nie ocenení súčasným i bývalým pracovníkom väznice. ,,Som rada, že u odsúdených a obvinených je taká vysoká zamestnanosť, až 80 percent. Pretože je to veľmi dôležité,“ zdôraznila ministerka. Pracujú v rôznych službách – šijú koberce pre zahraničné autá, robia v tlačiarni alebo kovovýrobe, vykonávajú údržbárske práce alebo sú zamestnaní v pekárni, ktorá zásobuje nielen leopoldovskú väznicu, ale aj ústavy v Nitre a Hrnčiarovciach.
V Ústave pre výkon väzby sú osoby, ktoré ešte neboli odsúdené. Kapacita je 698 a v súčasnosti je väzba naplnená na 80 percent. Nachádza sa tu i 27 žien a 18 mladistivých. V ústave pre výkon trestu v Ústave pre výkon trestu je 11 okrem odsúdených na doživotný trest. Kapacita je však až 804.
V ústave pracuje v súčasnosti 561 príslušníkov, 71 zamestnancov zboru. ,,Neustále prebieha kvalifikácia a zdokonaľovanie našich príslušníkov. Dávame priestor aj pre zamestnávanie žien. V sumáre je to 11 percent a nie sú len v administratíve, ale i vo výkone služby,“ povedal riaditeľ ústavu Peter Kolena. Ako dodal priemerný vek príslušníkov je 97 rokov.
Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Oto Lobodáš prirovnal leopoldovskú väznicu k bájnemu vtákovi Fénixovi. ,,Opätovne vstáva z popola. Tešia ma priaznivé výsledky a výborné schopnosti príslušníkov,“ pripomenul O. Lobodáš.
Ústav sa smutne preslávil v 50. rokoch minulého storočia. Vtedy sem komunistický režim posielal osoby, u ktorých predpokladal, že tu dostanú prísnejší trest ako v iných ústavoch. Toto kruté obdobie trvalo až do roku 1964. ,,Boli tu predstavitelia piatich vlád a neboli s nimi žiadne problémy. Dokonca za prítomnosti týchto ľudí sa naučili príslušníci profesionálnejšie zaobchádzať s odsúdenými,“ vysvetlil O. Lobodáš. V päťdesiatych rokoch sem prijímali i ľudí, ktorí nemali potrebnú kvalifikáciu a plnili len stranícke úlohy. ,,Napriek tomu za celé obdobie sme nezaznamenali úmrtie odsúdeného, ktoré by zavinili príslušníci,“ dodal Lobodáš.
V súčasnosti majú odsúdení možnosť navštevovať rekvalifikačné kurzy – kuchár, zvárač. ,,Dostanú certifikát a zároveň už majú i pracovné skúsenosti,“ povedal P. Kolena. I o duchovné vyžitie odsúdených je postarané. V ústave zriadili dve ekumenické miestnosti. Jedna je určená len pre výnimočné tresty a v druhej sa stretávajú odsúdení i obvinení.
Počas svojej existencie ústav zaznamenal aj niekoľko vzbúr. ,,No boli len individuálneho charakteru. Jednou z nich bola vzbura v roku 1968. No nemala žiadny dopad na životy príslušníkov,“ skonštatoval O. Lobodáš. V pohnutých päťdesiatych rokoch zaznamenali niekoľko pokusov o útek. Najtragickejší útek väzňov sa stal v novembri 1991, kedy odsúdení zabili piatich príslušníkov.
-ras-
