Spartak má problémov, že by z nich bolelo aj viac hláv, než je vo vedení klubu. Pohárový zápas s Karvanom totiž ukázal, že nie Slovenský futbalový zväz či rozhodcovia klubu neprajú. Spartak si nepraje sám sebe a čo je najhoršie, ani tým, ktorí sú ochotní zaplatiť vstupné na nechutné divadlo.
Najväčším problémom Spartaka sú peniaze. Ich nedostatok sa odzrkadľuje na chode klubu i na výkonoch futbalistov. Pritom, keď si ich môžu zozbierať takpovediac z trávnika, radšej ich prenechajú inému. Aj preto mali hráči Karvana takú radosť po postupe do ďalšieho kola pohára. Okrem finančného zisku ich však tešilo aj to, že ako prví zaznamenali nielen klubový ale aj národný primát, ktorý im už nik nevezme. Doteraz sa totiž žiaden tím z Azerbajdžana tak ďaleko neprebojoval. Hrdosť, hrať za Spartak, sa však už medzi jeho hráčmi dávno nenosí. Dôležité sú peniaze a väčšina zo súčasného kádra v klube zostáva aj preto, lebo sa bolí, že ich už nikdy neuvidí.
Hoci nikto o tom priamo nehovorí, s týmito problémami pravdepodobne súvisí aj bojkotovanie pohára hráčmi. Po zúfalom výkone v Azerbajdžane i doma sa táto úvaha najviac pretláča do popredia. Čo sa však hmýri v hlavách hráčov, ťažko odhadnúť. Jediný, kto bol ochotný niečo k výkonu povedať, bol samotný tréner Bubenko. Priznal sa, že ho z toho výkonu hlava riadne bolí. Najzávažnejšie však je, že on i hráči potvrdili, že súčasný Spartak nemá koncepciu a nevie, kam chce vlastne smerovať. Problémy má každý deň a so všetkým.
Fanúšikov však problémy veľmi nezaujímajú. Chcú na trávniku vidieť prepotené dresy a radosť z hry i z víťazstva. Tých sa zatiaľ rodí pomenej, no každý verí, že apatia v klube čím skôr pominie. Pred zápasom v Žiline však ešte neopadla. Napomôže tomu padanie hláv?
- gak -
