V obci už majú vybudovaný obecný vodovod, kanalizáciu, plynofikáciu, športový areál s futbalovým ihriskom, tenisovým kurtom, ihriskom na hádzanú a volejbal, telocvičňu a dom smútku.
Ružindol má v súčasnosti 1 340 obyvateľov.
Z histórie
V starých listinách, spisoch a mapách sa obec uvádza pod názvom Razna, Vallis, Rusren, Rosenthal, Rošindol. Prvá zmienka pochádza už z roku 1215. Do lietartúry uviedol Ružindol Matej Bel, ktorý napísal, že Ružindolčania sú všetci do jedného Slováci a ich manželky sa venujú čarám. Požiare, povodne, infekčné choroby priniesli do rodín veľa smútku a sĺz. Minulosť obce svedčí o tom, že život poddaných ružindolských sedliakov bol ubiedený a ťažký. Spočiatku boli anonymní a neznámi. Neskôr sa už uvádza aj ich presné meno. Sadili ovocné stromy, kultivovali vinice, obrábali pôdu veľkého chotára. Bola to tvrdá a tvorivá práca.
Chceme zachovať dedinský ráz obce
Obec Ružindol sa rozvíja cestou individuálnej bytovej výstavby. Doteraz ešte nevznikli žiadne nájomné bytovky. ,,Ak by sme ich aj stavali, tak iba do osobného vlastníctva. Obec predá pozemok súkromnej firme, ktorá zabezpečí výstavbu takéhoto objektu v zmysle schválenej štúdie,“ povedal starosta obce Vladimír Púčik. V súčasnosti sa plánuje takáto výstavba v lokalite Hliník. Malo by ísť o kombináciu radovej zástavby s dvoma bytovými domami. Teda vznikne tu celkovo 18 rodinných domov a 2 bytovky. ,,Obecné zastupiteľstvo už schválilo štúdio, podľa ktorej sa bude celá výstavba realizovať. Začne sa od septembra tohto roku,“ doplnil starosta. Za posledných pätnásť rokov pribudlo v Ružindole 100 nových rodinných domov. Obec v spolupráci s podnikateľskými subjektmi zabezpečila kompletné vybudovanie inžinierskych sietí. ,,Doteraz sa stavalo na obecných pozemkoch. Pripravili sme štúdiu pre výstavbu a rozvoj Ružindola na súkromných pozemkoch. V týchto lokalitách však ešte nie je komplexná inžinierska vybavenosť, no to je otázka ďalšieho vývoja,“ dodal starosta.
Obec neuvažuje o stavbe nájomných bytov, pretože poslanci obecného zastupiteľstva i starosta považujú za výhodnejšie stavanie vlastníckych bytov. ,,Občan získava vzťah k svojmu majetku, stará sa oň sám a zveľaďuje ho. Nájomné byty sú nevýhodné pre obec i občana,“ vysvetlil V. Púčik. Podľa neho ak vznikne problém v nájomných bytoch, tak sa tento problém dotýka aj obce. ,,Ružindol sa rozvíja iným spôsobom, tak aby sa zachoval jeho dedinský ráz, pretože bytovky na dedinu nepatria,“ skonštatoval starosta. Obec v súčasnosti však už ani nemá pozemky, kde by mohla stavať ďalšie byty.
Najviac peňazí ide na opravy školy
Obec popri dokončovaní kanalizácie neustále pracuje aj na svojom skrášľovaní. Nedávno zrekonštruovali chodník ku kostolu sv. Bartolomeja, ktorý je dominantou Ružindola. Opravami prešli aj chodníky v okolí farského úradu. Na týchto miestach je dôležitá križovatka a komunikácia tu bola vo veľmi zlom stave. ,,Naďalej pokračujeme v budovaní chodníkov a napájame ich už na tie existujúce,“ vysvetlil starosta. V súčasnosti obec nadviazala spoluprácu s Ústavom v Hrnčiarovcich nad Parnou. Odsúdení vykonávajú v obci rôzne práce. ,,Odklonili sme sa od dodávateľských firiem, kde cena za dodávateľské práce bola mnohonásobne vyššia. Teraz robíme v rámci vlastnej réžie za minimálne náklady,“ doplnil V. Púčik. Najviac peňazí v minulom roku odčerpala škola. Zrekonštruovalo sa kúrenie v telocvični, kúrenie v jedálni a triedach. ,,A naďalej splácame úver, ktorý sme si vzali na kanalizáciu.“
V novom stavebnom obvode rozšírili obecný rozhlas. ,,Na jednej strane sme sa stretli s pochopením občanov, na strane druhej sa objavili takí, ktorí tvrdili, že ho nepotrebujú. Vraj ich rozhlas bude rušiť,“ podotkol starosta. Celý problém však vyriešili a obecný rozhlas funguje a slúži každému.
Čo čaká Ružindol a jeho obyvateľov v blízkej budúcnosti?
Na najbližšie obdobie sa pripravuje generálna rekonštrukcia materskej škôlky po tridsiatich rokoch. ,,Prioritou je kúrenie, okná a zateplenie.“ Obec na školstvo ako celok žiadala od štátu financie. Pred troma rokmi si podali aj projekt. ,,No teraz nám prišla odpoveď, že projekt je síce dobrý, ale musia ho pre nedostatok peňazí zaradiť do zásobníka projektov. Ružindolčania dúfajú, že nie na večné časy. V budúcnosti však máme šancu, že bude zrealizovaný. No my čakať nemôžeme,“ podotkol starosta. Obec má výhodu, že si deväťdesiat percent akcií robí z vlastných zdrojov. ,,Hospodárením a obchodnými ťahmi získavame prostriedky.“ Medzi ďalšie aktivity, ktorými Ružindol žije sú napríklad každodenné údržbárske práce na verejných priestranstvách, od kosenia trávy až po opravy priekop a zabezpečovanie protipovodňovej prevencie. Medzi tieto aktivity patrí aj údržba športových zariadení. ,,Podarilo sa nám opraviť aj kultúrny dom, v ktorom sú veľmi dobré podmienky – od ozvučenia až po prostredie aké je potrebné pre jednotlivé kultúrne podujatia,“ vysvetlil. Žiaľ v Ružindole nie je žiadny folklórny súbor či dychovka. Snažia sa však do obce prilákať súbory z okolitých dedín. ,,Aspoň takýmto spôsobom chceme dodržiavať a udržiavať ľudové zvyky a tradície.“ V obci každoročne býva ples záhradkárov, pochovávanie basy, stavanie mája, hody, posedenie s dôchodcami alebo mikulášsky večierok. ,,Hľadáme vhodný typ človeka, ktorý by bol ochotný založiť nejaký súbor a s ním aj vystupoval na takýchto podujatiach.“ Zatiaľ si požičiavajú Trnafčana, Verešvarana , spevácke súbory z Dolnej a Hornej Krupej alebo dychovú hudbu Križovanka. ,,Určitým spôsobom ich aj podporujeme, lebo majú možnosť sa prezentovať.“ Na každom podujatí však vystupujú deti zo školy i materskej škôlky, ale zatiaľ sa nikomu nepodarilo rozbehnúť túto činnosť do širšieho a trvalejšieho rozmeru.
Vybudovali kanalizáciu, klesol záujem
Po desaťročnej výstavbe kanalizácie v obci ju v minulom roku takmer celú dokončili. Ružindol v tomto predbehol iné obce, pretože nečakali na prostriedky z európskych fondov v plnej výške, ale do jej realizácie sa pustili z vlastných zdrojov. ,,Použili sme vlastné financie a časť bola uhradená zo štátnych dotácií. Pred siedmymi rokmi sme rozmýšľali aj nad projektom ISPA, ale nakoniec sme sa do toho pustili s vlastnými prostriedkami,“ vysvetlil starosta. V tom čase už časť obce kanalizáciu mala. Pretože poslanci chceli vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých obyvateľov, rozhodli sa ísť do úverovej politiky. ,,Ostala nám jedna časť, kde by sme chceli kanalizáciu dobudovať z európskych fondov v rámci spomenutého projektu ISPA,“ doplnil starosta. Ako povedal, budovanie kanalizácie v Ružindole možno rozdeliť na tri etapy. Prvou je nadšenie občanov z toho, že bude kanalizácia. Druhá je čakanie, kedy sa domácnosť bude môcť pripojiť. ,,A treťou je to, že občan sa nechce pripojiť, pretože je to veľmi drahé,“ podotkol V. Púčik. Očakáva, že ekonomika štátu bude musieť niečo urobiť, aby prípojky na kanalizáciu neboli takou vysokou finančnou záťažou pre mladé rodiny i dôchodcov. ,,Pri novostavbách problém nie je, tam zákon nariaďuje mať prípojku, horšie je to so starými domami,“ dodal.
Nové pracovné miesta
Počas letných prázdnin obec naplno využíva možnosti, ktoré poskytuje úrad práce – formu aktivačných prác. I keď starosta si myslí, že tieto práce neriešia to, čo by mali. ,,Vrátenie človeka do pracovného procesu a získavanie návykov na prácu. Je to veľmi krátka doba na to, aby človek mohol niečo robiť.“ Pracovníci robia len 4 dni v týždni a ich finančné ohodnotenie nie je motivujúce. ,,Ťažko potom od nich možno požadovať nejaké výkony.“ Obec však využila aj vytváranie pracovných miest cez projekty európskej únie. Takto sa im podarilo vytvoriť sedem pracovných miest. Dve sú v rámci chránenej dielne a päť ich je členených podľa jednotlivých kategórií a podľa dĺžky evidencie na úrade práce. ,,Máme tu stolára, maliara, murára. Teraz začali robiť opravy na základnej škole, neskôr budú maľovať materskú škôlku.“
Spolky
Futbalisti, záhradkári, dôchodcovia – to sú tri spolky, ktoré v obci momentálne fungujú. ,,Naším mínusom je, že hasiči stagnujú.“ Záhradkári sú aktívni takmer počas celého roka. Na konci zimy organizujú ples a degustáciu vín. Na jeseň zase pripravujú výstavu ovocia a zeleniny.
Futbalisti, ktorí patria pod telovýchovnú jednotu, v tomto roku zostúpili z piatej ligy do šiestej. ,,Väčšinu zápasov sme boli na spodných priečkach a na konci sezóny sme skončili na predposlednom mieste. Zákulisnými ťahmi sme vypadli.“ V obci však z toho tragédiu nerobia. Mužstvo omladili. ,,A aby mal šport nejakú ekonomiku, tak je pre nás výhodnejšie hrať šiestu ligu, lebo to sú derby okolitých obcí. Keď sme hrávali s Topoľčanmi, tak chodilo málo ľudí.“ Podľa starostu sa takto na futbale stretnú rodinní príslušníci a ľudia, ktorí spolupracujú. Počas tohto víkendu sa uskutočnil v obci už 11. ročník memoriálu Emanuela Mihálka. Pred ním však prebehol turnaj starých pánov, ktorého sa zúčastnili mužstvá Ružindola, Bieleho Kostola, Suchej nad Parnou a Zvončína. Eman Mihálik bol futbalista, ktorý ešte v 51 rokoch hrával piatu ligu za ružindolské mužstvo. ,,Bol to veľký nadšenec športu, poslanec a výborný človek, preto sme sa rozhodli rok po jeho smrti robiť takúto spomienku. Zaslúži si, aby sa naňho nezabudlo.“ Na futbalový turnaj prišlo približne 500 ľudí a každoročne sa stretáva s veľkým ohlasom.
Okrem futbalu však už v obci nie je žiadny šport organizovaný. No žije sa tu najmä baseballom, tenisom, volejbalom, basketbalom. Po tom, čo rekonštruovali a vybudovali v obci chodníky, rozmáha sa korčuľovanie na kolieskových korčuliach. ,,V zime robíme z ihriska klzisko. Takže u nás sa hrá i hokej.“ Na ihrisku sú síce asfaltové kurty, ktoré sa však obec chystá nahradiť pohodlnejšími a bezpečnejšími materiálmi. Obecná telocvičňa je naplno využitá. Hrávajú tu minifutbal , basketball i volejbal. Každoročne obec poriada volejbalový turnaj. ,,Teda kto chce športovať, má na to podmienky vytvorené.“ Kedysi tu fungoval aj strelecký krúžok, ktorý patril pod základnú školu a bol veľmi úspešný. Dnes ho však už nemá kto viesť. ,,Je to veľká škoda, lebo u nás každý zanietenec získa podporu,“ dodal starosta.
Separovanie odpadu v obci
V Ružindole rozbehli projekt, ktorým sa snažia o separovanie odpadu. Realizujú ho v spolupráci s firmou ASA, ktorá tento odpad odváža. Zároveň zbierajú aj plasty, sklo a papier. ,,Okrem toho v spolupráci s firmou ASA likvidujeme aj organický odpad a dvakrát do roka robíme jeho nárazové zbery,“ objasnil starosta. Potom prebieha spracovanie odpadu, ktorý využívajú na verejných priestranstvách. V obci sú vytvorené podmienky pre likvidáciu rôznych odpadov v rámci zberového dvora. Sem majú možnosť uložiť drobný stavebný odpad, objemový odpad ako je starý nábytok, drevený odpad i organický odpad. ,,Na dedine sa stretávame s tým, že máme pekné trávnaté dvory, ale nevieme kam s tou pokosenou trávou. Mnohí nechcú kompostovať. I na to nám slúži zberný dvor.“ Zber odpadu sa robí v obci už 15 rokov. Pôvodne začínali formou kontajnerového zberu, ktorý bol umiestnený na verejnom priestranstve. V začiatkoch však neboli odberatelia takéhoto odpadu, preto tento spôsob zberu obec ukončila. ,,Myslím, že výhodnejší je zberový dvor. No musíme stále vplývať na občanov, aby sa naučili, že treba separovať. Stáva sa, že prídu do zberného dvora, prinesú miešaný odpad a správca ich pošle preč,“ zdôraznil V. Púčik. Potom, sa stáva, že ho nájdu vysypaný v chotári niektorej okolitej obce. Obec chce do budúcnosti nájsť spôsob, akým zvýhodnia tých, ktorý odpad separujú. ,,Bude to spočívať v tom, že ceny za odvoz separovaných odpadov budú nižšie. Pri propagovaní separovania odpadu však musíme byť trpezliví, no mám overené, že takto sa dá ovplyvniť množstvo odpadu, ktorý nemusí skončiť v smetnej nádobe.“
Obci sa už podarilo vo väčšine prípadov vyriešiť aj problém s čiernymi skládkami. Kedysi tam fungovala skládka, kam za malý poplatok mohli voziť odpad. ,,Dali sme tam zábrany, občas sem niekto ešte vyvezie stavebnú suť, ale inak výrazne poklesol počet čiernych skládok.“ Obec zabezpečuje odvoz odpadu aj imobilným občanom.
Bude nový cintorín?
Na obecnom cintoríne pred dvoma rokmi vybudovali chodník zo zámkovej dlažby. V súčasnosti plánujú rozšírenie územia cintorína. ,,Navážame sem zem, aby sa usadila. Areál oplotíme. Už máme vypracovaný projekt, podľa ktorého sa budú robiť hroby,“ vysvetlil V. Púčik. Nepôjde o klasické veľké slovenské hroby, lebo obec má v pláne prejsť na ekonomickejší spôsob. ,,Nebudú to pomníky za stotisíce, ale pamiatka zosnulému sa preukáže iným spôsobom. Budú to malé kamene, krížik a trávnatý porast. ,,Očakávame, že tento projekt sa stretne s pozitívnym ohlasom u občanov,“ zdôraznil starosta..
O rodákoch, knihe a dôchodcoch
Z Ružindola pochádza veľa významných rodákov, z ktorých
každý ako mohol, tak pomohol obci. Nikto nie je vyzdvihnutý,“ pripomenie starosta. Ľudia v obci sa stretávajú hlavne v športovom areáli, krčme, kostole, kultúrnom dome. Preto máme zásadu, že práve tieto priestory by im mali poskytovať adekvátne podmienky na vyžitie. Také, aby sa tam cítili príjemne,“ vysvetlil.
V obci funguje dobrovoľné združenie dôchodcov, ktorí sa stretávajú počas zimných mesiacov vo vestibule kultúrneho domu. Napriek tomu, že nepatria pod jednotu dôchodcov, sú veľmi aktívni. Počas tohto obdobia sa zúčastňujú rôznych výstav či divadelných predstavení.
Obec pripravuje pre všetkých záujemcov vlastivednú monografiu. Tá by mala vzniknúť v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v rámci študentskej odbornej činnosti. Ak nevzniknú žiadne komplikácie, už v priebehu roka 2007 by mohla uzrieť svetlo sveta.
Škôlka
V súčasnosti má materská škôlka 36 malých obyvateľov. Deväť z nich však odchádza do školy. Do ďalšieho roka je už zapísaných vyše 40 detí, no mnohé z nich nastúpia až vo februári. Škôlku môžu navštevovať deti od 2,5 roka so základnými hygienickými návykmi. V najbližšom období však škôlku čakajú veľké zmeny.
,,Pri všetkých akciách sa snažíme, aby si akcia, do ktorej ideme, dokázala na seba zarobiť,“ vysvetlil starosta. V súčasnosti pripravujú generálnu opravu materskej škôlky. Minuloročnú zimu prežili, no ak sa nezrekonštruuje budova a kotolňa, tak hrozí i havária. ,,V septembri by sme nemohli spustiť prevádzku škôlky, ďalšiu zimu už by sme neprežili. Do kúrenia od roku 1985 nikto neinvestoval,“ informovala nás riaditeľka Základnej a materskej školy Anna Holkovičová. V minulosti boli v škôlke kotly na tuhé palivo a tie pomocou adaptérov zmenili na plynové. ,,No i tak to príliš nepomohlo. Preto je potrebné do toho investovať, ale aj do okien, stropu, podláh, pretože po tých rokoch už je všetko nevyhovujúce,“ povedala A. Holkovičová. Napriek kritickému stavu budovy vychovávateľky spoločne s deťmi pripravujú počas roka rozličné akcie. Najväčší ohlas u detí má decembrová rozlúčka s rokom, ktorá býva vždy v telocvični spoločne so školákmi. ,,Spievame koledy, každá trieda má svoj program. Občas si deti pripravia koledy, ktoré nikto nepozná. Tým je to ešte zaujímavejšie,“ vysvetlila riaditeľka. Ďalším veľkým podujatím sú Zrkadielka, na ktorom sa škôlkari predstavujú s tým, čo sa už naučili. K tradičným akciám patria Dni zdravia, ktoré bývajú na jeseň. Ich súčasťou sú jablkové hody, na ktoré si deti spoločne s rodičmi pečú koláče. Na Deň otcov pripravujú zase opekanie pri ohni. ,,Predškoláci i tí smelší menší ostávajú potom na noc v škôlke. Hľadajú pomocou bateriek schovaný poklad. Na chodbách im schováme čokolády, cukríky a iné sladkosti. Ráno si ich prevezmú rodičia,“ doplnila riaditeľka.
Medzi obľúbené podujatia patrí karneval, Deň matiek, školský výlet či návštevy múzeí, divadiel, kina, ale i detského ihriska v trnavskej promenáde.
Deti sa však zapájajú aj do rôznych výtvarných súťaží, v ktorých sa umiestňujú na popredných miestach. Škola pre nich nedávno zakúpila hračky – lego, v blízkej dobe plánujú kúpiť aj rehabilitačnú zostavu.
Základná škola cez prázdniny nespí
Triedy základnej školy menia farbu. Prebieha tu totiž maľovanie, pretože posledné nátery sú ešte spred trinástich rokov. Ďalšie zmeny, ktoré patria medzi priority sú najmä výmena okien, podláh a rekonštrukcia strechy. Donedávna mali v škole kúrenie na parovod, ktoré však bolo veľmi neekonomické. ,,Trvalo dlho, kým sa voda ohriala a keď sme prestali kúriť, tak sa hneď ochladilo,“ povedala riaditeľka Anna Holkovičová. Veľké kotly spotrebovali obrovské množstvo energie.
Počas školského roka majú žiaci možnosť navštevovať množstvo krúžkov. Najväčší záujem je o futbalovú prípravku, krúžok šikovných rúk, aerobic, počítačový klub, slovenský jazyk, anglický jazyk a matematický krúžok, varenie, pečenie a o tanečné krúžky. Tie majú dve podoby – ľudové a moderné tance. ,,Mávame aj Deň športu, ktorého súčasťou je Beh Terryho Foxa spojený so zbierkou pre onkológiu – fakultnú nemocnicu v Trnave,“ vysvetlila riaditeľka. Počas Dňa narcisov vyzbierali spoločne so škôlkarmi vyše 5000 korún. Súčasťou tohto dňa je ochutnávka bylinkových čajov a výstava prác z odpadových materiálov. Deti majú obrovskú fantáziu, vymýšľajú veci, ktoré by dospelých nikdy nenapadli.
Na jeseň v škole urobili po prvýkrát otvorenú hodinu pre starých rodičov v prvom a druhom ročníku. ,,Stretlo sa to s veľkým úspechom, prváci ukázali, čo sa naučili – spievali, kreslili,“ pripomenula riaditeľka. Starí rodičia mali záujem o takúto prezentáciu prvákov a druhákov. Preto škola na ďalší rok pripravuje otvorené hodiny aj u tretiakov a štvrtákov.
Pekným podujatím bol program Boj proti drogám. ,,Prišli sme chlapci zo skupiny AYA, ktorí v 1,5 hodinovom programe deťom vysvetlili, prečo sú drogy škodlivé. Podali to veľmi prijateľnou a ľudskou formou.“ V budúcnosti sa chystá škola opäť pripraviť podobné akcie. V pláne je aj lyžovačka na Starej Myjave. Obecný úrad zaplatí autobusovú dopravu a škola poskytne výstroj. Každoročne organizujú školu v prírode. ,,Je to finančne náročná akcia, preto sa chceme dohodnúť so starostami obci, aby nám istou finančnou sumou prispeli,“ vysvetlila A. Holkovičová. Samozrejme, chcú osloviť sponzorov.
Na škole sa rozbehol internetový klub. Deti majú voľný prístup k webovým stránkam, no tie s obsahom nevhodným do 18 rokov sú pre ne zablokované. Škola taktiež zakúpila logické hry, ktoré si postupne získavajú priazeň žiakov.
Život v škole monitorujú žiaci v školskom časopise Bosoráčik, ktorý má už svojich jedenásť ročníkov za sebou. Vychádza dvakrát do roka a jeho súčasťou je ulieváčik, ktorý však využívajú len žiaci z druhého stupňa. ,,Deti z prvého stupňa sa vždy tešia, ak je tam vymaľovánka,“ pripomenula riaditeľka.
Významnou akciu je celoročný separovaný zber druhotných surovín a plastových fliaš. Začiatkom júna býva vyhodnotenie najlepšieho kolektívu a jednotlivca, ktorí získavajú ceny. V tomto roku vyhrali deviataci a starosta im venoval 5000 korún. Nazbierali deväťtisíc plastových fliaš. Dvakrát do roka organizuje škola aj zber starého papiera. Niekedy deti prinesú vyše desať ton. Počas celého roka sa snažia zapájať do separácie odpadov.
Do nového školského roka vstúpi obmenený učiteľský zbor. V súčasnosti eviduje škola 128 žiakov a 9 učiteľov. Otvárať budú osem ročníkov.
