Článok pokračuje pod video reklamou
i užili. Len čo skončilo vysielanie z ulice nazbieraných jedných „vyvolených“, už boli na scéne druhí „vyvolení“ – jednoducho politická „výberovka“. Prizývaní boli jedni a tí istí diskutujúci, ktorí na seba brýzgali, osočovali sa a vyťahovali na seba podlé polopravdy a klamstvá, len aby chytrácky bodovali pred občanmi. Moderátori takýchto debát vopred vybraným diskutérom neustále skákali do rečí, čím „okorenili“ kultúru debát. Najčastejšie navodené témy boli :
- imunita poslancov
- s kým áno a s kým nie do koalície po voľbách
- koľko peňazí minú na predvolebnú kampaň
- odkiaľ vzali peniaze na kampaň
- čím za ne ručili a ako ich chcú vrátiť
- ... a ďalšie nepodstatné triviálnosti
Týmto všetkým a rôznymi súdnymi kauzami kŕmili vďační slovenskí voliči a na obsah, adresnosť a záväznosť volebných programov strán takýchto diskutérov sa časový priestor nenašiel, ojedinele iba okrajovo a to expresne vždy jednou vetou. Zástupcovia strán prizvaní jeden krát a nútení odpovedať iba na irelevantné otázky, ktorým veľakrát moderátori podsúvali ich vlastné odpovede, si tak svoju zodpovednú prípravu k diskusii, volebný program aj činnosť strany mohli „strčiť za klobúk“. Nehovoriac už o stranách, ktoré sa na TV obrazovku vôbec nedostali, tie si môžu svoju snahu, serióznosť, zodpovednosť, charakter aj kvalitný volebný program odložiť pre spomienku.
Pre viac ako 10 strán táto predvolebná kampaň bola trpkou a ponižujúcou fackou, pokým iné strany megalomansky rozhadzovali milióny a všemožným spôsobom, aj podplácaním „krivákov“ si razili cestu k úspechu. Jedni vynaložili na kampaň 30-40 miliónov korún, iní stratili 500 tisíc korún zozbieraných z vlastných vreciek na povinne zloženú predvolebnú kauciu. Dobre si to „vyvolení“ v parlamente odhlasovali. Pokiaľ si niektorí netransparentne zvyšujú svoje stranícke kontá, iných takýmto spôsobom likvidujú. Ak prešiel tento dobrý nápad pána exministra MV SR, mal by som ešte lepší a pre našu politickú scénu a nášho občana veľmi prospešný návrh. Aby sa viac o potrebnosti imunity pre poslanca, či politika nehovorilo, tú by som voči vykonaniu trestnej činnosti zrušil a naopak pre všetkých by som zaviedol pri vstupe do vrcholovej politiky povinné absolvovanie politickej atestácie. Tá by bola pre nás radových občanov, pre EÚ aj celé zahraničie zárukou, že by sme sa pri TV politických reláciách, zasadnutiach parlamentu a iných politických fórach nemuseli hanbiť a červenať za úbohosť, mekotanie, nepripravenosť, neznalosť, neodbornosť, nekompetentnosť, neserióznosť, nezodpovednosť, nekultivovanosť a aj aroganciu vo vystupovaní našich politikov. Bez atestu by sa tak nemohol stať delegovaný kandidát za stranu poslancom NR SR, europoslancom, a nie to ešte byť vyslaný do zahraničia na rokovanie, stáž, či ambasádu a hájiť záujmy Slovenska. Vieme predsa koľkých adeptov za zásluhy vyslalo to či ono vládne zoskupenie v minulom období pracovať do rôznych inštitúcií v zahraničí ako na výlet za peniaze daňových poplatníkov.
Za úlety, slovné urážky, arogantné vystupovanie a rôzne faux pas pod vplyvom alkoholu by mal tiež platiť pre politika v parlamente aj na verejnosti známy návrh exministra spravodlivosti – 3 krát a dosť.
Máme u nás na úrovni umelcov, režisérov, lekárov, pedagógov, vedeckých pracovníkov, robotníkov aj športovcov, tak prečo nie politikov. V politických debatách niektorí predvádzajúci sa moderátori veľakrát sami vytvárajú nervóznu a nepriateľskú atmosféru nevhodným skákaním do reči diskutujúcim a odoberaním slova resp. zosmiešňovaním diskutéra kladením hlúpych otázok. Aj tu sa žiada, aby do politických debát neboli vyberaní moderátori zabávači a netaktní „drzoši“, ale „slušňáci“ k vybraným témam dobre pripravovaní, ktorí by kládli skutočne relevantné otázky zaujímavé pre divákov a svojim vplyvom by medzi diskutérov vnášali pokojnú atmosféru.
Veď odobrať slovo sa dá aj spôsobom :
„Ďakujem, vysvetlili ste podstatu otázky, ideme ďalej ...“ a nie bez počúvania diskutujúceho položiť otázku protivníkovi. Namiesto nemiestneho ignorovania vniesť do organizovania debát takt, um, slušnosť a vnímavosť. Politické debaty nesmú byť preteky v recitovaní nacvičených fráz, v predvádzaní sa a v chytráčení. V politike ani v politickej debate je neprípustné tápať, improvizovať, klamať a zavádzať, pretože sa vždy jedná o občana, o jeho životnú úroveň, o jeho peniaze, o rozvoj nášho štátu a našu budúcnosť.
Ing. Jozef Kľuska, občan – volič
