Slnko nám nemilosrdne páli na hlavy a niektoré hlavy sa podľa toho aj správajú. Ale „o tom potom“ ako hovorí klasik.
Takže – prvým bodom nášho dnešného programu je - program. Program našej výročnej členskej schôdze trnavského klubu vozičkárov. K našej radosti sme všetci boli na ňu pozvaní do Modranky. Jeden z našich členov, Marek, ktorého týmto verejne chválim, poskytol priestory svojej záhrady s krbom a dom, a nielen to. Ako správny hostiteľ pripravil pre nás občerstvenie. A neboli to otvorené obloky a teplá voda so studenou, môžete mi to veriť. Bola grilovačka, opekačka. Najprv sme vybavili nevyhnutné formality schôdze a náš predseda nás všetkých dostatočne pochválil za našu horlivosť. Potom začali naše čuchové bunky niečo vetriť a po nich prišli na radu aj chuťové poháriky. Grilované mäsko malo nielen príjemnú vôňu, ale aj dobrú chuť. Náš hlavný pártymajster sa nenechal zahanbiť. Ale aby nebol iba pokoj a ako sa spieva v jednej pesničke .... pohoda, klídek, tabáček..., tak sme tu mali aj vzrušujúce dni. Zostavovanie novej vlády. A to teda boli rošády, šarády, návnady.... Zahraničie si z toho okusovalo nechty a všetci tam mali trošku šoky, ale my sme sa tu až tak nevzrušovali. U nás to už poznáme, všetky tie šokové „terapie“. Už sme si zvykli. Len teraz neviem, či chvalabohu alebo bohužiaľ.
Pred pár dňami sa udialo ešte niečo, čo ma prekvapilo. V centre mesta, na námestí, predvádzala SAD nízkopodlažný autobus, vhodný aj pre vozičkárov. Veľká škoda je, že o tejto akcii neboli informované organizácie telesne postihnutých. Som rád, že konečne bude takýto autobus aj u nás, lebo viem, že v niektorých mestách na Slovensku už sú samozrejmosťou. Náš klub už niekoľkokrát písal na trnavskú SAD a spytovali sme sa na tieto autobusy, ale žiaľ, ani na jeden náš list sme nedostali žiadnu odpoveď. Ostali všetky nepovšimnuté. Teraz nám neostáva iné, iba dúfať, že čoskoro tento moderný autobus bude premávať aj ulicami nášho mesta..
Richard GREGOR
