Sídlili záhadní templári v Piešťanoch?

riá, severné a južné. Na Slovensku existuje už len jedna s takýmto pôdorysom, kostol v Zborove, ktorý má tiež iba jedno presbytérium,“ povedal Marián Klčo z Balneologického múzea v Piešťanoch.
Pred dvoma rokmi prekopávali pracovníci múzea pomocou sond priestor vedľa kostola a objavili tam múr, ktorý prilieha k nemu a tiahne sa južným smerom. ,,Ďalej sme však nemohli kopať, pretože je tu stena vysokého domu s plytkými základmi. Nechceli sme riskovať, že spadne,“ doplnil M. Klčo. V týchto priestoroch objavili stredoveké hroby s kostrami pochovanými v jednej úrovni. Mali na sebe položené železné pracky. ,,Neboli z opaskov, skôr z konského postroja. Kusy železa sa do hrobov ukladali z rituálnych dôvodov. Ľudia verili, že má ochrannú moc,“ vysvetlil. Medzi mŕtvymi sa nachádzala aj kostrička dieťaťa, ktorá mala vedľa hlavy uloženú mincu. ,,Je to pohanský zvyk. Pôvodne sa minca dávala do úst pod jazyk na poslednú cestu pre Chárona. V tomto období je to už veľmi nezvyčajné,“ vysvetlil záhadu archeológ. Množstvo ostatných kostier bolo porušených, pri niektorých nevedeli určiť, čo ich poškodilo a deformovalo.
,,V lokalite Starý kláštor sme robili prieskum dvakrát, ale stavby, ktoré by svedčili o prítomnosti takejto stavby. Netvrdím však, že by tu kláštor nemohol stáť, pretože na vedľajších parcelách sme zatiaľ nekopali,“ doplnil.
Hovorí sa, že v Piešťanoch boli kedysi templári a mali tu aj svoj kláštor. ,,No treba si uvedomiť, že táto kostolná stavba pochádza zo 14. storočia, kedy tento rád už neexistoval,“ objasnil históriu M. Klčo. Templárov spomína vo svojich písomnostiach aj Alexander Mednyansky, ktorý píše vo svojej knihe Malebná cesta dolu Váhom: Hodno tu spomenúť starobylú zvláštnosť. Sú to rumy templárskeho kostola, za aký ho označuje prastará tradícia, cirkevné zápisnice z vizitácií. Spomína aj akési kamenné útvary, čudesné sochy, ktoré sa vzťahujú na rozličné gnostické mystériá. Ako ďalej píše, kostol i s kláštorom v ďalšom období prevzali benediktíni, ktorých odtiaľ vyhnali husiti. Podľa M. Klča však dodnes historici nepreukázali prítomnosť templárskeho rádu na území nielen Slovenska, ale celého Uhorska.
V Čechách i na Morave sa templári pohybovali. Na tomto území sa dochovali aj komendy. ,,Existuje teória z osemdesiatych rokov minulého storočia. Podľa nej tu nemuseli byť templári, ale johaniti. To bol tiež rytiersky rád. Ale žiadnu písomnú zmienku o tom, že by sa usídlili v Piešťanoch nemáme,“ skonštatoval M. Klčo. Templársky rád sa v literatúre začína spomínať až v 18. storočí. Z tohto obdobia sú doložené záznamy o návštevách na rímskokatolíckej fare v Piešťanoch. Pri tejto príležitosti sa spomína aj templársky kláštor a kostol. ,,Na Slovensku sú desiatky lokalít, ktoré sa spájajú s mníchmi v bielych plášťoch s červeným krížom. No s templármi to nemá nič spoločné, je to obyčajná ľudská fantázia,“ dodal M. Klčo.
Spojenie tejto lokality však už také nemožné nie je. Bol to rád, ktorý sa venoval liečiteľstvu. ,,A Starý kláštor, to sú aj liečivé pramene. Mimo tohto areálu sú náznaky akejsi budovy. Zachovala sa aj studňa vyložená kresaným kameňom. Môže byť stredovekého pôvodu.“ V minulosti považovali studňu za čarovnú. Ešte v 19. storočí sem chodili procesie, pretože ľudia verili v jej zázračnú moc. ,,Existoval i kult viery, že lieči choré deti. Matky tu preto nechávali zavesené plienky a ručníky. Po čase sa na toto zabudlo.“ Studňu takisto spomína aj Mednyanský. Hovorí, že v blízkosti tohto kostola vyviera hlboký, číry prameň. Pri ňom sa vraj rytieri červeného kríža – templári osviežovali. Prameň vraj obletujú duchovia – čudesné postavy obrovský rozmerov.
Keď v sedemdesiatych rokoch minulého storočia urobili rozbor vody, zistili, že síce nie je teplá, ale má oveľa väčší obsah liečivých minerálov ako známa piešťanská voda. ,,Teda je vysoko liečivá. Na tej teórii o johanitoch môže byť čosi pravdy. Možno tu bol chudobinec.“ No v archeologickom ani písomnom výskume zatiaľ historici žiadnu z týchto teórií nepotvrdili.

Rasťo Piovarči
foto: archív, autor