skej neslobody. Niektorí už nie sú medzi nami, mnohí potichu mlčia. Pochopiteľne, o temnej minulosti sa im veľmi hovoriť nechce.
V Trnave však už aj oni majú svoj pamätník, ktorý vyrástol hneď vedľa krajskej knižnice v Ružovom parku. Každodenne sa vedľa neho zastavujú skôr tí starší, kladú k nemu kvety, ba dokonca sa pri ňom aj spoločne fotia. Aj oni boli nespravodlivo prenasledovaní?
Autorom nového diela je tridsaťpäťročný absolvent Vysokej školy výtvarných umení, sochár zameraný na reštaurovanie, Tomáš Mocman, ktorému opracovanie hořického pieskovca trvalo zhruba dva mesiace. „Kameň som si dal priviezť z Čiech a je výhodný v tom, že sa dobre opracúva, má peknú farbu a rovnomernú štruktúru,“ vysvetlil nám sochár, ktorý si s priateľom a absolventom umeleckej priemyslovky Mariánom Pirevozníkom prenajal v Šúrovicach pozemok, aby mohli spoločne realizovať kamenárske práce.
„V prípade takýchto väčších vecí vždy ide o exteriérovú záležitosť a samozrejme, sa berie do úvahy aj prašnosť a hluk,“ dodal. Reťaz, ktorá lemuje kameň, je z nerezu s imitáciou bronzového povrchu. Dôvod je jednoduchý, bronz je príliš atraktívny pre zlodejov. Strach z toho, že by si ho pomýlili, však nemá. „Tí to dokážu veľmi dobre rozlíšiť a starostlivo si zisťujú, o aký materiál ide, pretože by s tým mali veľa roboty a keby to odpílili, napokon by z toho nemali nič,“ usmial sa. Potom, čo si na kameni vyznačil hrubé kontúry, nasledoval svoj umelecký zámer a postupne ho opracúval. To, čo z neho vzniklo, napokon môžete vidieť aj sami.
„Kamenný blok symbolizuje národ ako taký. Prasklina je pokusom síl v minulosti, ktoré sa snažili národ roztrieštiť a reťaz vlastne symbolizuje ľudí, ktorí sa snažili ten národ udržať pokope, kde každé ohnivko predstavuje jedného disidenta,“ opisoval nám autor svoju ideu. A napokon, stretom reťaze a praskliny sa vytvoril symbolický kríž, symbol utrpenia.
Aj v jeho rodine boli takí, ktorí mali problémy s prenasledovaním, a preto je rád, že ľudí pamätník nenecháva nečinnými. Hoci ide o jeho prvotinu, momentálne už robí na pamätnej doske Alfreda Wetzlera. „Bol to prvý Žid, ktorý utiekol z koncentračného tábora a priniesol svedectvo o tom, čo sa tam dialo.“
Uvažuje však aj nad tým, že by bolo možno zaujímavé urobiť plastiky, prípadne postavičky všeobecne známych osobností v centre mesta.
Petra Nagyová, foto: autorka