Všetky zraky smerovali k Táničke. Nakoniec ju Rasťo odviezol do Piešťan, kde vzhliadli volejbalový zápas a zjedli čokoládovú tortu. Osy neštípali. Naďalej júlujeme. Pondelky v rozpálenej redakcii a v horúcom teréne. Príliš dusno, takmer búrka. Ale rotujúce ventilátory dokázali všetky chmúry rozohnať. Utorky na roztápajúcej sa zmrzline. Hádanie sa s nevrlými čašníkmi. Aj nám je teplo, nielen im. Úsmev však poteší. Tonnymu sme museli vysvetliť, prečo je pravítko nepresné. Rasťo s Dudushkom mu dali vážnu meračskú lekciu. Nemohol pochopiť, že ľudské oko pohľad skresľuje a čím viacej milimetrov, tým sú väčšie. Dokonca niekde v diaľke má taký centimeter možno aj kilometer. A hneď v nás skrsol nápad – namiesto dovolenky hľadanie kilometrového centimetra. To je niečo! Tonny nakoniec uznal, že máme pravdu. Lubby naďalej konkuruje Bulharom so zeleninou. Lucia nás očaruje svojim prízvukom, úsmevom a námorníckym tričkom. Peťka sa zatúlala motoráčikom až za Hlohovec, do Kľačian. Vytešená z krás nášho regiónu jej nevadilo ani horúce slnko nad hlavou. Renátka sa dala na archeológiu a Janka sa k nám po dlhšej chorobe vrátila v úžasnej nálade. Chytáme bronz, čakáme na zlato.
