enom výskyte chorobných zmien na koži vracajú ľudstvo k obmedzovaniu slnenia.
„Stupeň poškodenia kože je závislý od dávky žiarenia a dĺžky pôsobenia ÚV lúčov. Poškodenie kože môžeme rozdeliť na jednorázové nadmerné ožiarenie kože, ktoré sa javí ako popálenina a škodlivejšie, dlhodobé vystavenie pokožky ÚV žiareniu, ktorého dôsledkom je nepravidelné zhrubnutie kože, jej starší vzhľad, tvorba pigmentových škvŕn, či pigmentových znamienok a kožných nádorov,“ vysvetlil nám lekár Viliam Damin vedúci odboru verejného zdravotníctva z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave.
Podľa Damina má koža človeka voči ÚV žiareniu vlastné obranné mechanizmy, ktoré však nepostačujú ak sa slníme v čase od jedenástej do pätnástej hodiny, ak sa slníme počas užívania liekov akými sú napríklad antibiotiká, sulfonamidy a iné a ak máme citlivý svetlý typ pokožky, väčší počet pigmentových znamienok teda materských znamienok, či u podstatne tenšej a jemnejšej detskej pokožky, ktorú treba chrániť vzdušným odevom.
„Vystavenie kože slnečnému žiareniu, respektíve opaľovanie, musí byť postupné, v malých dávkach a krátkych expozíciách. Je potrebné používať ochranné krémy podľa citlivosti pokožky, ale v každom prípade aspoň s faktorom 15 – 16,“ doplnil V. Damin.
Ďalej je nutná kontrola kože v zmysle pozorovania novovytvorených znamienok a zmien u starých znamienok. Všímame si zmenu farby, veľkosti, tvaru, ohraničenia, povrchu a pocitov svrbenia a pálenia v znamienku. Zmeny znamienok či výskyt nových znamienok si treba dať podľa Damina vyšetriť a zhodnotiť odborným kožným lekárom. Včasná diagnóza a včasná liečba robí aj zhubný nádor kože liečiteľnou chorobou.
Treba uviesť, že slnko je zdrojom svetla, tepla a ultrafialového ÚV žiarenia, ktoré v primeranej dávke a dĺžke expozície lieči niektoré kožné choroby a umožňuje syntézu vitamínu D.
Renáta Kopáčová
