výtržnosti divákov.
Situácia, ktorá na štadióne vznikla, opäť nastolila otázku, či je Trnava schopná a hodná byť útočiskom slovenskej futbalovej reprezentácie. Podľa predsedu SFZ sú v aj iné mestá, takže niekoľkomiliónová investícia mesta do rekonštrukcie štadiónu napokon môže výjsť nazmar.
Na seneckom štadióne bolo dusno. Nie však z počasia, ale z horkokrvných trnavských chuligánov, ktorých naplno ovládli emócie spojené s alkoholom. Do varu ich priviedlo viacero sporných verdiktov trojice rozhodcov. Už v 31. minúte zahádzali druhého asistenta rozhodcu Hrčku predmetmi a obliali pivom za to, že stret Kožucha s Pečovským (Kožuchovi rozbil obočie) nesignalizoval ako faul v šestnástke. Výtržnosti pokračovali aj po žltej karte Krissa v 39. minúte, ktorú dostal za hranie po odpískaní, hoci bol pri lopte skôr, než Jaška stačil do píšťalky fúknuť. Medzitým sa diváci dožadovali aj troch jedenástok za súperove hranie rukou v šestnástke, pričom v jednom prípade sa tak aj stalo. Ak by Jaška túto situáciu posúdil správne, na štadióne by bol pokoj.
Časté prerušovanie hry k navráteniu zápasovej pohody nepomohlo. Vybičovanú atmosféru neupokojil ani príchod kukláčov. Bitím hlava-nehlava síce na chvíľu urobili medzi divákmi poriadok, no najviac ublížili tým, čo chceli futbal hrať i v pokoji sledovať jeho priebeh.
Futbalu najviac ublížila 78. minúta, keď Jaška po druhý raz v priebehu desiatich minút musel prerušiť hru a z obavy o bezpečnosť hráčov i rozhodcov aktérov zápasu stiahol do kabín. Strety medzi chuligánmi a kukláčmi sa vyostrili natoľko, že diváci hľadali útočisko na hracej ploche. Ešteže nechutné divadlo netrvalo dlho a po dvadsiatich minútach sa opäť mohlo hrať.
Pod hrozbou predčasného ukončenia zápasu sa už našťastie chuligáni neprejavili, hoci rozhodca Jaška prísne vylúčil Kožucha a opäť neodpískal čisté hranie rukou súpera v šestnástke. Napokon sa Trnavčanom podarilo v závere opäť skórovať, čo úplne upokojilo aj tie najhorúcejšie hlavy a zápas sa dohral s polhodinovým oneskorením.
Gabo Kopúnek
