Toto rozsahom síce neveľké dielo, ale s bohatým obsahom, je ďalším príspevkom k prehĺbeniu poznatkov o histórii a význame Trnavskej univerzity z pera renomovaného trnavského historika, publicistu a znalca dejín kníhtlače Hadriána Radvániho, Dr.h.c.
Útla, ani nie stostranová publikácia prináša súhrn známych i menej známych faktov o dejinách a osudoch knižnice jezuitského kolégia v Trnave, ďalej o knižničných fondoch Trnavskej univerzity a ich spravovaní, katalógoch, exlibrisoch, i o nenávratných stratách, ktoré vznikli nielen roku 1777 po premiestení univerzity do Budína, ale najmä v neslávnych 50. rokoch minulého storočia po násilnej likvidácii kláštorov.
„Najprv pováľali sem zavolaní robotníci police na zem, potom vidlami zhadzovali knihy oknami z poschodia do dvoch vlečiek pristavených pri budove. Okolie strážili milicionári a bezpečáci. Plné vlečky ťahané traktorom putovali potom na stanicu do vagónov a ďalej na zošrotovanie“, toľko hovorí očitý svedok „kultúrneho počinu“ vtedajších hrdinov z päťdesiatych rokov. V prílohách novej knihy si môžeme prečítať aj zaujímavý list z februára roku 1957, ktorý v snahe o záchranu ešte zachovaných knižničných fondov adresoval dnes už nebohý historik PhDr. Vendelín Jankovič, CSc. Okresnému národnému výboru v Trnave. Ku knihe je pripojená aj práca Katolícka reforma a Trnavská univerzita v 16. a 17. storočí od Mariana Mráza SJ, stručné resumé v nemčine a v angličtine, menný register a obrazová príloha s titulnými listami historických kníh, portrétmi arcibiskupa Mikuláša Oláha i kardinála Petra Pázmaňa atď.
Je len symbolické, že nová kniha vyšla v jubilejnom roku, keď si kultúrna verejnosť na celom svete pripomína 450. výročie smrti sv.Ignáca z Loyoly, zakladateľa jezuitskej rehole i okrúhle 500. výročie narodenia známeho misionára sv.Františka Xaverského. Okrem toho si v tomto roku pripomíname aj 445. výročie príchodu prvých jezuitských pedagógov do Trnavy, ktorí prišli do nášho mesta v roku 1561 na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha. Hoci v myslení mnohých ľudí ešte stále prežíva komunistickou ideológiou poznačená negatívna mienka, ktorú im dlhých štyridsať rokov vštepovali rozliční tiežhistorici, ochotní kvôli kariére prekrúcať pravdu, treba objektívne povedať, že jezuiti patrili medzi pozitívnych historických činiteľov, ktorí prinášali na územie Slovenska doslova svetlo. Boli to práve jezuitskí pedagógovia, ktorí sa zriaďovaním škôl, tlačiarní a knižníc pričinili významnou mierou o pozdvihnutie ducha a vzdelanosti našich predkov. Veď najmä vďaka nim sa Trnavská univerzita nezmazateľne zapísala do dejín vtedajšieho Uhorska a svojim významom presiahla hranice úzkeho stredoeurópskeho priestoru . Aj preto je nová kniha Hadriána Radvániho taká potrebná v dnešných dobách a svojim čitateľom môže poslúžiť nielen ako pravdivý prameň historických informácii na danú tému, ale aj ako dôkaz, že história sa nedá sfalšovať navždy.
-P.R.-
