Štvrtok, 17. jún, 2021 | Meniny má AdolfKrížovkyKrížovky

Posledný debnár vo Vrbovom už zanechal svoje remeslo

Keď mal trinásť rokov, motal sa v otcovej dielni a pričuchol k drevo. Jeho otec bol vyučený debnár – živnostník. Debnárstvo malo v ich rodine už dlhú tradíciu. Vyrábali rôzne predmety, sudy, mutovníky, putienky alebo vaničky pre jarmoky.

,,Tam sme chodievali predávať, najväčší rozmach tohto remesla bol počas vojnového Slovenského štátu. Tu vo Vrbovom založil nejaký Šebesta pálenicu a pre neho sme vyrábali obrovské kade,“ spomína sedemdesiatpäťročný Rudolf Hankoci, posledný vrbovský majster debnár. Ako hovorí, kedysi to nebolo len tak, že sa rozhodol učiť sa za čo chce. ,,Keď som povedal, že sa nepôjdem učiť, tak sa hovorilo, že pôjdeš robiť k židovi do fabriky. Ten tu mal firmy, do ktorých chodili pracovať nevyučení robotníci,“ vysvetľuje majster remeselník. Takže sa musel vyučiť za debnára. Jeho dedo, otec i brat boli debnári. ,,Spoločne s otcom sme robili toto remeslo, aj po revolúcii 1948,“ dodáva. Potom musel narukovať na základnú vojenskú službu. ,,A po dvoch rokoch som sa vrátil, no debnári už boli veľmi slabo platení, takže toto remeslo som opustil a stal som sa traktoristom,“ skonštatuje. Pracoval na družstve a debnárov ubúdalo. Nastúpili moderné technológie, začala sa používať umelá hmota a nerez. ,,Ešte nás občas zavolali opraviť nejaké kade, ale všeobecne to šlo dolu vodou.“ Dnes sa už debnárstvu nevenuje a vo svojom okolí nepozná nikoho, kto by toto remeslo udržiaval. Na jarmokoch už sa nepredávajú výrobky debnárov. ,,Kedysi gazdiné nemali automatické práčky, prali v rukách a na to používali zvaráky alebo palchovne.“ Palchovňa stála na troch nohách, mala užší vrch a širší spodok. Do tejto nádoby sa dával popol, kameň a horúca voda. Ženy sem naložili špinavú bielizeň, zabarili a potom prepierali. Palchovňa, to bola taká predchodkyňa práčky. Alebo vinári mali drevené sudy. ,,No v týchto časoch už ich používajú iba ako dekoráciu v pivniciach, všetko sa zmodernizovalo, vládne antikor a sklo. Debnárstvo je odsúdené na zánik. Dnes už ani známy nepožadujú opravu sudov a podobne, s týmto remeslom je koniec,“ myslí si R. Hankoci. Pred pár rokmi ešte opravoval aj s inými debnármi staré vinárske sudy, a to bolo všetko.
,,Debnárske remeslo, to bolo otrocká robota. všetko sa robilo ručne a príliš sa toto prácou zarobiť nedalo.“ Najprv museli drevo napíliť, rozkáľať a okresať. Potom ho ohýbali, aby mohli vyrábať sudy alebo ich opravovať. ,,Robievali sme aj zo surového dreva, ale väčšinou sa nechávalo vyzrieť. Potom ho toľko neťahalo...“ Nový sud konštruovali tak, že opracované drevá zoštosovali, pospájali do tvaru sudu. Na ne navliekli obruče podľa miery suda. Pomocou prešov sa laná postupne priťahovali. Tak ako pri ohýbaní dreva, aj v sude kúrili a máčali. Pri sudoch však majster debnár nepracoval, občas vypomohol s ich opravou. ,,Najmä tie na destiláty som reparoval. Vymieňala sa dúha, na ktorú existovala šablóna, podľa ktorej sa drevo ohýbalo.“ Najprv celú dosku ohobľovali, na jednom konci zachytili a zatiahli obručami. Na druhom konci pomaly priťahovali. Pod doskou museli kúriť a drevo máčať. ,,Potom dostalo taký tvar, aký sme potrebovali. Najčastejšie sa používalo bukové alebo dubové parené drevo. Takto sa robili všetky sudy.“ Koľko vyrobil dební a iných výrobkov z dreva nedokáže majster debnár spočítať. ,,To bolo obrovské množstvo, dokonca som pracoval na 70 hektolitrových kadiach. Tam sme museli dať lešenie, aby sme mohli narážať obruče. Ručne sme ich nitovali. Dvaja sme pridržiavali obruč a tretí spájal a nitoval.“ Tieto kade boli určené na zber ovocia, ktoré tam kvasilo a z neho sa potom vyrábala pálenka. ,,Drevené sudy dodávali vínu i pálenke zvláštnu chuť i vôňu. Dnes sa používajú sklenené sudy, no a to už nie je ono.“ No ani slivovica, čerešňovica či marhuľovica s tou jedinečnou príchuťou, ktorú im dodáva drevo, nie je motiváciou, aby sa posledný majster debnár vrátil k svojmu remeslu. ,,Ani nepoznám nikoho, kto by sa chcel vyučiť debnárom. Nie je to ani výnosné. Ale možno počkám na pravnuka...“

Skryť Vypnúť reklamu

***
Starý majster debnár má ešte náradie z remeselníckych čias. ,,Je toho veľa, napríklad vinták, ktorý sa obyčajne používal pri debnení guľatých sudov.“ Pomocou neho sa vyťahovalo dno, pretože jedno bolo napevno zatiahnuté a druhé bolo otváracie. A práve vintákom sa vyberalo. Pri nitovaní používali nitpander. Kimhoverom robili falc. ,,Debnár ním išiel po sude a to do neho vbíjalo drážku na mieste, kde malo byť dno.“ Vintnou sa robili diery a rámovníkom sa zväčšovali. Útorníkom sa vyrábali mutovníky. ,,To sa urobil spodok - dienko, na ktorom a do neho sa vyvŕtala diera. Na ňom bola topárka, ktoré chodila hore – dolu. Dienko bol vlastne drevený kruh s dierami a tým sa mútilo maslo.“ Rašplo sa označovalo dno, tam, kde bol falc. A toľko musel ešte majster ohobľovať, aby vošlo dno do suda. ,,A okrem toho je to veľmi starý nástroj.“ Náradie, ktoré zdedil po otcovi a ten po dedovi, má vyše sto rokov. Medzi najmladšie patrí hoblík, no i ten už napadli červotoče. ,,Síce mi náradie ostalo, ale výrobky nemám, pokazili sa a vyhodili sme ich.“
Počas vojny boli debnári v móde. Po dedinách chodili ľudia z páleníc skupovať čerešne, z ktorých sa vyrábala šťava pre nemeckých frontových vojakov. ,,Dávalo sa to do talianskych bukových sudov, ktoré sme my plnili, zavierali a nahadzovali do vagónov.“ V tomto čase aj s kamarátmi kopali zákopy pri Šípkovom a Vrbovom. Mali štrnásť rokov. ,,Takú obrovskú širokú zákopu, dodnes je vidieť na Lipniku ten jarok. Pri Šterusách sú betónové kocky, ktoré slúžili ako protitanková zábrana. Takže nebol som len debnárom...“
Po znárodnení komunistická vláda súkromné pálenice pozatvárala. ,,Chvíľu sme pracovali v leopoldovskom liehovare i Leviciach. Raz tam, raz inde.“ Jeden čas pracovali aj vo Veselom, kde boli 120 litrové kade. ,,Tie sme opravovali, ale potom pálenicu zavreli a všetko skončilo.“
Srandy a žartov si pri tejto práci majster debnár príliš neužil. ,,Keď chodíte okolo kade s dva a pol kilogramovým kladivom a tlčiete, tak to narobí riadny hluk, ani zaspievať si nemôžete...“

Skryť Vypnúť reklamu

Rasťo Piovarči
foto: autor

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  2. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  1. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  2. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 451
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 681
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 675
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 604
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 966
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 104
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 387
  8. Po Slovensku na motorke 5 845
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 246
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 584
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

Trnava má rámcovou zmluvou zabezpečených 100 nových automatov za 714-tisíc eur.


SITA 8 h

Trnavská radnica momentálne obstaráva dva kratšie cyklochodníky naraz, rozpočet mesta na tento rok ráta aj s ďalšími.


SITA 8 h
Ilustračné foto.

Alfa variant bol dokázaný v 878 prípadoch, čo je takmer 92 percent zo skúmaných vzoriek.


TASR 8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


8 h

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


16 h

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Už ste čítali?