Posledná opona pre Lotára Radványiho

Svoje prvé herecké skúsenosti získaval u trnavských saleziánov na Kopánke spoločne s dnes už tiež nebohým režisérom Jozefom Režuchom. K herectvu inklinoval už od detstva a na rozdiel od svojich starších bratov – spisovateľa a novinára Celestína i historika a publicistu Hadriána, ktorí takisto v mladom veku ochotníčili – Tálii sa upísal aj profesionálne. Prvé angažmán získal ako 20-ročný roku 1950 v Dedinskom divadle, v ktorom hral až do roku 1958. Po krátkom intermezze v činohre Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene sa o dva roky neskôr vrátil do Trnavy, keď tu vzniklo Krajové divadlo. Otvárali ho premiérou Karvašovej hry Ľudia z našej ulice, kde sa Lotár Radványi uviedol s veľkým úspechom v hlavnej úlohe holiča Filipka. Po zrušení Krajového divadla zakotvil v Bratislave, kde pôsobil najprv ako člen Divadla poézie, Divadla na Korze a potom dlhé roky ako tajomník umeleckej prevádzky Opery a baletu Slovenského národného divadla a neskôr v Lúčnici. S týmito súbormi precestoval celú Európu a niekoľkokrát navštívil aj Kubu.
Ako osobitý herecký typ s vizuálne pôsobivou tvárou a charakteristickou farbou hlasu sa Lotár Radványi uplatnil aj vo filme a televízii. V 70. rokoch stvárnil hlavné postavy vo filmoch Ďaleko je do neba a Kto odchádza v daždi. Neskôr sa objavil aj v známom filme Tisícročná včela, hral vo filmoch 322, Anička Jurkovičová, Cesta životom, Kto odchádza v daždi, objavil sa aj vo filme Krajinka režiséra Šulíka a naposledy stvárnil Ľudovíta Wintera v dokumentárnom filme o známom budovateľovi piešťanských kúpeľov. No najväčšiu príležitosť dostal roku 1972 v celovečernom filme režiséra Ela Havettu Ľalie poľné, v ktorom hral titulnú úlohu. Bohužiaľ, film dostal hneď po svojom dokončení od komunistických cenzorov nálepku nežiadúci a bez toho, aby ho niekedy verejne premietali v kinách, uložili ho k ďalším zakázaným filmom do trezoru. Verejnosť sa s ním mohla zoznámiť až po zmene režimu o 20 rokov neskôr.
Lotár Radványi sa v posledných rokoch venoval najmä televíznemu dabingu, jeho hlas sme mohli často počuť aj v rozličných televíznych reklamách a dokonca sa vrátil aj na divadelné javisko, keď občas hosťoval v epizódnych úlohách v Činohre Slovenského národného divadla. Z javiska života odišiel náhle a neočakávane. Posledná opona padla v pondelok 26. júna večer o 22. hodine. V bratislavskom krematóriu sa s ním okrem smútiacej rodiny lúčilo aj veľké množstvo priateľov a známych z hereckej branže ako Leopold Haverl, Stano Dančiak, Soňa Valentová, Vladimír Jedľovský, Ivo Gogál a mnohí ďalší.
- P.R. -