ve Vlastivedné múzeum v Hlovovci v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave. Archeológovia tam pod valom z predmestského osídlenia vo viac ako dvojmetrovej hĺbke našli aj črepový materiál. Nad zaniknutým valom sa nachádzali nálezy keramiky, skla a kostí z obdobia baroka, teda zo zhruba 17. a 18. storočia.
„Cieľom archeologického výskumu bolo zistiť vývoj opevnenia v čase vzniku mesta a odkrytie starších vrstiev predmestského osídlenia,“ povedal pre MY – Trnavské noviny riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský, pod vedením ktorého výskum prebieha.
V záhradách múzea vykopali archeológovia jednu z bášt hradobného systému a pri nej urobili dve 250 centimetrov hlboké sondy, kde zisťovali val opevnenia. „Mali sme indície, že v čase vzniku mesta budovali ľudia najskôr veže a pomedzi ne nasypali hlinený násyp, teda val. Hlinu naň získavali z vykopaných priekop v okolí opevnenia. Neskôr, asi v 14. storočí, vybudovali hradobný múr a bašty, čiže otvorené veže. Predpokladali sme, že násyp opevnenia mal v minulosti na vrchole palisádu. Počas výskumu sme ju však nenašli. Pravdepodobne bola zničená pri výstavbe hradobného múru,“ vysvetlil J. Urminský.
Na archeologickom výskume sa podieľa aj Anna Šuttová zo Západoslovenského múzea v Trnave, študenti archeológie Univezity Komenského v Bratislave a Trnavskej univerzity. Výskum prebieha pod metodickým dohľadom Ivana Staníka z bratislavského pamiatkového úradu. Vo výskume budú ďalej pokračovať pri nárožnej juhovýchodnej veži mestského opevnenia.
Renáta Kopáčová
