vyznáva sa starosta malej dedinky Kľačany Jaroslav Banák, ktorý 1.júla spolu s jej obyvateľmi oslávil 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci. A zdá sa, že ľudia mu dôverujú, pretože na starostovskom tróne sedí už od 1.decembra 1985 a dodnes patrí medzi najdlhšie úradujúcich predstaviteľov obce.
História obce
Malebná obec Kľačany sa nachádza v trnavskom regióne, v údolí medzi Hlohovcom a Nitrou a má okolo tisíc obyvateľov. Prvý krát bol jej názov uvedený v roku 1256, keď vtedajší pisár zapísal jej názov ako Kelechten. Podľa mnohých autorov má svoj základ v slove klčovať, pričom pôvod tohto výrazu možno hľadať u poľnohospodárov, ktorí zakladali nové sídliskové lokality. Každá dedina musela mať počas stredoveku vytvorené poľnohospodárske zázemie, avšak hlboké a ťažko priechodné lesy bolo potrebné výrazne obmedziť. Stromy sa spílili a drevo sa využívalo na výstavbu domov či hospodárskych budov. Po stromoch však ostali pne, kriačiny i konáre. Časť z nich sa spálila na mieste, aby popol zúrodnil pôdu. No často bolo potrebné pne zo zeme vytrhať- vyklčovať. Hoci sa Kľačany spomínajú v prameňoch až od začiatku druhej polovice 13. storočia, v sídliskovej podobe vznikli už oveľa skôr. Môže o tom nasvedčovať aj nález kruhového opevnenia - rondelu, ktorí v chotári Kľačian objavili nitrianski pracovníci Archeologického ústavu v júni v roku 1993. Aké boli osudy tejto obce od jej skutočného založenia po rok 1256 však nie je známe. Jej územie zrejme tvorilo jedno z hradných panstiev, kde obyvatelia vykonávali rôzne služby pre hrad, dodávali poľnohospodárske produkty, chovali a lovili lesnú zver, vtáky a ryby, vyrábali látky, zbrane, opravovali budovy hradu, ale aj strážili jeho okolie. Podľa mnohých záznamov sa v obci zistila niekoľkostoročná vinohradnícka tradícia, ktorá postupne zanikla. Na dokumentoch z konca 18. storočia sa vyskytuje aj vtedajšia obecná pečať, na ktorej bola zobrazená kvetina, pravdepodobne ruža s dvoma listami. Z času načas počty obyvateľov obce znižovali choroby, proti ktorým neboli v danej dobe žiadne lieky. Výnimkou nebola ani cholera. V Kľačanoch žili v minulosti ľudia vyznávajúci minimálne tri rôzne náboženstvá. Pôsobili tu obyvatelia rímsko-katolíckeho vierovyznania, prívrženci evanjelickej cirkvi a tiež vyznávači židovskej viery. Miestny katolícky chrám, Kostol sv. Martina, však vznikol až neskôr, a to v roku 1933.
Prvá publikácia o Kľačanoch
Tento rok vznikla v histórii prvá publikácia o Kľačanoch. Dôvodom na jej vydanie bolo práve 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Publikácia je neveľká formátom, ale bohatá svojím obsahom a čitateľovi ponúka pohľad do rozsiahlej minulosti až po súčasnosť. „Nachádzajú sa v nej informácie o živote, práci i kultúre našich predkov, významné dejinné udalosti a prelomové obdobia, ktoré súvisia s obcou, ale aj najnovšie vývojové etapy,“ vysvetlil nám Jaroslav Banák. Pri písaní publikácie autori využili všetky dostupné pramene, písomné dokumenty, ale aj nepísané, ktoré odhalili archeológovia či historici. Aj preto v sebe obsahuje mnoho zaujímavostí.
Aj tu sa stavajú nové domy
Po tom, čo v obci skolaudovali obecný vodovod, sa v obci začala venovať pozornosť likvidácii starého majera. Po vyčistení vznikli nové stavebné pozemky, ktoré v roku 1990 rozparcelovali a o rok neskôr na mieste vybudovali inžinierske siete (vodovod a cestu). V súčasnosti tam stojí komplex 23 rodinných domov. Keďže je plocha momentálne zastavaná, obec pristúpila k vypracovaniu štúdie, na základe ktorej chystá 51 stavebných pozemkov. „Samozrejme tam nebudú chýbať inžinierske siete, kanalizácia, vodovod, elektrika ani cesty. V súčasnosti v obci ukladáme rozvody pre káblovú televíziu,“ uviedol starosta. Finančné prostriedky by rád získal z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Skúšobná prevádzka ČOV začne už čoskoro
Obec sa snaží byť sebestačná. Má vlastný obchod, vďaka odkúpenému nákupnému centru od Jednoty, ku ktorému došlo v roku 1991. Obecný úrad získal úver vo výške tri milióny korún so splatnosťou do marca 1996. O rok v apríli sa začalo s plynofikáciou dediny, ktorá bola ukončená o päť mesiacov neskôr v tom istom roku. V rokoch 2000 až 2002 sa začala projektová dokumentácia Čističky odpadových vôd. V súčasnosti sú už vybudované betónové nádrže, ktoré budú slúžiť ako reaktory čistenia. Jej skúšobná prevádzka a odkanalizovanej časti obce by mala prebehnúť už v auguste až septembri tohto roku.
Rekonštrukciu cintorína si robili svojpomocne
V minulom roku sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia miestneho cintorína. Vybudovala sa hlavná prístupová cesta k domu smútku, hlavná cesta na novú časť cintorína a ostatné cintorínske chodníky, na ktoré sa použilo asi 800 metrov štvorcových zámkovej dlažby. Na celom cintoríne zároveň pribudlo aj nové osvetlenie, pričom všetky práce, ktorých hodnota presahovala 1 milión korún, si obec robila svojpomocne. Odborné práce počas výstavby riadil a vykonával Jozef Lampaský. Rozvoj obce sa však nezastavil, pretože vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života pokračuje aj v dnešných dňoch.
Základná škola sa zlúčila s materskou
V školskom roku 2002/ 2003 sa v obci na základe decentralizácie štátnej správy na samosprávu zlúčila základná škola s materskou, čím vznikol nový právny subjekt, ktorej riaditeľom je Rastislav Murín. V súčasnosti má Základná škola s materskou školou v Kľačanoch celkom 10 tried a 180 žiakov, pričom do školy chodia aj žiaci zo susedného Sasinkova, pretože tamojšiu školu zrušili. Pri jubilejnom 750. výročí prvej písomnej zmienky o obci oslavovala svoje 50. výročie od slávnostného odovzdania budovy aj Základná škola (ZŠ), ktorá doposiaľ dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Každoročne to dokazujú aj žiaci na súťažiach a olympiádach. Okrem geografickej, každoročne obsadzujú popredné miesta aj v športovej súťaži triednych kolektívov pod názvom Zdatné deti. Ku Kľačianskej desiatke, ktorá sa organizuje vďaka pedagogickým zamestnancom, sa každoročne v marci pridáva aj súťaž dedinských škôl v skoku do výšky pod názvom Kľačianska latka. V tomto roku bol jej jubilejný 36. ročník. Prostredníctvom projektu Otvorená škola bol upravený športový areál - rozbehové dráhy a sektor na skok do diaľky. Na škole sa organizuje aj súťaž v prednese poézie a prózy, okrem toho vyniká výtvarnými i speváckymi súťažami a usporadúva divadelné predstavenia a zaujímavé výlety. Zapojila sa aj do projektu Comenius, v rámci ktorého spolupracujú štyri zahraničné školy z Portugalska, Poľska, Turecka a zo Slovenska. Je zameraný na ich medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania a komunikácie v anglickom jazyku. V rámci celoslovenskej organizácie Strom života sa na škole realizujú aktivity v oblasti enviromentálnej výchovy, kde žiaci pozorujú kyslé dažde a množstvo ozónu, čím si pestujú kladný vzťah k životnému prostrediu. Škola má vďaka projektu Infovek zriadenú učebňu výpočtovej techniky a tiež pripojenie na internet. Okrem zrekonštruovaných dielní, sa opravným prácam podrobila aj telocvičňa. V materskej škole sa od školského roku 2004/ 2005 zasa zmenila prevádzka. Jedna trieda ostala v celodennej a druhá iba v poldennej prevádzke. Medzi výrazné úspechy, ktoré však dosiahla, patrí I. miesto v celoštátnej súťaži výtvarných prác Kubík. Tiež bola prijatá do Národnej siete Škôl podporujúcich zdravie na Slovensku a úspech získala aj vďaka I. miestu vo výtvarnej súťaži Jesenné zázraky prírody. Pedagogický kolektív materskej školy sa snaží úzko spolupracovať s učiteľkami prvých ročníkov základnej školy a spoločne poriadajú jednodňové výlety do okolia a pripravujú aj bohaté kultúrne programy na rôzne podujatia v obci.
Stretnutie Kľačian Slovenska
Je to ale zábava, keď sa spolu stretnú všetky slovenské obce, ktoré v sebe nesú názov Kľačany. Myšlienka uskutočniť ich spoločné stretnutie vznikla v roku 1993 v obci Čierne Kľačany na podnet starostu obce Petra Horného a tajomníka Matice slovenskej Stanislava Bajaníka. Prvé stretnutia sa teda uskutočnilo tam pri príležitosti odhalenia čiernokľačianskej pixidy, schránky zo slonovinovej kosti. Na toto stretnutie prišli občania z Hronských, Liptovských, Slovenských, Turčianskych a Kapušianskych Kľačian. Samozrejme nechýbali ani Kľačany pri Hlohovci a každá obec sa predstavila kultúrnym programom. V roku 1999 obec privítala slovenských Kľačancov práve u seba, pričom tieto stretnutia sa opakujú v dvojročných intervaloch a majú aj ekumenický charakter, pretože ide vždy o program kultúrneho, duchovného a spoločenského súžitia obcí. Futbalisti si vždy zmerajú sily na miestnom ihrisku. V dopoludňajších hodinách sprievod občanov zúčastnených obcí zamieri do kostola na sv. omšu a poludnie sa nesie v duchu viachodinového programu. Zábava vždy pokračuje do neskorých večerných hodín.
Poľovníkom PZ Tŕstie Kľačany sa darí
Poľovné revíry Kľačian sa nachádzajú na okraji pohoria Považský Inovec. „Poľovníctvo v našej obci prešlo tiež historickým vývojom,“ povedal nám starosta. Najnovšie vzniklo v roku 2003 poľovné združenie Tŕstie Kľačany, ktoré má 11 členov a jedného čakateľa. „Okrem ochrany a ošetrovania zveri vo svojom revíri sa zúčastňujeme aj verejného života, pomáhame pri budovaní a skrášľovaní obce. Pre občanov poriadame v júni, v mesiaci poľovníctva, posedenie pri srnčom guláši a zúčastňujeme sa aj akcií, ktoré usporadúva Slovenský poľovnicky zväz,“ poznamenal predseda združenia, ktorým je samotný starosta Jaroslav Banák. Kľačianski poľovníci tak nesmú chýbať na výstave Poľovníctvo a príroda, no ani na Poľovníckych dňoch vo sv. Antone na poľovníckom zámku. V ich revíri sa nachádza najmä malá zver ako bažanty, zajace poľné, jarabice a pri potoku kačice divé, nájde sa však aj srnčia zver a okrajovo vysoká zver i diviaky. Odmenou za celoročnú starostlivosť poľovníkov potom bývajú úspešné poľovačky na konci roka.
Viete čo je Kľačianska desiatka?
Na podnet učiteľa telesnej výchovy miestnej Základnej deväťročnej školy Viliama Hrčku sa 6. novembra 1972 uskutočnil prvý ročník bežeckej súťaže, ktorá je v súčasnosti známa ako Kľačianska desiatka. Prvých päť ročníkov sa konalo v rámci školských súťaží žiakov základnej školy. Na šiestom ročníku sa už podujatie rozšírilo o kategórie dorastencov a mužov a v ďalšom roku sa predĺžila trať v kategórii mužov a veteránov o 10 000 metrov, pričom bežeckých pretekov sa zúčastnili aj športovci z Čiech. Neskôr sa pridali aj pretekári z Maďarska a od 12. ročníka súťaže behajú 10 000 metrov aj ženy. Kľačianska desiatka sa dnes každoročne koná ako súčasť celoslovenskej bežeckej ligy a v tomto roku oslávi svoje 35. výročie. Významným bežcom, ktorý reprezentuje Kľačany aj v celoslovenskom meradle je Miroslav Čierny. No v obci behajú asi všetky generácie, najmenšími počnúc až po najstaršieho Tibora Vanya, ktorý sa Kľačianskej desiatky pravidelne zúčastňuje.
