Ešte len 28-ročná Tamara Sedláčková sa nedávno stala vicemajsterkou Slovenska a to ju oprávňuje štartovať na blížiacich sa (24. 8. – 3. 9.) majstrovstvách Európy v nemeckom Boeglingene. Šestica slovenských žien sa predstaví v súťaži jednotlivkýň, dvojíc aj trojíc a medzi nimi aj sympatická Trnavčanka.
Ako ste sa dostali k bowlingu?
„V podstate sme si prišli s partiou zahrať, začali sme chodiť do bowlingového centra pravidelnejšie. Zúčastnili sme sa jedného skúšobne jedného turnaja a táto hra nás chytila. Postupne sme sa zúčastňovali turnajov v letnom období každý týždeň. Všetko toto sa udialo asi pred dvoma rokmi.“
Je to šport pri ktorom sa dá začínať až v dospelom veku?
„Pri tomto športe je to práveže výhoda, spokojne sa s ním dá začať v neskoršom veku. Také dva, tri roky trvá, kým si človek osvojí techniku a zvyšok súťaženia je už len o psychike.“
Pôsobíte v tíme Tornádo, ktoré tvoria muži aj ženy. Nedá sa vytvoriť v Trnave aj čisto ženský tím?
„Takéto družstvo sa veľmi nedá vytvoriť, pretože bowlingu sa v Trnave venuje málo žien. O niečo viac ich je v Bratislave. Na celom Slovensku je len približne 30 hráčok, takže čisto ženské tímy ani neexistujú.“
Ako si teda viete odhadnúť úroveň a silu súperiek?
„Chodievame na turnaje, ktoré sa konajú napríklad v Bratislave alebo Nových Zámkoch a tam sa stretávajú prevažne najlepšie hráčky. Práve tam vidím tú najsilnejšiu konkurenciu. Východ republiky to až tak vážne neberie, pretože hráčky z Košíc tak často na turnaje nechodia.“
Ako často do týždňa sa venujete tréningu?
„V začiatkoch to bolo veľmi často, aj štyrikrát do týždňa. V Brne sme si našli trénera, za ktorým cestujeme raz týždenne na dve hodiny. V tomto prípade sa dá povedať, že čím je tréning kratší, tým je účinnejší, pretože sa na neho viac sústredíme. Bowling je hra, pri ktorej sa treba veľmi sústrediť a rozmýšľať. Celkovo sa mi tréningy zredukovali na trikrát do týždňa.
Čo treba spraviť preto, aby na súťaži padlo všetkých desať kuželov?
„To je dosť ťažká matematika. Hrávame s excentrickými guľami, ktoré majú vysunuté ťažisko, takže tá guľa sa točí na namazanej časti a posúva sa dopredu. Pred kuželami je suchá časť, kde začne guľa zahýbať. Je to naozaj matematika, treba rátať do úvahy parkety, typ mazania. So zhodením kuželov súvisí veľa faktorov. Hráč si pred hodom musí doslova prečítať dráhu, pozrieť si kde je oleja viac, kde menej. Zároveň musí vedieť ako treba hrať a akou guľou treba hrať. K dispozícii sú rôzne typy gúľ a každá sa chová inak.“
Znamená to, že máte svoje „obľúbené“ gule?
„Mne ju v podstate určil tréner. Hrávam najčastejšie so štrnástkami, čo je váha približne 7 kilogramov.“
Je ten typický bowlingový postoj naozaj taký dôležitý?
„V podstate ide o učebnicový štýl. Dôležité je časovanie a kroky. Najdôležitejšou časťou je správne prevedenie hodu, uvoľnenosť v kyvadle, uvoľnenosť v ruke. Akonáhle použije človek silu, už je každý hod iný. Správnosť prevedenia hodu je vo voľnom kyve paže.“
Vy ste na majstrovstvách Slovenska v Bratislave vybojovali pre seba výborné 2. miesto. Čo však chýbalo k tomu prvému?
„Víťazka majstrovstiev hrá dlhšie excentrickou guľou a navyše bola domáca hráčka. Dokonale poznala svoju dráhu a často na nej trénuje. Bola to pre ňu obrovská výhoda.“
Ako inšpirovať a vyzvať ďalších záujemcov o tento šport?
„Výzva venovať sa tomuto športu je naozaj ťažká, pretože bowling je finančne náročný šport. Topánky stoja 8000 korún, do tisícov ide aj nákup gule. Niečo stojí tréner a prenájom dráhy. V ústrety nám však vychádza Augustín Klčovanský z Galaxy bowling, kde sa usporadúvajú zápasy bowlingovej ligy. Od novej sezóny už prvoligovej, kam sme sa po baráži pred niekoľkými týždňami prebojovali. Keď sa však raz do bowlingu zahryznete, len ťažko sa ho vzdáte.“
Tatiana Čuperková