Narodil sa 23. novembra 1870. Bol vyučeným murárom, no keďže na Slovensku nemal dostatočné finančné zárobky, odišiel v roku 1907 za prácou do USA. Vtedy mal už 37 rokov. Pracoval ako zametač, neskôr v prístave a potom aj v bani.
Štefan Banič bol v roku 1912 svedkom tragickej leteckej nehody. Vtedy sa začal zaoberať myšlienkou, ako vynájsť zariadenie, ktoré by pomohlo letcom včas opustiť neovládateľné lietadlo.
Pred 92-rokmi predviedol vo Washingtone Banič svoj vynález – padák verejnosti, zástupcom patentového úradu a letectva. Zoskočil zo strechy pätnásťposchodovej budovy a bezpečne dosadol na zem. Bol to jeden z prvých oficiálne zaregistrovaných zoskokov padákom v dejinách ľudstva. Prvý prototyp padáka zostrojil Leonardo da Vinci.
Po úspešných skúškach svoj vynález prihlásil na patentový úrad. Na obdobie sedemnástich rokov priznali Baničovi a jeho príbuzným oprávnenie na patentovanie vynálezu. Osobitné právo vyrábať ho, používať a predávať však mohlo len USA. Padák sa začal používať v prvej i druhej svetovej vojne.
Za svoj vynález získal titul Čestného člena letectva USA. No slávu ani bohatstvo mu to neprinieslo. Po trinástich rokoch sa vrátil na Slovensko, kde nikto o jeho prvenstve nič netušil. Žil v ústraní v rodnom Neštichu, pracoval ako murársky majster. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov, v roku 1941.
Návrh na pomník vypracoval architekt Peter Sedláček, busta je dielom sochára Petra Valacha z Amádneho výtvarného štúdia v Bratislave. ,,V obci má Štefan Banič múzeum a na miestnom cintoríne v Smolenickej Novej Vsi je pomník nad jeho hrobom, pamätná tabuľa na rodnom dome a v Múzeu pod Molpírom je časť expozície venovaná jeho životu a dielu,“ povedala pre MY-Trnavské noviny starostka Smoleníc Pavlína Hornáčková. Ako dodala, Banič bol skromný človek a prívlastok miliónový pre smolenických rodákov symbolizuje, že ostáva naďalej povšimnutiahodný a nezabudnuteľný.
-ras-
foto: autor
