dobročinnou zbierkou.
„Bol som na špeciálnej škole, videl som špeciálne pomôcky, ktoré tieto deti potrebujú k výučbe, špeciálnych učiteľov, pani riaditeľku i psychologičku, ale najmä špeciálne deti, ktoré sú pre mňa výnimočné,“ povedal nám fotograf, ktorého výstava vraj nemá byť o tom, aby sme ich ľutovali, ale aby sme ich obdivovali, keďže toho druhého dokážu neskutočne nabiť svojou energiou. Autor asi pred rokom spolupracoval na podobnom projekte s autistickými deťmi. „Vždy som chcel niečo takéto fotiť. Začalo sa to celkom nevinne a absolútne ma to do seba vtiahlo.“ Výstava je výsledkom jeho týždňovej práce, počas ktorej sa snažil byť s deťmi toľko, koľko sa len dalo.
„Behal som po triedach. Asi tak po štvrtom dni to bolo úplne fantastické, pretože tie deti ma zdravili, ahoj fotograf. Boli úžasné, nádherné, pretože v sebe majú neskutočný náboj,“ vyznal sa Robert, ktorý po fotení vždy odchádzal s veľkými očami. Hovoril si pritom, aký je ten svet zvláštny, akí zvláštni sú ľudia, ktorí majú zvláštne osudy a ako zvláštne to všetko vnímajú.
„Našiel som tam dievča, ktoré bolo vyslovene bojovníčkou. Keď ju niekto odrádzal, just povedala nie. Je úžasné pozorovať, akú má to dieťa silu a je jedno, či má nejaký telesný postih. Nevnímam ich inak, jednám s nimi rovnako ako s ostatnými a myslím si, že to zo mňa vycítili,“ vyjadril sa fotograf, ktorého fotenie napĺňa a na druhej strane má dobrý pocit z toho, že môže deťom pomôcť. „Je to špeciálna škola a jej deti potrebujú špeciálne pomôcky. Keby že ste len navštívili sociálne zariadenia, boli by ste prekvapení, koľko je tam techniky a rozličného vybavenia.“ Zo stovky fotografií, ktoré nafotil, vybral desať. „Zvolil som si ich preto, že svojím spôsobom vytvárajú príbeh. Volá sa, Čo oči nevidia, no v tomto priestore, kde sa pohybuje veľa ľudí a detí, vidia. Možno to má aj pokračovanie, to srdce nebolí, ale vravím, že táto výstava nie je o ľútosti, pretože tieto deti o ňu nestoja. Sú veľkými bojovníkmi a je to o tom.“ Autor sa na všetky svoje fotky pozerá veľmi osobne. „Je tu desať mojich detí a mám ich fakt všetky rád,“ povedal, pričom nezabudol dodať, že najväčšiu záľubu má najmä v klasickej čiernobielej fotografii a cíti sa v nej ako ryba vo vode.
Petra Nagyová, foto: autorka