Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
POVZDYCH ROBOTNÍKA KAMEŇOLOMU V ROKOCH PRIMITÍVNEJ ŤAŽBY: ,,TO LEN MY, JEDNODUCHÍ ĽUDIA MUSÍME KLADIVOM MLÁTIŤ. KIEŽ BY SA NAŠE DETI MALI LEPŠIE!“

Posledný hvizd lokomotívy majstra mašinistu!

Písal sa rok 1923 a Jozef Židek z Trstína, ktorý sa nedávno vrátil z vojny začal pracovaťv kameňolome najprv ako robotník, neskôr ako strojvodič-mašinista na železničke, ktorá viedla z bukovského kameňolomu na prekládku pri železničnej stanici v Smolenici

ach. Prinášame spomienky jeho syna Olivera na časy, keď v okolí Trstína a Smoleníc kraľovali parné lokomotívy a ich pískanie prebúdzalo obyvateľov blízkych dedín.

Kde je ich počiatok a kde koniec...?
Pálffyovci potrebovali prepojiť chemickú továreň s Dobrou Vodou. A preto postavili lesnú železnicu. Na Dobrej Voda vyrábali z dovezeného dreva vyťaženého v smolenických lesoch drevené uhlie. To potom privážali späť do fabriky. ,,Ako chlapci sme pozorovali vagóniky naložené drevom,“ spomína na časy železničky v Trstíne rodák z tejto obce, šesťdesiatpäťročný Oliver Židek. Po trati premávali tri parné lokomotívy. ,Pomenované boli podľa pálffyovských kontés. Jedna z nich sa volala Lucia Chemická fabrika sa nachádzala v lokalite Majdán pri Horných Orešanoch. ,,Z technického hľadiska mali parné lokomotívy na medzivojnovú dobu veľmi slušné parametre. Dokonca prevážali aj ľudí, pretože pálfyovci vlastnili malý osobný vagón a motorovú drezinu,“ vysvetľuje O. Židek. V tom čase, keď po trati šla drezina alebo vagón s ľuďmi, to bola veľká atrakcia. Vagóny slúžili nielen na prevážanie robotníkov, ale občas nimi dopravovali aj ľudí na nedeľné výlety do neďalekých lesov.

Skryť Vypnúť reklamu


Železnica, ktorá viedla z kameňolomu Buková, slúžila na odvoz vápna a hlavne kameňa. Obec Buková mala pôvodný názov Biksarda obyvateľov nazývali vápenkári, pretože veľa rodín v obci sa živilo pálením vápna. Na to používali pece, ktoré boli značne primitívne, avšak majstri-vápenkári dokázali v nich vysokokvalitne spracovať vyťažený vápenec. Kúrili v nich bežným bukovým drevom. V minulosti vozili dedinčania pálené vápno vozmi, ktoré ťahali kone. Neskôr, keď vznikla železnica, ho odvážali vagóny. Na prekládke pri železničnej stanici v Smoleniciach ho robotníci prekladali na štátne vagóny. ,,V najväčšej sláve železnička patrila aj trnavskému cukrovaru, lebo z kameňolomu vozili saturačný vápencový kameň, ktorý používali pri výrobe cukru.“ Neskôr sa výroba v kameňolome z vápenky premenila na ťažbu štrkopieskov a kameňa. Opäť celý náklad vozili na prekládku. ,,Kameňolom poskytoval prácu ľuďom z okolia. Vďaka nim sa postavili cesty a domy. Ťažba v okolitých kameňolomoch mala a má aj svoje negatíva. Hluk, prach a o trasy domov sú sprievodné javy ťažby i v súčasnosti,“ podotkne O. Židek.
Jeho otec pracoval na tejto železnici až do roku 1963. Začínal ako obyčajný robotník, neskôr získal dekrét spôsobilosti na prevádzku rušňa s parným kotlom na dráhach, ktoré neslúžia na prepravu osôb. ,,Na tento dekrét bol veľmi hrdý. Spolu s ním mal túto kvalifikáciu ešte jeden pracovník, starší len o pár rokov. Páni Slovák a Židek , to boli majstri „mašinisti.“ Spoločne paru prevádzkovali až do jej zrušenia v polovici päťdesiatych rokov. Vtedy už prevádzkari zvažovali, či nie je výhodnejšia automobilová doprava, ktorá sa v tom čase veľmi rozbehla. Ekonomicky bola výhodnejšia na prepravu materiálu z kameňolomu k prekládke železničnej stanice Smolenice.
,,Udržiavať takúto železničku nebolo vôbec jednoduché. Napriek tomu, že neprepravovali osoby, bola to vysokonákladová prevádzka. Bolo potrebné zabezpečiť kvalifikovanú obsluhu lokomotívy, museli udržiavať koľajovú trať, čo bolo finančne nákladné a javilo sa ako nerentabilné.“ Takisto aj prekladanie nákladu z vagónikov na štátnu dráhu nebolo zadarmo. Preto sa koncom päťdesiatych rokov objavili na cestách „trambusy“ a trať medzi lomom a prekládkou zmizla. V miestnom lome železnica ostala a úsek na prekládke využíval zvyšok železničky na posun vagónov lanom. Posledné roky na trati nahradili parné lokomotívy motorovými na naftu ,,Pre starých majstrov to bola úplná pohroma. Mali slzy v očiach, no neplakali. Parný stroj, to bolo pre nich niečo ako vlastné dieťa“ zaspomína O. Židek.
Majstri chodili do práce i v nedeľu, pripraviť lokomotívy na pondelok. Nepozerali na čas. Čistili vymývaním kotol od sadzí a nánosov vodného kameňa a táto údržba im zabrala takmer šesť hodín. ,,Otca sme vždy vyčkávali s obedom, niekedy prišiel i hodinu po dvanástej. Mama bola nešťastná z toho, že má muža, ktorý robí čierne remeslo.“ Totiž montérky mali mašinisti neustále zamazané od vazelíny. Vo vráskach na koži sa im usádzali sadze, ktoré nešli zmyť ani vodou. ,,Keď otec prišiel z práce, najprv si do lavóra napustil teplú vodu. Namydlil sa, ale opláchol sa v druhom vedre, pretože nechcel, aby všetka tá čiernota šla do vody v lavóre.“ Protipólom k mašinistom boli pracovníci kameňolomu. Tí boli od prachu celí bieli. V pondelok však šli do práce s čistými montérkami a s vyblýskanou mašinou.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas svetovej hospodárskej krízy, ktorá začala v roku 1929 v USA, nastal v kameňolome útlm ťažby. V tom čase zo štyridsiatich robotníkov tu ostali pracovať traja. Dvaja mašinisti a jeden vedúci, ktorý dozeral na ich prácu. ,,Otec spomínal, že v tom čase vôbec neťažili a nemali čo robiť. Preto im “ páni“ dali kopať studňu na nádvorí kameňolomu. A tá je tam dodnes.“
Ešte v dvadsiatych, i neskorších rokoch minulého storočia využívali občas železničku nielen na prepravu kameňa, ale aj iným spôsobom. Súviselo to so vznikom telovýchovnej organizácie Sokol, ktorá združovala najmä robotnícku mládeži dospelých. Tu vznikla i myšlienka zriadiťv prírode letné lokality na regeneráciu a spolkové vyžitie. Pri vápenke vznikla osada Sokolské chaty, populárna dodnes. ,,Ubytovne tu stavali z odpadu zo železničných vagónov. No i zámožnejší Trnavčania si tu vybudovali letné chatky.“ Dopravovali sa vlakom do Smoleníc, dvesto metrov po prekládku prešli pešo a tam nasadli do vagónika. Lokomotíva ich vyviezla hore, do lomu. Bol to taký familiárny spôsob prepravy a bývala to veselá udalosť. Do takéhoto dreveného vagóna sa vošlo desať až pätnásť ľudí.
Inou atrakciou pre miestnych mládencov bolo spúšťanie sa samospádom na malých podvozkových vagónoch, ktoré mali plošinu nad osami. ,,Bola tam i brzda. Neďaleko prekládky bolo prvé futbalové ihrisko v obci. V nedeľu popoludní niektorí chlapci odišli z ihriska, a keď bol vozík k dispozícii, tak sa na ňom vozili. Bolo to v rokoch 1948 – 55,“ hovorí O. Židek. Keďže jeho otec tu pracoval, tak mal väčšie možnosti sa pohybovať v priestoroch železničky. ,,Často som nosieval otcovi obed.. Trať viedla popri potoku a z neho počas obeda ťahal do mašiny vodu, aby mohol vyrábať paru. Keď mi dovolil zapískať alebo dokonca uviesť mašinu do chodu, bol som vo vytržení. A keď ma vyviezol do Vápenky, to už bol výlet,“ dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď likvidovali železnicu a koľaje, vznikli myšlienky premeniť obe, teda pálffyovskú i vápenkovú, na rekreačné účely. Spájali územie v okolí Bukovej a Smoleníc a pre turistov sa mohli stať lákadlom. Tá, čo viedla do chemickej továrne mala až 25 kilometrov a šla po vrstevnici Malých Karpát. Po strate prepravnej funkcie železničky však nevznikol žiadny program ani návrh, ktorý by dokázal bez výraznejších ekonomických nákladov živiť jej ďalšiu prevádzku. Nenašli sa peniaze ani ochota na konzerváciu. ,,Ukončili sa všetky aktivity, mašiny sa demontovali a koľaje šli do šrotu. Dodnes ich však niektorí používajú ako stĺpiky v záhradách. Drevené podvaly sa popálili.“ Z trubiek, ktoré sa nachádzali v kotloch, a v ktorých sa tvorila para, rozrezali. Ľudia ich zbierali a robili si z nich ploty.
Dlhé roky sa však dala trasa používať ako turistický chodník. No ani ten už dnes neexistuje. Všetko pozarastalo kríkmi a trávou.
Z mašiny, na ktorej jazdil Jozef Židek, ostala len píšťala, ktorú sa im podarilo zachrániť. Obaja mašinisti protestovali, keď im autogénmi rozpaľovali stroje. ,,Ale bola taká doba, parná lokomotíva bola nerentabilná. Zavelili, že železo je potrebné pre inú výrobu. A doba nebola ani bohatá, ani naklonená k tomu, aby vôbec niekto uvažoval o zachovaní rušňov.“
Na koľaje nastúpili motorové rušne, no tie boli obom mašinistom na smiech. Interiér si prerobili tak, ako boli stavané stroje- tie ich- na paru, s ktorými strávili takmer celý život...

Po pôvodnej koľajovej dráhe jazdilo za jedným rušňom desať až pätnásť vagónov. Vpredu bol rušňovodič s kuričom. Na poslednom vagóne stál „brenzér“. ,,Išlo školeného brzdára, ktorý obsluhoval brzdu, keď šli z kameňolomu na prekládku, čo bolo dolu kopcom.“ Zotrvačnosť naložených vagónov bola príliš vysoká a tlačili do mašiny, ktorej úlohou bolo chod pribrzďovať. Vagóniky pod týmto tlakom vypadávali z koľají, preto úlohou „brenzéra“ bolo zablokovať posledný vagón tak, aby sa tlak vyrovnal. Dávnejšie vyplácali robotníkov týždenne, každú sobotu. Práca to však bola veľmi slabo platená.
,,Aj ak by dnes bola železnička i v takom stave, v akom bola v čase svojho rozmachu, len veľmi ťažko by spĺňala normy na prevádzku z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť.“ Tie by možno splnili pálffyovské vagóny na prepravu osôb o trati nehovoriac. Na tejto dráhe pracoval taktiež mašinista Ľudovít Kostelecký z Trstína. Ďalší už pochádzali z okolitých obcí. Rušňovodiči z oboch železníc sa mali vo vzájomnej úcte, často si vymieňali skúsenosti z prevádzky strojov. Všetci, čo zanechali na železnici svoje mozole, mali vzťah k práci a vážili si ju, napriek tomu, že nezarobili veľa. Najmä vzťah medzi mašinistami pánom Slovákom a Židekom bol úžasný. ,,Pracovali spolu tridsať rokov a zaujímavé napríklad bolo, že nikdy si nepotykali, vždy si onikali. Takýmto spôsobom sa uctievali v remeselnom jazyku.“
Do práce chodili bicyklom, dokonca aj v najväčších mrazoch. Vtedy však pneumatiky obalili reťazami, aby na poľadovici nespadli. ,,Až v závere kariéry si otec kúpil vtedy moderný malý motocykel Pionier. Takto jazdil do práce posledných desať rokov.“
Ľudia v kameňolome sa tešili, ak sa ich potomkovia uplatnili v inej oblasti ľudskej činnosti a nemuseli robiť ťažkú manuálnu prácu. ,,Otec zasvätil štyridsať rokov svojej práce kameňolomu, doprave a lokomotíve, ja som rovnaké obdobie pracoval ako učiteľ matematiky na strednej a vysokej škole.“
Zo železničky dnes zostala len nostalgická spomienka, bývalá chemická továreň na Majdáne sa postupne rozpadá, kameň sa ťaží na vzdialenejších miestach kameňolomu. Posledné stopy po koľajach kedysi slávnych železničiek tejto lokality miznú v tráve a dejinách.

Rasťo Piovarči
foto: autor, archív Oliver Židek, -ds-

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  3. Pomáhajte čítaním
  4. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  5. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  7. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 29 111
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 471
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 401
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 980
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 855
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 718
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 003
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 817
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 965
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 599
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Vzniklo nové Konzorcium slovenských univerzít U10+

Rektori desiatich slovenských univerzít sa dohodli na vzniku Konzorcia slovenských univerzít U10+, s potenciálom rozšírenia o ďalších členov.

Trnava hľadá dobrovoľníkov

Pre administratívnych pracovníkov je odmena 70 eur na deň.

V Osádke už vykonali viac odberov ako má dedina obyvateľov.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?