Článok pokračuje pod video reklamou
ôsmu hodinu, chýbala vari štvrťhodinka, keď prví dobrovoľníci nadstavili svoje žily k odberu.
Kolektív Národnej transfúznej služby bol pripravený na stodvadsať odberov. „Toto je druhý ročník podujatia. Vlani prišlo na radnicu dvadsať darcov, prevažne pracovníkov mestského úradu a polície, ak príde o jedného viac, bude to úspech. Časť personálu robí paralelne odbery v nemocnici,“ povedala pre MY-Trnavské noviny ráno o ôsmej primárka Adriana Vopátová.
O jedenástej mala iné informácie. Na radnicu prišlo darovať krv 53 darcov. z nich šesť museli jednorazovo pre aktuálny zdravotný stav vyradiť. Na oddelení v nemocnici privítali 20 darcov a vyradili z nich päť. Celkove sa do akcie zapojilo dvanásť prvodarcov.
„Oproti minulému roku bol počet darcov oveľa vyšší a priebeh odberu pohodovejší. Keď sme o jedenástej končili, bolo už dosť teplo, preto o rok začneme tretí ročník už o siedmej. I tak sme boli ráno prekvapení, že darcovia nás už čakali...“ stručne zhodnotila A. Vopátová.
A my vám ponúkame pár minipríbehov. Chceme nimi osláviť humanitu, solidaritu a obetavosť tých, ktorí sa delia o to najcennejšie – ľudskú krv. Mnohonásobným darcom poďakovať a prvodarcov posmeliť.
Príbeh prvý: Zviedol ich tato
Krásne baby! No kto by nechcel od takých dostať krv? Asi by sa mali na krvné konzervy lepiť aj fotografie. Čo poviete? Spolužiačky zo združenej priemyslovky prišli darovať krv prvýkrát v živote. Lenku Miklošovičovú zlákal príklad. „Tato chodí už dlho, domov doniesol aj Striebornú Janského plaketu,“ zdôvodnila bez premýšľania. Spolužiačku Martinu Beškovú nebolo treba dvakrát nahovárať. „Chcem tiež pomáhať tým, ktorí to potrebujú,“ vyhlásila. Peter Miklošovič – „Vôbec som ich nenútil, išli samé,“ zareagoval na dcérine slová Peter Miklošovič, ktorého k darcovstvu priviedli kamaráti z práce. Už niekoľko rokov chodí darúvať najvzácnejšiu tekutinu každé tri mesiace.
Príbeh druhý: Dali sa nahovoriť spolužiakovi
Trojica z pedagogickej a sociálnej akadémie „zvalila“ inšpiráciu k darcovstvu na spolužiaka. Veronika Šulíková prišla bez strachu. „Je to tak správne, budem rada, ak budem môcť pomôcť aspoň takto,“ usmievala sa. Mariana Bartfayová by okrem toho, že sa v dôvode stotožnila s Veronikou, chcela vedieť, aký je jej zdravotný stav a či bude môcť darúvať krv pravidelne. Tamara Chovancová verí, že ak pomôže, keby sa jej niečo stalo v budúcnosti, niekto jej ochotu odplatí. Doma má vzor, darcami krvi sú obaja rodičia.
Príbeh tretí: Má nulku, tá je prepotrebná
„Nulka je univerzálna, preto som si dal predsavzatie, že keď prídu upíri, nenájdu viac krvi u mňa,“ vyhlásil Ľudovít Daučo, uvoľnený poslanec zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja. V našich novinách sme ho už predstavili ako otca, ktorý daroval obličku svojmu synovi. Živý svedok toho, že aj s jednou obličkou možno „páchať“ ďalšie dobré skutky, prišiel darovať
svoju vzácnu krv po siedmy raz. Primárka Vopátová mu najprv zmerala tlak krvi.
Príbeh štvrtý: Aj policajti môžu byť príkladom
Starší inšpektor Róbert Vrábel a Ján Šedivý boli presvedčení, že služba je zabezpečená a tú štvrťhodinku na pracovisku chýbať nebudú. A nebáli sa ani toho, ako sa budú cítiť po odbere. „Musíme to vydržať. Sme predsa zdraví!“ povedali jedným dychom obaja, skúsenejší, ktorý prišiel na 29. odber, i ten druhý, ktorý nadstavil v stredu žilu štvrtýkrát. O niekoľko minút sa k nim pridal aj náčelník mestskej polície Igor Keleši. „Hľadal som chlapcov, ale utiekli mi,“ priznal sa nám šéf, ktorého podriadení predbehli v snahe ísť príkladom. A hneď sa pustil do dopĺňania tekutín...
Príbeh piaty: Ako futbalová lopta...
„Dajte ma tam pre výstrahu! Ako futbalovú loptu...“ uhol očami pred fotoaparátom Róbert Jalovec. Prečo nie? Veď v Nemecku sú práve futbalové majstrovstvá sveta! A trošku aj preto, aby sme zdokumetovali, že krv môžu darovať štíhli aj silnejší. Napríklad pán Jalovec tak urobil už X–krát.
Janka Pekarovičová
