsledok alebo posunuli desatinnú čiarku. Vypadli nám čísla v zlomkoch. Táto nepozornosť nám vzala medaile,“ hovorí T. Bzdušek. Svoje však zohral aj časový posun a iné klimatické prostredie. ,,Všade je stopercentná vlhkosť a človek je o chvíľu mokrý. V miestnostiach majú nastavenú klimatizáciu na 16 stupňov a prechody z takého chladu do tridsiatich stupňov vonku, sú nepríjemné,“ dopĺňa. Tri dni si musel zvykať na tento stav, bolela ho hlava. Na súťaži sa cítil unavený a odpadol. ,,Museli ma trikrát oživovať, pretože som ostal bezvládne ležať na lavici, nevládal som sa hýbať a stŕpli mi ruky, nohy aj tvár. Dali mi nejakú injekciu a súťaž som dokončil,“ dodáva. Riešenie fyzikálnych úloh sa konalo vo veľkej telocvični, v ktorej boli pre súťažiacich bunky vysoké dva metre. ,,Pre klaustrofobikov to bol hrôzostrašný priestor.“ V praktickej časti získal Tomáš z dvadsiatich bodov osemnásť. Teoretická vraj bola ťažšia, ale ,,mne príklady sadli. Lenže pri opravovaní úloh si nevšimli lídri, že mám v mojej práci správny výsledok, ale vypočítaný iným spôsobom.“ Dúfa však, že v budúcom roku uspeje v štátnom kole a opäť pôjde súťažiť na medzinárodnú fyzikálnu olympiádu, ktorá bude v Iráne.
Každému tímu jednotlivých krajín pridelili guide – dozor. Bol to miestny študent, ktorý bol so súťažiacimi po celý čas. Sprevádzal ich po meste, absolvoval s nimi program a trávil s nimi voľný čas na hoteli. ,,Nám pridelili slečnu a zistili sme, že je veľmi šteklivá.“ Na krku museli všetci nosiť tagy – niečo ako vizitky so svojim menom. ,,Robili sme rôzne pokusy, či si naša guidka všimne, že máme tag z minulého roku. Alebo sme si ich zrkadlovo prekreslili.“ Veselá príhoda sa stala v autobuse. Jeden zo študentov stratil svoju vizitku a guidka bola z toho vystrašená, pretože podľa nich bezpečnostná služba identifikovala účastníkov olympiády. Guidka využila chvíľkovú nepozornosť jej kolegu a vizitku mu vzala. Bolo na nej čínske meno... ,,Boli veľmi nervózni, keď sme tagy nemali na krku.“
Súčasťou programu boli aj rôzne atrakcie a súťaže na pláži. Študentom však vstup do vody zakázali. Postupne sa našlo zopár odvážlivcov, ktorí vliezli do mora. Guidovia ich však z osviežujúcej vody neustále vyháňali. ,,Nakoniec povolili, aby sme tam šli po kolená, potom po pás...“ Večer študenti zmizli vo vlnách mora. ,,Keby nám povolili kúpanie hneď ráno, stratili by sme sa na šírom mori.“
Program olympiády zahŕňal aj rôzne prednášky laureátov Nobelových cien. Jedna z nich bola o živote na Marse. ,,Profesor hovoril o vzniku života a o tom, že vo vesmíre je to bežné. Nehovoril však prečo život vznikol. Zakončil to takou peknou otázkou – Prosím vás, potrebujem vedieť, aký je zmysel života, lebo o pol hodiny mám dôležitú schôdzku!“ Cestou z prednášky ich čakalo prekvapenie. Na miestnom futbalovom ihrisku mohli cez ďalekohľady pozorovať nočnú oblohu a hľadať mimozemské civilizácie.
V Singapure sa každoročne robia oslavy samostatnosti. Existujú len dve možnosti ako sa dostať na túto zaujímavú akciu. Buď mať veľmi veľa peňazí alebo mať vek jedenásť rokov a dostať sa na simulované oslavy, kam pozývajú práve školákov v tomto veku. Posledná možnosť je zúčastniť sa olympiády. Jej účastníkov sem pozývajú ako špeciálnych hostí. Pre bezpečnosť štadión, na ktorom sa oslavy konali, strážili vojaci, nad hlavami krúžili hosťom helikoptéry a občas preletela nejaká stíhačka. ,,Všetci dodržiavali poriadok, no my ako olympionici sme začali vymýšľať. Začalo to tým, že sme spustili mexické vlny, jediní na štyridsaťtisícovom štadióne.“ Potom zase všetky časti štadióna svietili blikajúcimi mávatkami, iba olympionici boli po tme. ,,Bujarosť v radách študentov sa stupňovala. Oslavy vrcholili ohňostrojom a rumunský tím to nevydržal a roztancoval sa. K nim sa pridávali ďalšie a ďalšie tímy. Posúvali sa smerom k bežeckej dráhe a ,,niekto si zmyslel, že si zabehneme kolečko okolo štadióna. Tak asi tridsať ľudí si zabehlo menší maratónček.“ Vojaci, ktorí strážili štadión ostali bezradní. Novinári si bežcov vyfotografovali a program po chvíli skončil. Účastníci olympiády z davu odišli ako prví...
Svoje si študenti užili aj s ázijskou kuchyňou. ,,Dali nám takú polievku, aspoň ja som si myslel, že je to polievka. Zistil som však, že je to ochutené kokosové mlieko.“ A v ňom plávali morské príšery, kúsky ľadu a rybie ikry. ,,Takže som obed vyhodil. Podobné boli aj švédske stoly – plné ázijských jedál.“
Zaujímavá bola aj cesta domov. Na letisku vypĺňali tlačivá pre imigrantov. ,,Na druhej strane bolo veľké varovanie, že za pašovanie drog je trest smrti.“ Tomáš rodičom oznámil, že príde 18. júla v pondelok. No priletel až v utorok, pretože sa kvôli posunu času pomýlil. Vznikol z toho chaos, ale nakoniec boli všetci radi, že sa vrátil, dokonca ako úspešný riešiteľ.
Rasťo Piovarči
