Nič čudné. V útulku s kapacitou 40 je uprostred júla 70 opustených psov. A tak nielenže chýba priestor a financie, ale chýba aj dostatok dobrovoľníkov, ktorí by pomáhali v zariadení aspoň cez víkendy, pretože jeho prevádzka je sedem dní v týždni a pracovitých rúk je málo. Konkrétne do desať párov, ako nám potvrdili dvaja kmeňoví zamestnanci útulku – Ján Moravec a Beata Kollárová.
„V stredu 5. júla sme našli pred útulkom osem šteniatok, pravdepodobne aj s ich ockom, ktorý ’to spáchal‘,“ povedala o domnelo ostatnom prírastku terapeutka, netušiac, že v utorok 18. júla bude pri bráne priviazaný ďalší pes – krásny, velikánsky malamut... Ubytovali ho. Ako inak?!
* * *
„Neviem, obávam sa však, že keby sme mali aj niekoľkonásobnú kapacitu, naplnila by sa. Opustených psov v meste stále pribúda...“ uvažoval, sprevádzajúc nás od koterca ku kotercu, Ján Moravec. Každému obyvateľovi sa prihovoril po mene, o každom porozprával krátku story príchodu do útulku. V kotercoch „bývajú“ psíky po dvoch – troch. Najlepšie si vraj rozumejú, ak pes dostane za spolubývajúce fenky.
Chovať psa, ba dokonca bojové plemeno, je dnes „trendy“. Majitelia psov sú však rôzni. Časti z nich naozaj niet čo vyčítať. Vzorne sa o psa starajú, vedia čo je vôdzka, náhubok i vrecko a schránka na exkrementy, a jeho chovom nikoho neobmedzujú a nerušia. Niektorí vypustia svoje psy na ulicu a nechajú ich, nech sa samé vrátia domov. Ak sa nevrátia, neobťažujú sa ich hľadať. Chybu robia občania, ktorí takéto psy odchytia a prinesú ich do útulku a tým ich vlastne odsúdia, že sa so svojím „páničkom“ nikdy nestretnú.
V útulku už poznajú aj inú kategóriu. „Psíčkarov“, ktorí prinesú vlastného, nepotrebného psa a vymýšľajú si, že ho našli a ako im je ho ľúto. Dobre je, ak aspoň anonymne pošlú za psom aj očkovací preukaz. Ušetria tým útulku peniaze za vakcínu.
Niektorých majiteľov opustených a nájdených psov sa dokonca podarí zistiť. Ale nakoľko psy nesú známky týrania, nielenže ich z útulku „domov“ nevrátia, ale často zvažujú aj trestné oznámenie na tyrana. „Máme veľa problémov, ale najviac nás vyčerpáva boj s ľudskou bezohľadnosťou a hlúposťou,“ konštatuje I. Nováková.
Do útulku vraj často prídu ľudia tvrdiaci, že o útulku vôbec nie je počuť, že ani nevedeli, že takéto zariadenie sa na území mesta nachádza. Ťažké srdce majú „útulkári“ na Mestskú televíziu Trnava, ktorá vraj snahu útulku o zviditeľnenie vytrvalo ignoruje.
„Zo všetkých síl sa snažíme naprávať to, čo človek na zvieratách beztrestne pácha. Ale aj peňazí je málo. Hľadáme sponzorov, ktorí by nám vedeli sprostredkovať novú plastovú unimobunku pre šteniatka, pretože nám chorľavejú a mali by byť v dezinfikovateľných priestoroch,“ hovoria opatrovatelia. Radi by natočili krátky spot, ktorý by sa premietal na veterinárnej klinike.
A propos, Veterinárna klinika na Zavarskej ceste! Doktori a sestričky z nej sa „klientom“ útulku venujú takmer každodenne. Neoceniteľnou pomocou pre útulok sú aj koberce, krmivo, uteráky a dezinfekčné prostriedky od sympatizantov Združenia na ochranu zvierat, ktoré útulok prevádzkuje. Výraznou pomocou sú tiež darované dve percentá z odvedených daní, ktorých použitie je do haliera evidované v účtovných knihách...
* * *
Podľa pracovníkov útulku, ročne sa tu premelie okolo tisícky štvornohých „priateľov človeka“. Pre niektorých je útulok iba prestupnou stanicou, iní sa stávajú jeho „trvalým inventárom“. Šteniatka patria do šťastnejšej skupiny, ktorá sa dočká adopcie, staré a choré psíky k tej druhej. Opatrovatelia robia pre svojich „klientov“ čo môžu. Varia im, kŕmia ich, napájajú, kúpu, čistia im koterce. Všetko s láskou, pohladením a zanietením, lebo bez toho by to skrátka nešlo. Pritom však apelujú na všetkých majiteľov psov, aby sa voči svojim zverencom správali zodpovedne. Pes predsa nie je záležitosťou krátkodobej zábavy, hoci veľa ráz sa ním najmä v rodinách s deťmi stáva. Ale nielen v nich. A keď už s ním nemá kto ísť na prechádzku, keď doma odrazu zavadzia a nemá miesto, ocitá sa na ulici a následne v útulku. Trnavskí havkáči vlastne majú šťastie, že od roku 2004 na území mesta takéto zariadenie existuje. Lenže aj ono – ako všetko - má svoju kapacitu. A každý, kto má psíkov rád, sa spytuje: Má tento problém riešenie?
- pe -