u. Hoci sa už mnohí Slováci vrátili z týchto krajín späť na Slovensko, nám sa podarilo zistiť, že v Izraeli momentálne žije aj rodáčka z Jaslovkých Bohuníc. Novinárka Jana Shemesh každodenne prispieva najnovšími informáciami do denníka Sme.
Pochádzate z Jaslovských Bohuníc. Ako sa vlastne novinárka z takej malej obce dostala do Izraela?
Mam vašej otázke rozumieť tak, že keď niekto vyrástol v malej obci, nemôže sa vybrať do veĺkého sveta? Ale vážne. Do Izraela som cestovala pät rokov ako novinárka, spoznala som tam svojho budúceho manžela, vydala som sa a presťahovala.
Dalo by sa vaše priezvisko Shemesh preložiť do slovenčiny? Má nejaký význam?
Shemesh je hebrejský výraz pre Slnko.
Každodenne informujete slovenských čitateľov o vojnovom konflikte medzi Izraelom a Libanonom. V ktorom meste v súčasnosti pôsobíte?
Momentálne žijem v Tel Avive.
Necítite sa byť v bezprostrednom ohrození? Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste sa vrátili späť na Slovensko?
Klamala by som, keby som povedala, že sa nebojím. Neviem nakoľko je to ohrozenie bezprostredné. Vieme len to, že rakety Hizballáhu môžu dosiahnuť aj Tel Aviv. Ale v Izraeli ste v ohrození permanetne. Ak nie kvôli raketám, tak kvôli samovražedným atentátnikom. Ale musím povedať, že to nie je až také dramatické ako to vyzerá v televízii. O návrate na Slovensko zatiaľ nerozmýšľam, aj keď viem, že moji rodičia a sestra, by chceli, aby som prišla hneď. Ale nikdy nehovor nikdy.
Neobávate sa, že by sa konflikt mohol rozšíriť do ďalších oblastí?
Obávam. Blízky východ je výbušná zmes a stačí malá iskra...
Aké sú vaše pocity? Zrazu žijete v krajine, ktorá sa miestami rúca ako domček z karát.
Myslím si, že Izrael a Izraelčania sú silní a aj túto vojnu ustoja. Otázka je, za akú cenu.
Neprišlo to všetko akosi náhle. Dal sa taký stav, aký je, vôbec predvídať?
Náhle to neprišlo. Hizballáh sám priznáva, že únos izraelských vojakov, ktorý spustil celú vojnu, plánoval niekoľko mesiacov. Na Blízkom východe môžete ťažko predvídať, ale vždy musíte čakať, že niečo príde.
Ako vnímate fakt, že mnohí novinári riskujú aj svoje životy, len aby priniesli informácie priamo z diania. Nie je to príliš nebezpečné?
To je súčasť povolania. Myslím si, že oveľa horšie sú na tom novinári v Libanone. Ale úplne najhoršie podmienky majú novinári v regiónoch, o ktorých hlavne médiá vôbec neinfomujú. A to už nehovorím o civilistoch, ktorí na rozdiel od novinárov nemajú nepriestrelné vesty.
Stretávate sa aj s ľuďmi, ktorí sa presúvajú zo severu krajiny? Rozprávali ste sa s nimi o situácii, ktorá nastala?
Ja som bola v Haife, jej predmestiach aj v Nahariji. Situácia tam je napätá, ľudia sú zavretí v krytoch, ulice sú prázdne a niekoľkokrát za deň hučia sirény.
Prevláda u nich hnev alebo skôr bezmocnosť a smútok v atmosfére strachu?
Zatiaľ by som hovorila o odhodlaní poraziť Hizballáh aj za tú cenu, že v tých krytoch ešte budú zatvorení.
Kde sa väčšinou zdržiavajú? Sú pre ne kryty skutočne bezpečné?
Kryty su bezpečné relatívne. Hlavne v starých domoch sa o ne nikto nestaral a je to na nich aj vidiet. Nie je tam dobré vetranie, ľudia sú natlačení. V novších bytoch už ľudia majú vyhradenú miestnosť, ktorá v mieri slúži ako bežná izba, vo vojne ako "kryt". Ma pancierové dvere, samostatnú klimatizáciu.
Vaša rodina, ktorá je na Slovenku sa o vás neobáva? Nepresviedča vás, aby ste sa vrátili späť?
Presviedča, ale myslim že rešpektuje to, že svoj život mám vo svojich rukách a som dostatočne zodpovedná na to, aby som zvážila riziká.
Vrátite sa vôbec niekedy? Čím vám Izrael učaroval?
Vrátiť sa určite vrátim, nezabuchla som za sebou dvere. Určite na návštevu, či na dlhšie, závisí to od mnohých okolností. Izrael má silný príbeh. Je to krajina postavená prakticky z ničoho. Na Izraelčanoch si vážim najmä to, že sa nevzdávajú a nikdy nepovedia, že niečo sa nedá. Vždy nájdu nejakú cestu ako sa zariadiť.
Petra Nagyová
