Zhodou okolností, jediným celkom s ktorým prehrali obe stretnutia boli práve Bojnice, takže v prípade víťazstva by boli na ich mieste. Ak hovoríme o úspešnejšej jari, tak počas nej stratili päť bodov, pričom remíza na pôde postupujúcich Nových Zámkov znamená skôr zisk. Jeseň, pre úplnosť priniesla stratu deväťbodovú, keď sme navyše prišli o dva body z Martina, ktorý po jeseni zo súťaže vystúpil. A to k zásadným zmenám v družstve neprišlo, ani trénerským, ani hráčskym. Z pôvodného kolektívu trénerovi Vladimírovi Teplanskému odišli hráči Ambruš a Hutta a prišli Repáň, Dobrotka, Kravárik, Mokoš, Benko, Mauer, Kocian, teda žiadne cudzie mená. Určitou kuriozitou bolo šesť brankárov v trnavskom drese, z nich však najstabilnejšie nastupovali do bránky skúsený Just, mladý Šidlík a dorastenec Dvorský. K dispozícii boli aj Veigl, Repáň a Kocian. Aj keď hráčov do poľa bol relatívny dostatok, najmä na jeseň mal niekedy tréner ťažkú hlavu z toho, či sa mu pred stretnutím zíde aspoň ten najpotrebnejší počet hráčov. Stalo sa, že stačil „špatnejší“ pohľad trnavského hráča a mužstvo do konca zápasu zostalo so siedmymi hráčmi bez možnosti striedať, či dokonca (v Bojniciach) v druhom polčase dohrávalo iba šesť hráčov. Hráči hrajú na vyslovene amatérskej báze a tak nečudo, že zamestnanie má prednosť. Aj to je jeden z dôvodov, prečo výsledky neboli ešte lepšie. Ale i tak mrzí, že počas celého ročníka bola podpora divákov minimálna, lebo hráči prakticky ani v jednom stretnutí nesklamali. Našťastie zranení bolo pomenej, najvážnejšie utrpel kapitán mužstva Malina, ale aj ten sa do konca súťaže stihol vrátiť na palubovku. Strelecky sa darilo po celú súťaž Mančuškovi, ostatní ako Vaňo, Turanský, Baran, Toman i Kubica občas stiedali aj slabšie momenty, v žiadnom prípade však ani raz nesklamali. Svoje si dokázal uhrať Šimek, Minárik aj Balažovič. Jasným dôkazom nárastu kvality je napríklad aj počet strelených gólov. Tých na jar mužstvo dalo o 38 viac ako na jeseň. Strelecky sa v každom stretnutí uplatnila vždy takmer celá lavička. Tréner postupne zapájal do hry mužstva aj niektorých hráčov zo staršieho dorastu, upútal z nich najmä Ruman, čo ale nie je nič prekvapujúceho. V každom prípade všetci hráči potvrdili, že ako celok majú na to, hrať v I. hádzanárskej lige. Treba preto dúfať, že v novej sezóne sa podarí zlepšiť ekonomické podmienky, čím by sa umožnilo hráčom ukázať, čo všetko z hádzanej vedia, čo všetko je v nich.
V novej sezóne 2006/2007 sa predbežne veľmi zásadné zmeny nečrtajú. Mužstvo mužov preberá skúsený tréner Ernest Gubrický, o ktorého kvalitách hovoriť asi netreba. Po júlovej prestávke čaká celý káder začiatok prípravy od 1. augusta a to dvakrát týždenne. Najprv v kombinácii s atletickou časťou a posilňovňou, potom aj herná zložka v hale. V závere augusta sa uskutoční v MŠH Trnava hádzanársky turnaj o Memoriál Mariána Hirnera, ktorý dúfajme, pritiahne fanúšikov, pripomenie im hádzanárske tradície Trnavy a obnoví ich záujem.
Edo Krištofovič